Dolnovážska niva
|
geomorfologický podcelok
|
Ducové a stredná časť nivy
|
Štát
|
Slovensko
|
Regióny
|
Trnavský, Trenčiansky
|
Okresy
|
Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Galanta, Trnava, Hlohovec
|
|
Nadradená jednotka
|
Podunajská pahorkatina
|
Susedné jednotky
|
Trenčianska kotlina Bielokarpatské podhorie Trnavská pahorkatina Podunajská rovina Nitrianska pahorkatina Inovecké predhorie
|
Podradené jednotky
|
Dudvážska mokraď
|
Mestá
|
Piešťany, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom
|
|
Súradnice
|
48°38′42″S 17°48′54″V / 48,645°S 17,815°V / 48.645; 17.815
|
Najnižší bod
|
južný okraj územia
|
- výška
|
cca 120 m n. m.
|
|
Poloha územia na Slovensku
|
|
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
Freemap Slovakia: mapa
|
OpenStreetMap: mapa
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Dolnovážska niva je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Dudváh, medzi Novým Mestom nad Váhom a Sereďou. V povodí Dudváhu sa rozkladá Dudvážska mokraď, jediná geomorfologická časť územia.
Vymedzenie
Podcelok leží v západnej časti Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Trenčianskou kotlinou a Bielokarpatským podhorím (podcelky Považského podolia), západný okraj vymedzuje Trnavská pahorkatina a južným smerom sa tiahne Podunajská rovina. Na juhovýchode pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou pahorkatinou a východným smerom vytvára zreteľnú hranicu Inovecké predhorie (podcelok Považského Inovca).[1]
Chránené územia
Na území Dolnovážskej nivy leží niekoľko maloplošných chránených území:
Osídlenie
Územie je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec a Sereď. Najmä na blízkych terasách sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.
Doprava
Údoliami riek vedú dôležité komunikácie a Považie nie je výnimkou. Z juhozápadu vedie popri Váhu dôležitá medzinárodná cesta E 75 v trase diaľnice D1 (Bratislava – Trenčín – Žilina), v jej blízkosti vedie i cesta I/61 (Bratislava – Žilina) a železničná trať Bratislava – Žilina. Južnou časťou územia prechádza rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorej vedie E 58.
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.