Šach (z perzštiny شاه - šáh, kráľ; prenesene: kráľovská hra) je deterministická strategická hra s úplnou informáciou pre dvoch hráčov, v ktorej o výsledku rozhodujú taktické a strategické schopnosti hráčov a ich pozornosť a sústredenie. Cieľom hry je dať súperovi mat. Má v sebe prvky umenia, vedy a športu. Šach rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť. V dnešnej verzii šachových kameňov možno badať alegóriu stredovekej spoločnosti.

• okolo roku 500 - prvá podoba šachu v severnej Indii, známa pod menom čaturanga
• 847 - prvá šachová kniha
• okolo 11. storočia - šach sa objavuje v Európe
• 1497 - prvá európska šachová kniha od Louia de Lucena
• 1851 - prvý medzinárodný šachový turnaj v Londýne
• 1867 - prvé použitie šachových hodín na medzinárodnom šachovom turnaji v Paríži
• 1997 - prvá výhra počítača Deep Blue nad majstrom sveta

1. Hra prebieha striedaním ťahov bieleho a čierneho po šachovnici.
2. Šachovnica je súhrnný názov pre 64 štvorcových polí, zoskupených do štvorca 8×8, striedavo bielych (jednej farby) a čiernych (druhej farby); ľavé dolné pole je čierne; skupina polí v jednom smere, navzájom sa dotýkajúcich stranami, sa nazýva frontála; skupina polí v jednom smere, navzájom sa dotýkajúcich vrcholmi, sa nazýva diagonála.
3. Biely je súhrnný názov pre biele kamene, čierny je súhrnný názov pre čierne kamene; zároveň je to označenie hráča, ktorý pohybuje kameňmi danej farby; biely a čierny sú súperi.
4. Kameň je spoločný názov pre kráľa, dámu, vežu, strelca, jazdca a pešiaka.
5. Na jednom poli môže stáť buď jeden kameň (obsadené pole), alebo nijaký kameň (prázdne pole); rozmiestnenie kameňov na šachovnici sa nazýva postavenie.
6. Ťah je premiestnenie kameňa buď na prázdne pole (krok), alebo na pole obsadené súperovým kameňom (branie); zvláštne ťahy: rošáda, premena pešiaka, branie mimochodom.
7. Partia je sled ťahov, začínajúci sa základným postavením partie a končiaci sa výhrou bieleho, výhrou čierneho, alebo remízou.
8. Voľba ťahu závisí iba od šachistu, ktorý ho vykonáva.
9. Prvý ťah v partii vykonáva biely, po ťahu bieleho nasleduje ťah čierneho a po ťahu čierneho nasleduje ťah bieleho.
10. Kráľ je kameň, ktorý po vlastnom ťahu, alebo po ťahu iného kameňa rovnakej farby nesmie byť v šachu.
11. Šach je postavenie, v ktorom na pole kráľa pôsobí súperov kameň.
12. Kameň pôsobí na pole, ak na tomto poli môže brať súperov kameň, pôsobí naň aj vtedy, keby toto branie nemohol uskutočniť pre porušenie pravidla 10.
13. Kráľ je kameň, ktorý (s výnimkou rošády) ťahá na najbližšie pole v akomkoľvek smere.
14. Dáma je kameň, ktorý ťahá aj ako veža, aj ako strelec.
15. Veža je kameň, ktorý (s výnimkou rošády) ťahá po prázdnej frontále v akomkoľvek smere o ľubovoľný počet polí; ak na konci prázdnej frontály stojí kameň opačnej farby, veža ho môže brať.
16. Strelec je kameň, ktorý ťahá po prázdnej diagonále v akomkoľvek smere o ľubovoľný počet polí; ak na konci prázdnej diagonály stojí kameň opačnej farby, strelec ho môže brať.
17. Jazdec je kameň, ktorý ťahá do L na druhé najbližšie pole opačnej farby v akomkoľvek smere bez ohľadu na to, ktoré z ostatných polí šachovnice sú prázdne a ktoré obsadené.
18. Pešiak je kameň, ktorý kráča len po frontále smerom dopredu o jedno pole; zo základného postavenia partie môže kráčať o jedno, alebo o dve polia dopredu; berie o jedno pole po diagonále vo dvoch smeroch dopredu; smerom dopredu sa rozumie smer, ktorým sa kameň približuje k súperovi (vzťahovaný na základné postavenie partie); zvláštne ťahy: premena pešiaka, branie mimochodom.
19. Súčasťou ťahu pešiaka na posledné pole je jeho odstránenie zo šachovnice a nahradenie dámou, vežou, strelcom, alebo jazdcom rovnakej farby na tom istom poli; takýto ťah sa nazýva premena pešiaka; pešiak sa premení na jeden z uvedených kameňov bez ohľadu na druhy a počty ostatných kameňov na šachovnici.
20. Pešiak, ktorý môže brať súperovho pešiaka bezprostredne po jeho kroku zo základného postavenia partie o jedno pole, môže ho brať aj bezprostredne po jeho kroku o dve polia, a to práve tak, ako keby išiel iba o jedno pole; takýto ťah sa nazýva branie mimochodom.
21. Rošáda je súčasný ťah kráľa a veže tej istej farby z polí, na ktorých stoja v základnom postavení partie: kráľ ťahá o dve polia smerom k veži a veža, ku ktorej sa priblížil, postaví sa na pole medzi pôvodným a novým poľom kráľa; rošádu možno vykonať len vtedy, ak sú polia medzi kráľom a vežou prázdne, ak kráľ a veža od začiatku partie neťahali a ak na pôvodné a nové pole kráľa, ako aj na pole medzi nimi nepôsobí súperov kameň.
22. Partiu vyhrá ten, po ktorého ťahu je súperov kráľ v mate.
23. Mat je šach (kráľovi), ktorý nemožno bezprostredne nasledujúcim ťahom zrušiť.
24. Partia sa končí remízou, keď je biely alebo čierny v pate, alebo keď sa rovnaké postavenie v priebehu partie opakuje trikrát pri ťahu toho istého hráča, alebo keď sa počas 50 bezprostredne za sebou nasledujúcich ťahov oboch súperov nebral kameň a nepotiahol pešiak (s výnimkou pravidla 27).
25. Pat je postavenie, v ktorom jeden zo súperov nemôže ťahať napriek tomu, že je na rade, pričom jeho kráľ nie je v šachu.
26. Postavenia sú rovnaké, ak obsahujú rovnaké kamene rozmiestnené na rovnakých poliach a každý zo súperov môže vykonať rovnaké ťahy.
27. V postavení kráľa s dvoma jazdcami proti kráľovi s pešiakom sa zvyšuje počet ťahov z 50 na 100, ak pešiak nepostúpil ďalej ako o 3 polia zo základného postavenia na frontále pred vežou, kráľom, alebo dámou, o 2 polia pred strelcom, resp. o 1 pole pred jazdcom, a jazdec mu bezpečne bráni v ďalšom pohybe.

Šach sa hrá na doske zvanej šachovnica, rozdelenej na 8×8 políčok. Každý hráč má na začiatku partie k dispozícii nasledujúce figúrky:

• 1 kráľa
• 1 dámu (nesprávne kráľovná)
• 2 veže
• 2 strelcov
• 2 jazdcov (nesprávne kôň)
• 8 pešiakov (nesprávne sedliak)

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Základné postavenie figúrok (kameňov) na šachovnici.

Dáma a veža sú ťažké figúry, strelec a jazdec sú ľahké figúry. Šachovnica leží medzi oboma hráčmi, každý z hráčov má napravo zo svojej strany biele pole. Biely hráč má zo svojho pohľadu na druhom rade ôsmich pešiakov a na prvom rade z ľava do prava: vežu, jazdca, strelca, dámu, kráľa, strelca, jazdca a vežu. Pritom každý hráč postaví dámu na pole vlastnej farby.

Ako prvý ťahá biely a súperi striedavo ťahajú až do konca partie. Na jednom poli môže stáť iba jedna figúrka. Táto figúrka blokuje toto pole pre všetky figúrky vlastnej farby. Súperove figúrky môžu ťahať na toto pole, v tomto prípade pôvodná figúrka je vyhodená, odstraňuje sa zo šachovnice. Ak nejaká figúrka v ďalšom ťahu môže vziať súperovu figúrku, hovoríme o ohrození. Ak figúrka rovnakej farby pôsobí na toto pole, hovoríme, že táto figúrka je krytá. Ohrozenie kráľa sa nazýva šach, dávnejšie bolo v pravidlách, že sa musí zvolať šach, dnes to však neplatí. Po vykonaní ťahu, ak sa hrá na čas, hráč stlačí na svojej strane šachové hodiny, tým zastaví svoje hodiny a zároveň spustí súperove šachové hodiny.

Orientačná relatívna sila figúrok:

• pešiak 1
• jazdec 3 (3,25)
• strelec 3 (3,75)
• veža 5 (5,5)
• dáma 9 (10)

Z uvedených hodnôt vidno, že orientačne troch pešiakov možno vymeniť za jednu ľahkú figúru, vežu a pešiaka za dve ľahké figúry, dámu za dve veže. Skutočná sila figúrok závisí od ich celkového rozloženia na šachovnici. V úvode partie má veža obmedzený manévrovací priestor a preto je výhodnejšie ju vymeniť za dve ľahké figúry, v koncovke jej sila relatívne narastá a takáto výmena môže byť výhodnejšia pre opačnú stranu.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Kráľ sa môže pohybovať všetkými smermi, ale len o jedno políčko.

Kráľ je v šachu najdôležitejšia figúrka, pretože cieľom súpera je zasadiť kráľovi mat. To znamená ohroziť ho s jednou alebo viacerými figúrkami tak, aby nemohol uniknúť na iné neohrozené políčko.

• vyhráva hráč, ktorý dá súperovi mat. Mat je situácia, keď je možnosť brať kráľa a súper nemá možnosť tomu zabrániť. Pri mate sa iba výnimočne berie kráľ, k výhre stačí mat zahlásiť.
• častejšie sa končí partia tým, že jeden súper uzná prevahu súpera, vzdá beznádejnú pozíciu.
• hráč partiu vyhráva, keď súper prekročí časový limit. Hráč musí túto výhru reklamovať. Ak súper, ktorý neprekročil čas nemá matujúci materiál, ide o remízu.

• hráči sa na remíze dohodnú.
• po trojnásobnom dosiahnutí rovnakej pozície - hráč na ťahu musí reklamovať.
• ani jeden hráč nemá materiál na dosiahnutie matovej situácie.
• 50 ťahov prejde bez pohybu pešiaka a brania materiálu.
• obaja súperi prekročili časový limit a nedá sa zistiť kto skôr, prípadne hráč, ktorý má výhodu, nereklamuje výhru.
• súper by síce vyhral na čas, ale nemá materiál na dosiahnutie matu (matovací materiál).
• je pat, teda situácia, keď strana, ktorá je na ťahu, nemôže spraviť žiaden legálny ťah podľa pravidiel, pričom nie je mat.

Podmienka matovacieho materiálu je splnená pre daného hráča, ak je možné legálnymi ťahmi dosiahnuť pozíciu, kde súperov kráľ bude v mate. Matovacím materiálom je:

• aspoň jeden pešiak
• jeden jazdec, ak je na šachovnici aspoň jeden súperov pešiak, jazdec, strelec alebo veža
• jazdec a strelec
• jeden strelec, ak je na šachovnici aspoň jeden súperov pešiak, jazdec alebo strelec opačnej farby polí
• dvaja strelci
• aspoň jedna ťažká figúra

Za splnenia minimálne jednej z týchto podmienok má daný hráč k dispozícii matovací materiál.

• Otvorenie
• Stredná hra
• Koncovka

Bližšie informácie v hlavnom článku: Šachová notácia

Pravidlá FIDE uznávajú od roku 1981 iba šachovú notáciu nazývanú algebrický skrátený zápis. Zároveň odporúča v literatúre používať výhradne túto notáciu. V praxi sa používa tento zápis s označením figúr začiatočným písmenom názvu figúry v jazyku hráča. Použitie inej notácie (algebrickej, anglickej) nie je výslovne zakázané, ale v sporných prípadoch nemôže slúžiť ako dôkazový materiál.

Šachové figúry sa označujú veľkým začiatočným písmenom svojho názvu. Pešiaci sa nezaznačujú. Stĺpce šachovnice sa z ľava doprava zo strany bieleho označujú malými písmenami abecedy od „a“ po "h". Rady šachovnice sa označujú číslicami od „1“ po "8". Pole sa identifikuje spojením písmena a číslice. K označeniu figúry sa pripojí označenie poľa, na ktoré sa ňou ťahá. V skrátenej notácii sa nezaznačuje východiskové pole. Pri ťahu pešiaka sa označí iba pole, kam sa ním ťahá.

Notácia založená na anglickej abecede používaná v šachových počítačových programoch. Koncovka súboru je .pgn.

Pešiak sa v notácii ťahov neoznačuje.

Pri komentovaní partie sa zvyknú používať značky:

• ! - veľmi dobrý ťah
• !! - prekvapivý silný ťah, často obeť
• ? - chybný ťah
• ?? - hrubá chyba
• !? - pozoruhodný, originálny ťah
• ?! - pochybný ťah

• Wilhelm Steinitz, 1886-1894, Rakúsko-Uhorsko
• Emanuel Lasker, 1894-1921, Prusko
• José Raúl Capablanca, 1921-1927, Kuba
• Alexander Alechin, 1927-1935, 1937-1947, ZSSR (jediný majster sveta, ktorý zomrel ako držiteľ titulu)
• Max Euwe, 1935-1937, Holandsko
• Michail Botvinnik, 1948-1957, 1958-1960, 1961-1963, ZSSR
• Vasilij Smyslov, 1957-1958, ZSSR
• Michail Tal, 1960-1961, ZSSR
• Tigran Petrosian, 1963-1969, ZSSR
• Boris Spasskij, 1969-1972, ZSSR
• Robert "Bobby" Fischer, 1972-1975, USA (nenastúpil k obhajobe titulu)
• Anatolij Karpov, 1975-1985, ZSSR
• Garri Kimovič Kasparov, 1985-1993, 1993-2000 ZSSR, Ruská federácia (majster sveta PCA)

FIDE majstri sveta po Kasparovovi

• Anatolij Karpov, 1993-1999, Ruská federácia
• Alexander Chalifman, 1999-2000, Ruská federácia
• Vishwanathan Anand, 2000-2002, India
• Ruslan Ponomariov, 2002-2004, Ukrajina
• Rustam Kasimdzanov, 2004-2005, Azerbajdžan
• Veselin Topalov, 2005-2006, Bulharsko

Majstrovstvá sveta organizovala FIDE až od roku 1948, v roku 1993 Kasparov založil organizáciu PCA a odvtedy boli v šachu dvaja majstri sveta jeden podľa FIDE a jeden podľa PCA. V roku 2006 sa konal zjednocujúci zápas o majstra sveta medzi Topalovom a Kramnikom, ktorý vyhral Kramnik.

• Garri Kimovič Kasparov, 1993-2000, Ruská federácia
• Vladimír Kramnik, 2000-2006, Ruská federácia

V roku 2006 sa konal zjednocujúci zápas medzi Kramnikom a Topalovom, ktorý vyhral Kramnik.

• Vladimír Kramnik, 2006-2007, Ruská federácia
• Vishwanathan Anand, 2007-2013, India
• Magnus Carlsen, 2013-súčasnosť, Nórsko

• Howard Staunton
• Adolf Anderssen
• Paul Morphy
• Aaron Nimzowitsch

• Věra Menčíková, 1927–1944, UK, Česko-Slovensko
• Ľudmila Rudenková, 1950–1953, ZSSR
• Elizabeta Bykovová, 1953–1956, ZSSR
• Oľga Rubzová, 1956–1958, ZSSR
• Elizabeta Byková, 1958–1962, ZSSR
• Nona Gaprindašviliová, 1962–1978, ZSSR
• Maya Chiburdanidzeová, 1978–1991, ZSSR
• Xie Jun, 1991–1996, Čína
• Zuzana Polgárová, 1996–1999, Maďarsko
• Xie Jun, 1999–2001, Čína
• Zhu Chen, 2001–2004, Čína
• Antoaneta Stefanová, 2004– 2006, Bulharsko
• Xu Yuhua, 2006-2008, Čína
• Alexandra Kosteniuk, 2008-2010, Ruská federácia
• Hou Yifan, 2010-2012, 2013-2015, 2016-2017, Čína
• Anna Ushenina, 2012-2013, Ukrajina
• Mariya Muzychuk, 2015-2016, Ukrajina
• Tan Zhongyi, 2017-2018, Čína
• Ju Wenjun, 2018-súčasnosť, Čína

Za zmienku stojí i Judit Polgárová, ktorá vo veku 15 rokov získala titul veľmajster (titul mužskej kategórie) a je všeobecne považovaná za najlepšiu šachistku na svete.

• Ignác Kolisch, ELO: 2755 (1867) vtedy 1. na svete, narodený v Bratislave^[1]
• Richard Réti, ELO: 2710 (1920) vtedy 5. na svete, narodený v Pezinku^[2]
• Gyula Breyer, ELO: 2705 (1917) vtedy 9. na svete, mal obchod v Bratislave a tam aj umrel^[3]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o šach
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému šach

Šachový portál

• Pravidlá FIDE v angličtine
• Slovenský šachový zväz
• HrajSach.sk Slovenský herný šachový server a spravodajstvo
• Novinky z domácich súťaží aj zo zahraničia
• www.c7c5.com Slovenské šachové ligy, spravodajstvo, kalendár, narodeniny šachistov
• playok.com Medzinárodný server na hranie doskových a kartových hier