Ernst Wiesner
Architekt Ernst Wiesner, ktorého tvorbu nájdeme predovšetkým v Brne
Narodenie	21. január 1890 Malacky, Slovensko
Úmrtie	15. júl 1971 (81 rokov) Liverpool, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons	Ernst Wiesner
Britský portál  Biografický portál

Ernst Wiesner alebo Arnošt Wiesner (* 21. január 1890, Malacky, Slovensko – † 15. júl 1971, Liverpool, Spojené kráľovstvo) je jeden z najvýznamnejších brnianskych architektov medzivojnového obdobia.

Ernst Wiesner sa narodil 21. januára 1890 v Malackách tri roky po svadbe svojich židovských rodičov Alfréda a Berty (rod. Winterovej) ako ich druhé dieťa. Mal štyroch súrodencov – Mathildu, Gustava, Erwina a Roberta. Otec Alfréd Wiesner (1862 – 1942) podnikal – obchodoval s papierenským tovarom a kancelárskymi potrebami a vlastnil tlačiareň najskôr v Malackách, neskôr v Brne, kde sa s rodinou v roku 1909 po získaní domovského práva oficiálne usadil. Zomrel v plynovej komore v koncentračnom tábore Treblinka v Poľsku. Matka Berta Wiesnerová rod. Winterová (1864 – 1939) bola pravdepodobne ženou v domácnosti. Zomrela na pľúcnu tuberkulózu a pochovaná je na židovskom cintoríne v Brne. Osud Ernstovych súrodencov je tragický. Gustav zahynul v 1. svetovej vojne na bojisku pri Haliči. Osud Erwina je neznámy, no možno sa domnievať, že sa rovnako ako Robert a Mathilda stal obeťou vyhladzovania. Oni zahynuli v roku 1942 v koncentračnom tábore v Rejowiecach v Poľsku. Jediný Ernst sa vyhol takémuto tragickému koncu emigráciou do Veľkej Británie, kde umrel až v roku 1971. Jeho život bol hlboko poznačený tragickými udalosťami 20. storočia a svoju tvorbu mohol naplno rozvinúť iba v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou.

Ernst Wiesner sa pravdepodobne ešte v 90. rokoch 19. storočia s rodinou presťahoval do Brna, kde v rokoch 1901 – 1905 navštevoval Zemskú vyššiu reálnu školu a roku 1909 zmaturoval na stavebnom odbore Vyššej priemyselnej školy. Ďalšie roky štúdia strávil vo Viedni. Najskôr na Vysokej škole technickej (dnes Technische Universität Wien) v rokoch 1909 – 1910, potom pod vedením Friedricha Ohmanna na Majstrovskej škole architektúry na viedenskej Akadémii výtvarných umení až do ukončenia štúdia v roku 1913. Vo Viedni naňho nevplýval iba jeho učiteľ, ale oveľa viac naňho pôsobilo prostredie tohto mesta – tradície architektúry 19. storočia, diela Otta Wagnera či „radikálna estetika Adolfa Loosa, zbavujúca architektúru akéhokoľvek dekoru a redukujúca hmotu až na elementárny tvar, zároveň však zdôrazňujúca ušľachtilý, z tradičného prírodného materiálu zhotovený detail.“ A práve dielo Adolfa Loosa bolo Wiesnerovi v jeho neskoršej tvorbe najbližšie.

Predtým, než si Ernst Wiesner založil vlastný ateliér a osamostatnil sa, pracoval najskôr v rokoch 1913 – 1914 ako asistent v ateliéri Friedricha Ohmanna vo Viedni. V rokoch 1914 – 1918 slúžil v ženijnej jednotke stavajúcej zničené mosty a lanovky v Poľsku, Tirolsku a Dalmácii. Po vojne bol do roku 1919 projektantom na ministerstve vojny vo Viedni. Od roku 1919 začal rozvíjať svoju kariéru ako jeden z prvých samostatne pôsobiacich architektov v Brne.

Dvadsiate roky 20. storočia znamenali pre Brno obdobie dynamického rozvoja. Ernst Wiesner ponúkané možnosti veľmi dobre využil a podarilo sa mu pri tom obsiahnuť široké typologické stavebné spektrum. Ideovú podstatu svojej tvorby mal zadefinovanú už od prvých samostatne projektovaných stavieb. Kládol dôraz na racionálnosť vzťahu priestoru a hmoty, čo vyúsťovalo do tvarovej prostoty ba až do puristicky čistého prejavu. V tomto duchu sa niesli jeho najstaršie diela. Ako príklad možno spomenúť nájomnú vilu veľkoobchodníka Wilhelma Gutmanna (Údolní ul. č. 58, Brno) z rokov 1919 – 1920, administratívnu budovu Moravskej zemskej životnej poisťovne (Mozartova ul. č. 3, Brno), postavenú okolo roku 1921, administratívnu budovu Českej banky Union (Beethovenova 4, Brno), či stavbu v Bratislave – správnu budovu Žilinskej a Ladeckej portlandcementovej továrne z rokov 1923 – 1925 (Gunduličova ul. č. 8, Bratislava), na ktorej návrhu spolupracoval s dvojicou architektov – Fridrichom Weinwurmom a Ignáczom Vécseiom, (ktorých architektonické názory a výrazový prejav boli Wiesnerovi blízke). Spoločnou charakteristikou vymenovaných stavieb bol prehľadný, výrazne ortogonálny pôdorys, tvarová čistota hmoty a dokonalosť jednoducho stvárneného detailu.

V druhej polovici dvadsiatych rokov Wiesner ešte viac špecifikoval svoje postoje, pozbavil svoje mladšie projekty posledných zvyškov klasicizujúcich rysov a s veľkou precíznosťou riešil priestorovú skladbu. Posunul sa tak bližšie k funkcionalistickému ponímaniu priestoru – plynúcemu priestoru. Jednou z prvých stavieb, dokladajúcich toto smerovanie Wiesnerovej tvorby, bola (dnes už nejestvujúca) Kaviareň Esplanade na Rooseveltovej ul. č. 7 v Brne z rokov 1925 – 1927. Ústredný priestor kaviarne bol riešený ako priestranný ovál presahujúci cez dve podlažia. Formovanie priestoru krivkami, i spomínané vertikálne poňatie umocnené ukončením–neukončením kupolovitým svetlíkom je interpretované ako jeden z prvých pokusov o vytvorenie plynúceho priestoru v brnianskom prostredí. Wiesner sa do svojich stavieb snažil vniesť dávku noblesy. K tomuto mu vynikajúco slúžilo majstrovské vypracovanie detailu, prípadne narábanie so svetlom. V kaviarni Esplanade inovoval architekt svoju tvorbu použitím holých oceľových stĺpov, ktoré chápal ako estetické prvky interiéru.

Ďalšou prácou, ktorej je pripisovaný veľký význam je krematórium na Jihlavskej ul. č. 1 v Brne naprojektované a postavané v rozmedzí rokov 1925 – 1930. Wiesner postavil do protikladu hlbokú myšlienku odchodu človeka zo sveta a samotného silného obradu spopolnenia na jednej strane s čistým logickým pravouhlým pôdorysným usporiadaním, sledujúcim postupnosť obradu, a prostou hmotou kvádra na strane druhej. Týmto spôsobom dosiahol silné psychologické pôsobenie, ktoré ešte umocnil doplnením kvadratickej hmoty mohutnými vertikálami – travertínovými piliermi, zahrotenými smerom do oblohy. Dôležitým momentom mal byť aj vysoký komín, predstavujúci symbol odchodu človeka zo sveta – „premenu posledných pozostatkov človeka vo večný prach a popol.“¹ Týmto sa akoby opäť pokúsil o vytvorenie akéhosi kontinua priestoru vo vertikálnom zmysle – podobne ako pri kaviarni Esplanade, ibaže v tomto prípade za podpory silnej myšlienky sublimácie človeka.

Typickými témami funkcionalistických návrhov boli mestské vily. Ernst Wiesner mal počas svojho pôsobenia množstvo príležitostí na riešenie tohto typu domu. Aj tu vychádza do veľkej miery z diela Adolfa Loosa a rovnako ako on, nachádza „záľubu v zdôraznení hladkej nečlenenej plochy a v presne vymedzených hmotách.“¹ Tieto zásady potom doplnil vlastnými výrazovými prostriedkami, akými bolo farebné riešenie veľkých nečlenených fasádnych plôch, farebné či plastické zvýraznenie šambrán okien a dverí. Okrem toho venoval zvýšenú pozornosť kontaktu stavby s terénom a v tomto zmysle vytváral vily s exteriérovými schodiskami a terasami. V jeho prístupe je badať postupné uvoľňovanie pôdorysu v prospech voľnejšej dispozície. Z jeho víl môžeme spomenúť tie najvýznamnejšie. Najstaršou je vila pre riaditeľa Českej banky Union E. Münza (Hroznová ul. č. 19, Brno) z rokov 1924 – 1926 s výraznými vertikálami komínov. Vily W. V. Neumarka (Vinařská ul.č. 38, Brno; roky 1928 – 1929) a vila G. Haasa (Lipová ul. č. 43, Brno; 1928 – 1930) sú typické nevšednou farebnosťou a tzv. parníkovým zábradlím, charakteristickým pre funkcionalizmus.
Pre medzivojnovú architektonickú tvorbu bolo príznačné aj riešenie ekonomického bývania pre nižšie spoločenské vrstvy, ktoré bolo v akomsi ideovom kontraste voči návrhom priestranných víl. Ernst Wiesner sa tejto tematiky dotkol v roku 1928 pri návrhu rodinného dvojdomu v kolónii Nový dům (Bráfova ul. č. 109 a 111, Brno). Pri tejto úlohe sa pravdepodobne prvýkrát stretol s architektom Bohuslavom Fuchsom. /verejné budovy/ Ku koncu dvadsiatych rokov 20. storočia sa Ernst Wiesner dostal k riešeniu dvoch verejných stavieb. V rokoch 1926 – 1929 vznikol na okraji historického jadra Brna palác Moravia (Divadelní ul. č. 3, Brno). Budova bola určená Moravskej zemskej životnej poisťovni a obsahovala administratívne, obytné i obchodné priestory. Druhou stavbou bola administratívna budova Moravskej banky z rokov 1928 – 1930 (Náměstí Svobody č. 21, Brno), ktorú projektovali spolu s Bohuslavom Fuchsom, pričom Wiesner sa pravdepodobne chopil najmä riešenia interiérov.

Nedobrá hospodárska situácia v tridsiatych rokoch spôsobila, že sa mnohé z Wiesnerových architektonicky pôsobivých návrhov nerealizovali a bohužiaľ sa ani úplne nezachovali. Jedným z výnimočných projektov bol aj súťažný návrh kina Elektra v Plzni, z ktorého útržkov vieme vyčítať, že muselo ísť o jeden z najčistejších Wiesnerových funkcionalistických projektov. V tomto období však Wiesner skôr inklinoval k monumentálnemu tradicionalistickému poňatiu, čoho príkladom môže byť – opäť nerealizovaný – návrh budovy Najvššieho súdu (Husova ul., Brno). Poslednú väčšiu brniansku stavbu predstavuje prestavba a nadstavba tzv. Doretovho dvora (Malinovského nám. č. 4, Brno) z rokov 1935 – 1936, ktorá susedí s Palácom Moravia.

Z mimobrnianskych návrhov je známy poštový a telegrafný úrad v Šumperku (Tř. gen. Svobody 13, 1935 – 1936) nachádzajúci sa v komplikovanej polohe v historickej zástavbe.

Zo zahraničného pôsobenia tohto architekta sú známe úpravy priemyselných stavieb v poľských mestách Bielsko (textilná továreň Landesmann a Kornhaber, 1935 – 1938 a továreň na výrobu elektromotorov Georg Schwabe, 1936 – 1938) a Lodž (textilná továreň Kazimierza Kohna, 1936 – 1938). Z rakúskeho a švajčiarskeho prostredia sú známe horské hotely Peraton (Kitzbühel, 1936 – 1938) a Kulm (Arosa, 1935).

Ernst Wiesner emigroval v marci roku 1939 do Veľkej Británie, čím sa vyhol krutým udalostiam v Česko-Slovensku. Jeho život v Anglicku už zďaleka nebol taký plodný ako predtým. Architektúry sa však nevzdal. Spočiatku (zhruba v rokoch 1939 až 1945) pracoval v Londýne pre česko-slovenskú exilovú vládu a neskôr (1945 až 1948) pre veľvyslanectvo ČSR. Paralelne pôsobil aj ako samostatný Londýnsky architekt, jeho zákazky však neboli primerané jeho schopnostiam a skúsenostiam. V rokoch 1947 a 1948 sa nakrátko vrátil do Brna, no po februári 1948 sa definitívne so svojou vlasťou rozlúčil. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako docent odboru pozemných stavieb a konštrukcií na liverpoolskej Škole architektúry. Približne od roku 1955 sa živil ako samostatný projektant v Liverpoole. Z jeho prác vo Veľkej Británii je najvýznamnejšia rekonštrukcia kostola Sv. Kláry (Liverpool, 1959) a tiež súbor škôl Sv. Mikuláša (Liverpool, 1963 – 1969). V Liverpoole dožíval život bez kontaktu so svojou vlasťou a po tom, čím všetkým si musel v živote prejsť, niet divu, že bol zatrpknutý. Zomrel 15. júla 1971 v Liverpoole vo Veľkej Británii.

• 1919 – 1920 – nájomná vila W. Gutmanna – Údolní 58, Brno
• 1920 – návrh na reguláciu a zastavanie pozemkov medzi Mozartovou a Beethovenovou ulicou, Brno
• 1920 – 1922 – adaptácia dvorného krídla na vlastný byt s ateliérom – Pekařská 10, Brno
• 1921 – 1922 – Moravská zemská životní pojišťovna (administratívna budova) – Mozartova 3, Brno
• 1923 – 1925 – administratívna budova Českej banky Union – Beethovenova 4, Brno
• 1923 – 1925 – správna budova Žilinskej a Ladeckej portlandcementovej továrne – Gunduličova 8, Bratislava (spolupráca s Fridrichom Weinwurmom a Ignácom Vécseiom)
• 1924 – 1926 – vila riaditeľa Českej banky Union E. Münza – Hroznová 19, Brno
• 1925 – 1926 – rodinný dom obchodného riaditeľa Telefónnej a elektrickej spoločnosti v Brne W. L. Steina – Barvičova 25, Brno
• 1925 – 1927 – čiastičná prestavba nájomného domu a kaviareň Esplanade – Rooseveltova 7, Brno (dnes už neexistuje)
• 1925 – 1930 – krematórium – Jihlavská 1, Brno
• 1926 – 1936 – Palác Moravia; obytný, obchodný a administratívny dom Moravskej zemskej životnej poisťovne s kaviarňou a kinom – Divadelná 3, Brno
• 1928 – rodinný dvojdom v kolónii Nový dom – Bráfova 109, 111, Brno
• 1928 – 1929 – vila W. V. Neumarka – Vinařská 38, Brno
• 1928 – 1930 – administratívna budova s bytmi a obchodmi Moravskej banky – Náměstí Svobody 21, Brno (spolupráca s Bohuslavom Fuchsom)
• 1928 – 1930 – vila G. Haasa – Lipová 43, Brno
• 1930 – 1931 – rodinný dom – U Mrázovky 7, Praha-Smíchov
• 1931 – 1932 – nájomný dom družstva Freundschaft – Rybářská 10, Brno
• 1933 – rodinný dom JUDr. L. Weinberga – Farní 42, Hranice
• 1934 – 1937 – úprava interiérov tzv. synagogy maior – Antonína Trapla, Boskovice
• 1934 – rodinný dom H. Weiglovej – Kalvodova 2, Brno
• 1935 – prestavba hotela Kulm – Arosa (Švajčiarsko)
• 1935 – 1936 – poštový a telegrafný úrad – Třída gen. Svobody 13, Šumperk
• 1935 – 1936 – prestavba a nadstavba tzv. Doretovho dvora pre Moravskú zemskú životnú poisťovňu – Malinovského nám. 4, Brno
• 1935 – 1938 – úpravy textilnej továrne Landesmann a Kornhaber – ul. Czechowa 22, Bielsko (Poľsko)
• 1936 – 1938 – úpravy textilnej továrne Kazimierza Kohna – Lodž (Poľsko)
• 1936 – 1938 – chlapčenská obecná škola – Náměstí 9. května 8, Boskovice (spolupráca s A. Liebscherom)
• 1936 – 1938 – úpravy továrne Georg Schwabe na výrobu elektromotorov – ul. Grazyńskiego, Bielsko (Poľsko)
• 1937 – 1938 – športový hotel Peraton – Kitzbühel (Rakúsko)
• 1959 – rekonštrukcia kostola Sv. Kláry – Liverpool (Veľká Británia)
• 1963 – 1969 – súbor škôl Sv. Mikuláša – Liverpool (Veľká Británia)

Ernstovi Wiesnerovi sa dostalo viacero ocenení. Škola architektúry v Liverpoole, kde pôsobil, mu v roku 1954 udelila čestný titul Master of Architecture. Okrem toho ho Univerzita J. E. Purkyně v Brne v roku 1966 ocenila striebornou medailou a v roku 1969 ho poctila čestným doktorátom za celoživotné dielo. V roku 1968 dostal aj Pamätnú medailu k 50. výročiu vzniku republiky.

Najväčší architektonický a ideový prínos Ernsta Wiesnera spočíva v etablovaní istého nového typu architektúry v našom prostredí, pričom táto vynikajúco poslúžila ako východisko z bezradnej situácie Brna po prvej svetovej vojne. Bola príkladom racionálnej, čistej formy, ktorá vecne sledovala funkciu stavby a napĺňala ju eleganciou. Zároveň vystihovala všetky stavebné detaily koncipované taktiež v zmysle pragmatického chápania krásy. Dielo Ernsta Wiesnera vytvorilo lokálne základy pre rozvoj nových koncepcií architektúry 20. storočia tak po výtvarnej ako i typologickej stránke.

• Encyklopedie dějín města Brna: Kudělková, L.: Doc. ak. arch. Ernst Wiesner, Dr. h. c. na internetovej stránke: http://www.encyklopedie.brna.cz/home/?acc=profil_osobnosti&load=2743 Archivované 2008-01-22 na Wayback Machine
• Dvořák, K.: Ernst Wiesner na internetovej stránke: http://www.archiweb.cz/architects.php?type=arch&place=cr&action=show&id=416
• ^{1-citované a preložené z:}Kudělková, L.: Architekt Ernst Wiesner na internetovej stránke: http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18441&sec=10023&lang=cz Archivované 2007-10-19 na Wayback Machine

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernst Wiesner