Nitrianska pahorkatina
|
geomorfologický podcelok
|
Okolie Nitry
|
Štát
|
Slovensko
|
Regióny
|
Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky
|
Okresy
|
Nitra, Nové Zámky, Galanta, Šaľa, Hlohovec, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske
|
|
Nadradená jednotka
|
Podunajská pahorkatina
|
Susedné jednotky
|
Nitrické vrchy Zliechovská hornatina Vysoký Inovec Nízky Inovec Krahulčie vrchy Inovecké predhorie Dolnovážska niva Podunajská rovina Nitrianska niva Zobor Jelenec Veľký Tribeč Rázdiel Oslianska kotlina
|
Podradené jednotky
|
Zálužianska pahorkatina Bojnianska pahorkatina Bánovská pahorkatina Drieňovské podhorie Tribečské podhorie Nitrianska tabuľa Nitrianske vŕšky
|
Mestá
|
Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou
|
|
Súradnice
|
48°27′58″S 18°03′50″V / 48,466°S 18,064°V / 48.466; 18.064
|
Najnižší bod
|
južný okraj územia
|
- výška
|
cca 120 m n. m.
|
|
Poloha územia na Slovensku
|
|
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
Freemap Slovakia: mapa
|
OpenStreetMap: mapa
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Nitrianska pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Nitra.
Geografická poloha
Severná časť Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza v relatívne širokom priestore medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Na východnom okraji územia tečie rieka Nitra a podcelok sa dá približne vymedziť mestami Nitra, Nové Zámky, Sereď, Hlohovec, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Na severe Nitrianska pahorkatina hraničí so Strážovskými vrchmi a jeho podcelkami Nitrické vrchy a Zliechovská hornatina, na západe leží Považský Inovec a jeho podcelky Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Rovinaté oblasti začína na juhozápade ležiaca Dolnovážska niva, južným smerom nadväzuje Podunajská rovina a juhovýchodným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou nivou. Východným smerom následne tvorí zreteľnú hranicu pohorie Tribeč a jeho podcelky Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel a v údolí Nitry na severe územia susedí Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny).[1]
Z územnosprávneho hľadiska sa väčšina Nitrianskej pahorkatiny nachádza v Nitrianskom kraji, na západe však čiastočne aj v Trnavskom kraji a na severe aj v Trenčianskom kraji. Na území Nitrianskej pahorkatiny sú okresy: Nitra, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Hlohovec, Galanta, Šaľa a Nové Zámky.
Členenie
Nitrianska pahorkatina ako geomorfologický podcelok sa delí na 7 geomorfologických častí:
Prírodné podmienky
Zväčša zvlnený reliéf Nitrianskej pahorkatiny je ako stvorený pre poľnohospodárstvo. V južných častiach oblasti je pôda tvorená černozemami, v severnejších územiach zas hnedozemami. Aj klimatické podmienky mimoriadne nahrávajú poľnohospodárskej činnosti – priemerná teplota v januári sa pohybuje v rozmedzí 1 – 4 stupne Celzia, v júli 18 – 20 stupňov Celzia. Priemerné zrážkové úhrny sú 600 – 700 mm ročne.
Toto predurčenie nezostalo nevyužité. Územie sa skutočne intenzívne využíva na poľnohospodárstvo, z pôvodných dubových porastov ostali len zvyšky v podobe hájov. Nitra sa dokonca považuje za centrum slovenského poľnohospodárstva s jedinou slovenskou univerzitou, zameranou na túto činnosť a s výstaviskom Agrokomplex.
Chránené územia
Na území Nitrianskej pahorkatiny leží niekoľko maloplošných chránených území:
Osídlenie
Najdôležitejšími mestskými sídlami v oblasti sú Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Ostatné okresné mestá, ktorých okresy ležia v oblasti Nitrianskej pahorkatiny sa buď nachádzajú mimo tejto oblasti, alebo je ich zaradenie sporné. Najmä v okolí Nitry sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.
Doprava
Dôležité komunikácie vedú najmä krajským mestom Nitra; od Trnavy na Zlaté Moravce vedie medzinárodná cesta E 58 v trase rýchlostnej cesty R1 a zo severu na juh vedie cesta I/64 (Prievidza – Nové Zámky). Juhozápadným okrajom pahorkatiny vedie cesta I/75 (Šaľa – Nové Zámky) a na severe prechádza cesta I/9 (Trenčín – Prievidza). Železničná doprava je zastúpená najmä regionálnymi traťami, južným okrajom vedie železničná trať Bratislava – Štúrovo. Cez Nitru vedú trate Leopoldov – Kozárovce i trať do Prievidze, na ktorú sa pripája trať do Trenčína.
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.
Externé odkazy