Nový zákon alebo Nová zmluva je zbierka svätých kníh, ktoré vznikli v kruhoch kresťanstva a sú súčasťou kresťanskej Biblie. V dnešných vydaniach v zmysle kánonu vytvoreného v 5. st. zahŕňa 27 spisov. Sú to 4 evanjeliá - Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána. Nasleduje kniha Skutky apoštolov, ktorou sa uzatvára členenie Novej zmluvy podľa historických kníh, v západnom usporiadaní potom nasleduje trinásť Pavlových listov (resp. 14 v širšom zmysle)[1]:140, ktoré usporiadal svätý Augustín podľa istej obsahovej spätosti, a sedem tzv. katolíckych listov. Novú zmluvu uzatvára Apokalypsa čiže Zjavenie svätého Jána. Podľa východného usporiadania, ktoré používa napr. gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, nasleduje po Skutkoch svätých apoštolov sedem katolíckych (všeobecných) listov a až potom Pavlove listy a nakoniec Zjavenie svätého Jána. Jazykom Novej zmluvy je gréčtina a aramejčina.[2]
Knihy Nového zákona
Vzťah Nového zákona k Starému zákonu
Nový zákon nepredstavuje pokračovanie Starého, obe časti sú skôr navzájom komplementárne. Starý zákon má v Novom dve funkcie[1]:64-65:
- tvrdenia zo Starého zákona sú používané na podporu kresťanských tvrdení a tradícií
- Starý zákon je chápaný ako kniha o Kristovej predhistórii.
Najcitovanejšie knihy Starého zákona v Novom zákone sú: Kniha žalmov (107 doslovných citácií), kniha proroka Izaiáša (104) a Deuteronómium (55).[3]
Biblia (teda Starý zákon) pre prvých kresťanov nebola Biblia v hebrejčine (Tanach) ale Septuaginta. Autori novozákonných kníh boli ovplyvnení práve jazykom Septuaginty.[1]:68
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nový zákon
Externé odkazy