Dudvážska mokraď

Dudvážska mokraď
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Stredná časť územia v okolí Boroviec
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Trenčiansky
Okresy Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Dolnovážska niva, Trnavská tabuľa, Podmalokarpatská pahorkatina
Mestá Červeník, Krakovany, Čachtice, Veľké Kostoľany, Bučany, Zavar
Rieky Dudváh, Chtelnička, Holeška, Blava, Dubová
Súradnice 48°31′19″S 17°45′00″V / 48,522°S 17,75°V / 48.522; 17.75
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 130 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dudvážska mokraď je geomorfologická časť Dolnovážskej nivy, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[1] Leží v rovine Vážskej nivy, medzi Čachticami a Zavarom.[2]

Polohopis

Nachádza sa v západnej oblasti Podunajskej pahorkatiny a zaberá západnú časť podcelku Dolnovážska niva. Tá sa rozprestiera v okolí susedného Váhu a lemuje východný okraj, západne susedí podcelok Trnavská pahorkatina a jej časti Trnavská tabuľa a Podmalokarpatská pahorkatina.[1] Rovinatá mokraď sa tiahne v úzkom páse v povodí Dudváhu, ktorý odvodňuje celú oblasť. Priberá potoky pritekajúce z Malých Karpát, ktoré na dolných tokoch prepája sieť kanálov. Z významných vodných tokov tu preteká Dudváh, Dubová, Chtelnička, Holeška a Blava.[3]

Dudvážska mokraď zasahuje do Trnavského a Trenčianskeho kraja a okresov Trnava, Hlohovec, Piešťany a Nové Mesto nad Váhom. Z obcí sa tu nachádza Červeník, Krakovany, Čachtice, Veľké Kostoľany, Bučany a Zavar.[3]

Doprava

Južnou a strednou časťou územia prechádza medzinárodne významná diaľnica D1 z Trnavy do Trenčína a s ňou súbežne vedúca cesta I/61. Na ne sa pripájajú cesty nižších tried, II/513, II/499 a najmä zo severu na juh prebiehajúca cesta II/504, ktorá dopravne obsluhuje mnohé tunajšie obce. Z juhu na sever prechádza južnou časťou tiež významná železničná trať Bratislava – Žilina a južným okrajom aj železničná trať Trnava – Sereď.[4]

Chránené územia

V tejto časti Podunajskej pahorkatiny sa nachádza prírodná pamiatka Brehové porasty Dubovej a chránený areál Dedova jama.[2][3]

Turizmus

Rovinaté územie Dolnovážskej nivy je vhodné na nenáročné prechádzky a cyklotúry. Oblasťou vedie niekoľko značených cyklotrás.[5] Turisticky atraktívne je okolie Čachtíc na severnom okraji.[3]

Referencie

  1. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-19]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-19]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-19]. Dostupné online.
  4. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 74, 96.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-18]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy