Chrbát
|
geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny
|
Okolie obce Modrany na južnom okraji
|
Štát
|
Slovensko
|
Región
|
Nitriansky
|
Okresy
|
Komárno, Nové Zámky
|
|
Časť
|
Podunajskej pahorkatiny
|
Hranice
|
Hurbanovské terasy, Strekovské terasy, Búčske terasy
|
Mestá
|
Gbelce, Modrany, Dulovce, Svätý Peter, Pribeta
|
Rieky
|
Modriansky potok, Kuzmov jarok, Vojnický potok
|
|
Súradnice
|
47°51′18″S 18°20′38″V / 47,855°S 18,344°V / 47.855; 18.344
|
Najvyšší bod
|
Chrbát
|
- výška
|
271 m n. m.
|
Najnižší bod
|
západný okraj územia
|
- výška
|
cca 125 m n. m.
|
|
Poloha územia v rámci Slovenska
|
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
|
|
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
Freemap Slovakia: mapa
|
OpenStreetMap: mapa
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Chrbát[1] je geomorfologická časť Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá zvlnené územie severovýchodne od Komárna.[3]
Polohopis
Nachádza sa v južnej časti východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Hronská pahorkatina. Tvorí ho nápadná pahorkatina, vystupujúca nad okolitú krajinu, ktorú obklopujú len časti Hronskej pahorkatiny; na západe Hurbanovské terasy, na severe a východe Strekovské terasy a na juhu Búčske terasy.[2] V tunajších kopcoch pramení niekoľko vodných tokov, ktoré z južnej a východnej časti odtekajú do Dunaja, zo severozápadnej do Starej Žitavy. Najvýznamnejšie vodné toky sú Modriansky potok, Vojnický potok a Kuzmov jarok.[3]
Chrbát zasahuje do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu ležia obce Gbelce, Modrany, Dulovce, Svätý Peter, Bátorove Kosihy a Pribeta.[3]
Doprava
Západnou časťou prechádza cesta II/589, ktorá spája Svätý Peter, Dulovce a Pribetu, kde križuje cestu II/509 do Štúrova. Na tieto dve cesty sa pripájajú všetky komunikácie, obsluhujúce sídla v tejto oblasti. Severne, no už mimo tejto časti vedie významná železničná trať Bratislava – Štúrovo.[4]
Chránené územia
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží chránený areál Pribetský háj a Svätopeterský park a prírodné rezervácie Kratina, Drieňová hora a Pod Starým vrchom.[3]
Turizmus
Zvlnená časť Podunajskej pahorkatiny ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Značené turistické trasy ani cyklotrasy tu nie sú.[3]
Referencie
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 128, 129.
Pozri aj
Externé odkazy