V roku 1895 Václav Laurin a Václav Klement založili spoločnosť Slávia zaoberajúcu sa výrobou bicyklov. O 3 roky neskôr začali taktiež výrobu motoriek, tentoraz už pod značkou Laurin & Klement. V roku 1905 Laurin & Klement vyrobili prvý automobil s označením Voituretta typ A s dvojvalcovým motorom s objemom 1 105 cm³ a trojstupňovou prevodovkou. Vznikli modely automobilov s písmenovým označením B, D, E, F. Už v roku 1906 použili v automobile štvorvalcový motor a vznikajú ďalšie modely automobilov s písmenovým označením, ako model K, M,O... O rok neskôr sa firma pretransformovala na akciovú spoločnosť a ukončili výrobu motocyklov. Počas prvej svetovej vojny firma mení svoj výrobný program, orientuje sa na výrobu armádnych vozidiel, munície a leteckých motorov. Po vojne firma mení značenie modelov na číselné a vznikajú tak modely 100, 105, 110, 120, 150, 200. Rok po skončení prvej svetovej vojny zároveň vzniká v Plzni automobilové oddelenie koncernu Škoda a o 2 roky neskôr začínajú vyrábať prvé automobily pod označením Škoda.
V roku 1925 automobilku Laurin & Klement postihne ničivý požiar. Pod vplyvom ekonomickej situácie dvadsiatych rokov sa 27. júna1925 začleňuje do koncernu Škoda. Prvým automobilom novej automobilky je vozidlo Škoda Hispano Suiza. 1. januára1930 vzniká Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP). V roku 1934 automobilka opäť mení spôsob označovania automobilov, keď sa k číselnému značeniu pridáva aj slovné značenie modelov. Z tohto obdobia pochádzajú modely ako Popular, Favorit, Rapid, SuperB a pod. Číselne značenie modelov sa skladá z troch číslic, kde prvá číslica znamená počet valcov a druhá a tretia výkon motora v konských silách. Po vyhlásení protektorátu 15. marca1939 nacistické Nemecko obsadzuje aj automobilku, mení názov na Reichswerke Hermann Göring a mení výrobný program. Znova sa produkuje munícia a strojné súčasti tankov a lietadiel. Na konci druhej svetovej vojny, 8. mája1945, bola továreň zbombardovaná.
Automobilka je obnovená, výrobný závod sa rekonštruuje a automobilka je znárodnená. Názov sa mení na AZNP (Automobilové Závody Národní Podnik) Mladá Boleslav. K automobilke sú následne pričlenené závody vo Vrchlabí (rok 1946) a Kvasinách (rok 1947), na trh sú uvedené modely 1102 a 1102 Tudor, pričom sa súbežne pracuje na vývoji nového typu vozidla. V 50. rokoch prichádza model 1200, ktorý je prvým modelom automobilky s celokovovou karosériou. Súčasne automobilka vykonáva výrobu vozidiel Tatra Kopřivnice. V roku 1955 automobilka uvádza na trh model Škoda 440, ľudovo nazývaný Spartak, ktorý mal byť dostupný širokej mase ľudí. Model 440 je doplnený o modely 445 a 450, z ktorých v roku 1959 po facelifte vznikajú modely Octavia a Felicia.
V roku 1964 je na trh uvedený na svoju dobu moderný automobil s koncepciou zadného pohonu – Škoda 1000 MB, pričom sa súčasne ukončuje výroba modelov Octavia a Felicia. V automobilke začína 23 rokov dlhé obdobie vzadu uloženého motora. Vzhľadom na vzadu umiestnený motor za zadnou nápravou nie je možné z modelu 1000MB vytvoriť karosársky variant kombi. Preto aj naďalej ostáva vo výrobe model Octavia Combi a model Škoda 1200, ktoré však nepodliehajú žiadnej inovácii. Nasledovníkom Škody Felicie sa má stať dvojdverový variant 1000MBX, ktorý sa vyrába v závode Kvasiny, ako neskôr ďalšie kupé modely. 1000MB dostáva v roku 1969 facelift v podobe modelového radu Škoda 100/110, ale pohonné ústrojenstvo zostáva prakticky nezmenené. Tesne pred nábehom výroby automobilku postihuje ničivý požiar, ktorý sa však nerozšíri aj do priestorov nového závodu. Napriek tomu, že model 1000MB bol v dobe uvedenia na trh medzinárodne považovaný za najmodernejší automobil s objemom do 1l, bol modelový rad 100/110 prijatý vlažne a hovorilo sa o ňom ako o zastaranom. V roku 1970 je na trh uvedený nasledovník modelu 1000MBX pod označením 110 R Coupé. Model si získava vďaka svojím ladným krivkám množstvo priaznivcov doma aj v zahraničí.
V roku 1976 podstupuje výrobný program automobilky ďalší facelift, v tomto prípade sa však zmien dočkalo aj pohonné ústrojenstvo a celková konštrukcia vozidla. Použilo sa náporové chladenie a zmenili sa tvary karosérie. Na trh sa dostáva modelový rad 105/120. V roku 1981 je na báze modelového radu 105/120 postavený nástupca modelu 110 R Coupé – vozidlo Škoda Garde, ktoré obsahuje zmenený podvozok a karosériu. V roku 1982 vláda rozhoduje o konštrukcii úplne nového automobilu, pričom táto úloha je zadaná AZNP Mladá Boleslav. Pred uvedením nového automobilu na trh je rad 105/120 v roku 1984 modernizovaná, prvýkrát sa do sériovej výroby dostáva 5 stupňová prevodovka. Model Garde prechádza podobnou modernizáciou a mení názov na Rapid. O rok neskôr je modelový rad doplnený o model 130 využívajúci rozšírený podvozok Garde a sériovú 5 stupňovú prevodovku, Rapid získava silnejšiu motorizáciu a takisto 5 stupňovú prevodovku. V roku 1987 je na veľtrhu v Brne uvedený úplne nový model Škoda Favorit. V priebehu rokov 1987 – 1989 dožívajúci modelový rad získava motory z nového modelu Favorit a pokusne sa zavádza výroba motorov so vstrekovacím systémom.
Model Favorit sa v priebehu roka 1988 postupne dostáva na trh a záujem o staršie modely rapidne klesá. Na prelome desaťročí sa definitívne ukončuje výroba automobilov s motorom vzadu, pričom model Rapid zostáva vo výrobe v priebehu roka 1990. Model Rapid nemá nasledovníka. Automobilka, vyčerpaná vývojom modelu Favorit, je v biednom ekonomickom stave a je rozhodnuté o jej predaji. V roku 1991 po dlhých jednaniach kupuje AZNP koncern Volkswagen, Škoda sa tak 28. marca stáva štvrtou automobilkou koncernu a mení názov na Škoda Auto automobilová a. s.
Novodobá história
V spolupráci s Volkswagenom prebehli úpravy modelu Favorit, ktorý je 5. septembra1994 uvedený na trh pod názvom Škoda Felicia. V roku 1996 automobilka uvádza na trh model Škoda Octavia, založený na podvozkovej platforme ako Audi A3, VW Golf. Model Felicia je v roku 1998 faceliftovaný a jeho výroba sa definitívne končí v roku 2001, keď je už nahradený modelom Škoda Fabia, ktorý je v produkcii od roku 1999. Model Octavia podstupuje facelift v roku 2000 a v roku 2004 prichádza jeho druhá generácia, pričom starý model ostáva vo výrobe pod názvom Octavia Tour. V roku 2006 je na trh uvedený model Roomster, o rok neskôr prichádza druhá generácia modelu Fabia a rok na to aj druhá generácia modelu Škoda Superb. Koncom roka sa faceliftu podrobuje model Octavia II. 3. marca2009 automobilka na autosalóne v Ženeve predstavuje svoj piaty modelový rad Yeti a vstupuje ním do kategórie SUV.
Výroba
K 30. januáru2012 vyrobila spoločnosť 14 miliónov automobilov[1]. Celková výroba piatich miliónov automobilov Škoda trvala od roku 1905 až do spojenia s koncernom Volkswagen v roku 1991, desaťmiliónte vozidlo zišlo z pásov továrne v júli 2006. Produkcia vozidiel stúpa a v roku 2011 dosiahol predaj 879 200 kusov. V roku 2014 bolo predaných prvý krát viac ako milión kusov (1 037 226), v roku 2018 to bolo 1,25 milióna a plánom výrobcu je vyrábať v roku 2030 až 1,5 milióna vozidiel ročne.[2]
Škoda Auto sa počas svojej existencie aktívne zúčastňuje automobilových pretekov. Najmä období 70. a 80. rokov dosiahla viacerých úspechov v kategórii do 1 300 cm³.