Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, skrátene parlamentné voľby 2016 alebo voľby do NR SR 2016, sa uskutočnili 5. marca.[1] Konali sa od 7:00 do 22:00 hodiny.[2] Vo voľbách kandidovalo 23 strán a hnutí[2] a 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Najviac hlasov získala SMER-SD 28,28%. druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10% a tretia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) s 11,02%.[4] Volebná účasť dosiahla 59,82%.[5] Do parlamentu sa nedostalo 17 strán, pre ktoré hlasovalo 343 277 voličov, čím prepadlo 13.16 % platných hlasov.
Voľby boli vyhlásené predsedom Národnej rady SRPetrom Pellegrinim 12. novembra 2015, rozhodnutím č. 307/2015 Z. z. V daný deň začala aj predvolebná kampaň, ktorá trvala do volebného moratória, 48 hodín pred začiatkom volieb, teda do 3. marca o 7:00.[2]
Na prelome rokov 2014 a 2015 sa začala čoraz častejšie pretriasať myšlienka potenciálneho spájania sa pravice. Dôvodom bola najmä veľká roztrieštenosť na pravej strane politického spektra. O spájaní sa začalo hovoriť hlavne v spojení s organizátormi protestov z konca roku 2014, pričom nelichotivé prieskumy verejnej mienky stavali mimo NR SR práve Sulíkovu SaS ako aj Lipšicovu NOVU a novovzniknutá strana s názvom Občania pod vedením Hlinu sa iba rozbiehala. O možnosti spoločnej kandidátky s Matovičovym OĽaNO sa politici vyjadrili aj v sérii rozhovorov s Denníkom N.[10][11][12][13]
Daniel Lipšic o pár dní neskôr taktiež spomenul vznikajúcu platformu, ktorú pomenoval ako tretia sila. Tá mala byť podľa neho alternatívou k pomyselnej prvej a druhej sile, ktorými označil finančné skupiny a oligarchov. Zároveň sa vyjadril, že nie je podstatné, či bude v platforme aj jeho politická strana NOVA a či budú v projekte zahrnuté aj iné strany.[14][15] Vylúčil však užšiu spoluprácu s Miroslavom Trnkom.[16]
V marci roku 2015 jeden z organizátorov protestov z konca predošlého roka Alojz Hlina (dovtedy nezaradený po vystúpení z OĽaNO)[17] oznámil vstup do poslaneckého klubu KDH.[18] Vo veci prípadnej bližšej spolupráce so spoluorganizátormi protestov sa vyjadril, že „mladé pušky sú over“.[19] Zvyšní traja opoziční lídri (Lipšic, Matovič a Sulík) sa zas začiatkom apríla 2015 na jednom zo svojich brífingov zhodli, že čas na predvolenú koalíciu ich strán ešte nedozrel.[20] Iba pár dní predtým Matovič zverejnil prieskum, v ktorom u respondentov zisťoval prípadnú podporu koalície strán NOVA, OĽaNO a SaS.[21] Práve liberáli však v apríli na straníckom kongrese avizovali, že na voľby sa chcú zatiaľ pripravovať sami.[22] To potvrdil v rozhovore aj predseda strany OĽaNO Matovič, avšak s dodatkom, že Sulík ako líder SaS s volebnou koalíciou problém nemá, no na jej čelo je podľa neho potrebné nájsť autentického lídra.[23] Na konci septembra strana SaS napokon oznámila, že vo voľbách bude kandidovať sama.
Na konci júna Lipšic s Matovičom oficiálne oznámili vytvorenie koalície, pričom prvých 10 miest na kandidátke mali obsadiť ľudia mimo politiky, čo napĺňalo Lipšicom avizovanú 'tretiu silu'. Koalícia na vstup do parlamentu zo zákona prekročiť hranicu 7%. Od septembra sa však koalícia OĽaNO a NOVA v prieskumoch pravidelne nachádzala pod touto hranicou. Aj preto sa v novembri vyskytli úvahy o konci koalície, ktoré pripustil aj Matovič.
Medzitým sa líder strany MostBéla Bugár vyjadril, že alternatívou ku vládnucemu Smeru má byť koalícia strán KDH, #SIEŤ a jeho strany.[24] Toto presvedčenie Bugár zopakoval aj začiatkom mája, keď vyhlásil, že si nevie predstaviť vládnu koalíciu s Igorom Matovičom.[25] Bolo to iba dva dni po tom, čo sa na internete objavila celá nahrávka rozhovoru lídra OĽaNO s Radoslavom Procházkom, ktorú vyhotovil Matovič.[26][27] Vládnutie s Matovičom si nevedel predstaviť ani Miroslav Beblavý, podpredseda strany #SIEŤ.
Koalícia Smeru
Na opačnom póle politického spektra sa čoraz častejšie skloňovala možnosť pokračovania vlády strany SMER, avšak už v koalícii s inou stranou či stranami. Prieskumy totiž dlhodobo predpovedali, že strana Roberta Fica nezopakuje výsledok z parlamentných volieb 2012, a tak sama nezíska potrebnú väčšinu v Národnej rade. Ako potenciálni koaliční partneri sa spomínali predovšetkým strany KDH a(lebo) SNS. Aj poslanec Jozef Mikloško sa vo februári roku 2015 vyjadril, že podľa jeho názoru KDH a SMER po ďalších voľbách spolu zostavia vládu.[28] Predseda KDH Ján Figeľ sa však vyslovil, že vládnúcu stranu chce vymeniť a nie doplniť.[28] Aj v marci 2015 na verejnej diskusii poprel túžbu vládnuť po voľbách so Smerom.[29]
V apríli 2015 začala rezonovať kauza Váhostav.[30] V máji schválila sudkyňa Katarína Bartalskáreštrukturalizačný plán tejto firmy[31], ktorá neplatila faktúry a dlhovala svojim veriteľom vyše 100 miliónov EUR.[32] Opozícia za vzniknuté problémy vinila premiéra Fica a jeho vládu[33] aj preto, že za ukázalo, že za firmou je Juraj Široký blízky Smeru[31]. Fico, naopak, žiadal odstúpenie Jána Figeľa, ministra dopravy z predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, z postu podpredsedu parlamentu.[34][35] Keďže predseda KDH sám neodstúpil, SMER spustil v Národnej rade rokovanie k jeho odvolaniu.[36] K tomu nakoniec nedošlo.[37] Fico argumentoval, že namiesto odvolania chcel iba poukázať na politickú zodpovednosť Figeľa v kauze Váhostav.[38] Jan Figeľ sa ale hneď po ohlásení jeho odvolávania vyjadril, že do vlády so Smerom nepôjde.[39] Takisto sa poslanec Mikloško ospravedlnil za svoj predošlý odhad koalície Smeru a KDH.[40] Predseda vlády na Figeľove rozhodnutie reagoval slovami „nikdy nehovor nikdy“.[41]
Kandidáti
Vo voľbách kandidovalo 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016).[3] Žien bolo medzi kandidátmi 722, čiže 24,8%; v predošlých voľbách ich bolo 26,2%. Strana zelených Slovenska mala na kandidátke rovnaké zastúpenie mužov a žien, na pozíciách sa striedali. Najmenej žien mala Slovenská národná strana, 14,7%.[3] Kandidátov z hlavného mesta bolo 438. Najvyšší podiel však mal Svätý Anton kde kandidovalo 10 ľudí z 1200 obyvateľov. Vyšší podiel mala aj Banská Bystrica kde pripadalo 860 ľudí na jedného z 92 kandidátov.[3] Najstarší kandidát mal 79 rokov a vo veku 21 až 25 rokov bolo 150 kandidátov. Najnižší medián mala strana Sieť, 40 rokov.[3]
Zoznam kandidujúcich strán, hnutí a koalíc podľa poradových čísel:[42]
Pred voľbami bolo podaných vyše 20-tisíc žiadostí o voľbu zo zahraničia. Tento počet je takmer trojnásobný v porovnaní s predošlými voľbami v roku 2012. 1196 žiadostí poslali ľudia bez trvalého pobytu na Slovensku. Podľa odhadov by tzv. zahraničné hlasy mohli tvoriť asi jedno percento celkovej účasti.[53]
Výsledky
Voľby vyhrala strana SMER-SD, avšak s výrazným poklesom na 28%. Druhou najsilnejšou stranou sa s veľkým odstupom stala SaS. Celkom sa do NR SR dostalo 8 subjektov. Definitívne výsledky volieb boli Štatistickým úradom Slovenskej republiky zverejnené 6. marca2016.[54]
Podľa zákona o voľbách má občan možnosť uprednostniť v rámci strany maximálne štyroch kandidátov tým, že im dá prednostný hlas zakrúžkovaním ich poradového čísla na kandidátnej listine strany, keď upravuje volebný lístok. Odovzdaním preferenčného hlasu získava poslanec silnejší mandát od voliča. Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ktorí dostali aspoň 100-tisíc preferenčných hlasov od voličov:
↑Prezident chce v utorok poveriť Fica zostavením vlády. Kotlebu ignoruje [online]. News and Media Holding, 2016-03-07, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
↑Fico naznačil demisiu aj na Facebooku. Ukážte sa, odkázal Hlinovi a spol. [online]. HNonline.sk, 02.12.2014, [cit. 2015-01-16]. Dostupné online. Archivované 2015-01-16 z originálu.
↑FOLENTOVÁ, Veronika. Tender v piešťanskej nemocnici rozhodli stotiny percenta [online]. SME.sk, 30.10.2014, [cit. 2015-01-16]. Dostupné online.
↑Fico: Na sto percent nebudú predčasné voľby [online]. SME.sk, 30.10.2014, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
↑TÓDOVÁ, Monika a Martina Pažitková. Matovič: Nechcem, aby si dvaja chlapi mohli adoptovať dievča (+video) [online]. DennikN.sk, 06.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
↑BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Hlina: Matovič mi odkázal, že ma má nahratého [online]. DennikN.sk, 07.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
↑KONÍK, Juraj. Lipšic: Bez vplyvu oligarchov tu sú len Sulík a Matovič [online]. DennikN.sk, 08.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
↑Vznikne strana známych ľudí, podľa Lipšica chcú vyhrať voľby [online]. Webnoviny.sk, 12.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
↑Lipšic nemá nenaplnenú ambíciu byť ešte tretíkrát ministrom [online]. Webnoviny.sk, 16.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
↑Lipšic: Potrebujeme tretiu silu, ktorá zmení charakter Slovenska, tvrdí Lipšic. Chce odobrať moc oligarchom [online]. Aktuálne.sk, 18.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online. Archivované 2015-01-21 z originálu.
↑Alojz Hlina vystúpil z OĽaNO, Matovič mu nadával [online]. Webnoviny.sk, 26.10.2012, rev. 2012-10-26, [cit. 2015-04-04]. Dostupné online.
↑Alojz Hlina požiadal o vstup do klubu KDH, prijali ho [online]. SME.sk, 24.03.2015, rev. 2015-03-24, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
↑Opoziční lídri zatiaľ na predvolebnú koalíciu nemyslia [online]. SME.sk, 02.04.2015, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
↑BLAŠKO, Peter a Ľubomír Macek. Matovič odkryl prieskum. Nová pravicová koalícia by skončila za Smerom [online]. HNonline.sk, 28.03.2015, [cit. 2015-04-04]. Dostupné online. Archivované 2015-04-03 z originálu.
↑SaS sa do volieb zatiaľ chystá sama, na kongrese o taktike nerozhodne [online]. Teraz.sk, 18.04.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
↑TÓDOVÁ, Monika. Igor Matovič: Ivetka, prosím ťa, rozmysli si to ešte [online]. DennikN.sk, 04.05.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
↑Vláda Smeru musí skončiť, Bugár predstavil alternatívu [online]. Webnoviny.sk, 28.03.2015, [cit. 2015-04-02]. Dostupné online.
↑BUGÁR: Ak bude Matovič v parlamente, nevznikne alternatíva voči Smeru [online]. Teraz.sk, 05.05.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
↑FILO, Jakub. Matovič verzus Procházka: Na webe je nezostrihaná nahrávka [online]. Aktuality.sk, 03.05.2015, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
↑Matovič verzus Procházka: Na webe je nezostrihaná nahrávka [online]. DennikN.sk, 03.05.2015, rev. 2015-05-04, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
↑ abKDH vo vláde so Smerom? Inak to nemôže skončiť, tvrdí Jozef Mikloško [online]. Aktuality.sk, 21.02.2015, rev. 2015-02-21, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
↑MIKUŠOVIČ, Dušan. Procházka si trúfa na 20 percent, podľa Leška je premiérsky typ (+ video) [online]. DennikN.sk, 11.03.2015, [cit. 2015-05-06]. Dostupné online.
↑ abPrieskum MVK: Voľby by vyhral Smer, potrebuje však partnera [online]. SME.sk, 05.06.2015, [cit. 2015-06-05]. Dostupné online.
↑ abKDH stráca voličov, SDKÚ, SaS a NOVA by v parlamente chýbali [online]. Webnoviny.sk, 15.05.2015, [cit. 2015-05-15]. Dostupné online.
↑Polis Smeru nameral najnižšie preferencie za 14 mesiacov, aj pre Váhostav [online]. SME.sk, 23.04.2015, [cit. 2015-04-24]. Dostupné online.
↑ abSmer by volilo takmer 38 percent, do parlamentu by sa dostali aj národniari [online]. SME.sk, 26.03.2015, [cit. 2015-03-26]. Dostupné online.
↑ abProcházkova Sieť padla. V prieskume sa objavili nové pravicové strany [online]. HNonline.sk, 16.03.2015, rev. 2015-03-16, [cit. 2015-03-16]. Dostupné online. Archivované 2015-03-17 z originálu.
↑ abSmer by nevládol sám, voliči SDKÚ prešli k Procházkovi [online]. Webnoviny.sk, 23.02.2015, [cit. 2015-02-23]. Dostupné online.
↑ abJANCOVÁ, Daniela. Prieskum Polis: Smer stagnuje, mohol by vládnuť s SNS [online]. SME.sk, 22.01.2015, rev. 2015-01-22, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online.
↑Polis Smeru nameral najnižšie preferencie za 14 mesiacov, aj pre Váhostav [online]. SME.sk, 23.04.2015, [cit. 2015-04-24]. Dostupné online.
↑KRBATOVÁ, Lucia. Hlasy zo zahraničia môžu pomôcť malým stranám. Malo by ich byť trojnásobne viac [online]. Petit Press, 2016-02-02, [cit. 2016-02-03]. Dostupné online.