Prvý list Solúnčanom[pozn 1] (iné názvy: Prvý list apoštola Pavla Tesalonickým[pozn 2], Prvý list Tesaloničanom[pozn 3], Prvý list Solúnskym; po grécky Πρὸς Θεσσαλονικεῖς α´ Pros thessalonikeis 1; skratka 1 Sol alebo 1Tes) je jedným zo siedmich všeobecne uznávaných autentických listov sv. Pavla a je z nich najstarší (a teda je to aj nastarší spis Nového zákona). Datuje sa do začiatku 50. rokov prvého storočia, priamo do roku 50 alebo jar roku 51.[1]:219, 228 Je zaradený ako 13. kniha Nového zákona.
Obsah
Prvý list Solúnčanom má nasledujúcu štruktúru:
Úvodný pozdrav
Pavol a Solúnčania
Pavlove ponaučenia a povzbudenia
Záver listu
V liste sa nachádza učenie Pavla o apoštolskom poslaní a evanjelizácii. Ďalej tu autor píše ako sa má pastier starať o svojich veriacich – ako matka a otec. Nachádzajú sa tu aj poučenia o druhom Kristovom príchode.
Textové otázky
Prvý list Solúnčanom voči klasickej antickej listovej schéme vykazuje isté anomálie, predovšetkým dvojitý záver a úvod. To vedie väčšinou bádateľov k záveru, že dnešný text tohto listu sa skladá z dvoch samostatných listov, Listu A a Listu B. List A (2,13 – 4,2) je pritom vnorený do listu B (1,1 – 2,12; 4,3 – 5,28). Podobné zlučovanie niekoľkých listov pri ich redakcii a publikácii nebolo v staroveku neobvyklé (pozri niektoré vydané dopisy Cicerove).
List A
List A (2,13 – 4,2) bol napísaný buď v Aténách alebo krátko po odchode z nich. Pavol v liste veľmi emotívne reaguje na výdrž Tesalonických počas prenasledovania, ktoré prepuklo v meste (medzi tamojšími Židmi?) krátko po jeho odchode, alebo snáď tesne pred ním. List nemá akúkoľvek morálnu náuku či riešenie vieroučných otázok. Ide z tohto hľadiska o klasický antický list.
List B
List B (1,1 – 2,12; 4,3 – 5,28) bol napísaný v Korinte niekoľko týždňov po Liste A. Situácia v Thesalonice sa trocha zmenila. Pavol bol vo vnútri komunít kritizovaný, ale podľa Pavlovej reakcie sa zdá, že nevedel prečo. Okrem toho sa Pavol od samotných Tesalonických, ktorí prišli (za obchodom?) do Korintu, dozvedel, že v komunite vznikli isté spory o to, čo bude s mŕtvymi do príchodu Pána (parúzia).
Vo svojom liste, ktorý je odpoveďou na tieto problémy, odpovedá Pavol vyjadrením svojej viery v blízku parúziu (zlé pochopenie tohto textu je opravené v 2. liste Solúnčanom). Okrem toho sa zaoberá tým, že chovanie kresťana je prvou evanjelizáciou, preto má kresťan žiť vzorne a príkladne. Napriek tomu Pavol nezmieňuje jednotlivé príkazy, ako žiť; každý pokrstený musí si sám zo svojej viery vyvodiť dôsledky pre vlastný život. Pavol sa nepovažuje za autoritu – miestna cirkev je pre neho samostatná. Pavlova sexuálnymi termínmi charakteristická rozprava tu neapeluje na konkrétne sexuálne prehrešky a chovanie, ale skôr ju Pavol používa ako obraznú rozpravu pre čistotu života a pre vernosť Bohu, v štýle rozpravy starozákonnýchprorokov.
Poznámky
↑Názov Prvý list Solúnčanom je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza 1 Sol.
↑Názov Prvý list apoštola Pavla Tesalonickým je používaný v slovenskom evanjelickom vydaní, ako skratka sa v tam uvádza 1Tes.
↑Názov Prvý list Tesaloničanom je používaný v slovenskom ekumenickom vydaní, ako skratka sa v tam uvádza 1Tes.
Referencie
↑POKORNÝ, Petr; HECKEL, Ulrich. Úvod do Nového zákona : přehled literatury a teologie. Preklad Pavel Moskala, Lucie Kopecká. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2013. 840 s. (Teologie.) ISBN 978-80-7429-186-9. S. 219 – 229.
Literatúra
KNOCH, Otto. První a druhý list Soluňanům. Preklad Josef Hermach. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2000. 74 s. (Malý stuttgartský komentář. Nový zákon; zv. 12.) ISBN 80-7192-439-3.
