Valaská Belá

Valaská Belá
obec
Pohľad na obec, máj 2020.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Nadmorská výška 482 m n. m.
Súradnice 48°53′12″S 18°23′48″V / 48,8866°S 18,3966°V / 48.8866; 18.3966
Rozloha 64,77 km² (6 477 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 946 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 30,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1324
Starosta Miloš Cúcik[3] (SMER-SD)
PSČ 972 28
ŠÚJ 514420
EČV (do r. 2022) PD
Tel. predvoľba +421-46
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Valaská Belá
Webová stránka: valaskabela.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Valaská Belá (pred rokom 1927 Valašská Belá, maď. Bélapataka) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.[4]

Polohopis

Obec leží v južnej časti Strážovskej hornatiny na hornom toku potoka Belanka.[4]

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci (Belafelde), založenej na valašskom práve, je z roku 1324. V roku 1364 bola uvádzaná pod názvom Bella a v roku 1808 ako Valaska Bela. Patrila rodu Újfalussyovcov, od roku 1427 prešla do majetku Bossányiovcov, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Radnayovcom, Splényiovcom. V 16. storočí ju napádali páni Košeckého hradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou súkna, metiel, košíkov a poľnohospodárskeho náradia. Koncom 18. storočia v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči. Muži boli tiež zamestnaní ako podomoví sklári a oknári. V roku 1852 ich živnosť zvýhodnil cisársky patent. V roku 1856 mala obec pálenicu, v roku 1899 úverové a v roku 1911 potravinové družstvo.[4]

Sklársku osadu Gápel (súčasť Valaskej Belej) založili v roku 1747 pod názvom Gapel. Patrila jezuitom z Trenčína, od roku 1773 náboženskej základine v Opatovej nad Váhom. V roku 1791 pracovali v tamojšej sklárni 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové a od roku 1857 aj fúkané sklo. V roku 1904 postavili v osade novú skláreň a brusiareň a výroba sa tak rozšírila o brúsené, ryté, zlátené a o maľované sklo. V roku 1911 sa pece začali vykurovať plynom. Pri sklárni bola píla a majer s mlynom. V roku 1960 patrila osada pod obec Zliechov.[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

V obci je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela z roku 1794 a kaplnka svätého Jozefa z roku 1826.

Významní rodáci

  • Anton Hlinka (* 1926 - † 2011), rímskokatolícky kňaz, salezián, publicista, prekladateľ, významný exilový pracovník, redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa.[5]

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 249.
  5. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Muž odvahy a činu, okúsil aj komunistickú Čínu. Don Bosco dnes, 2011, roč. XLII, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online.

Iné projekty


Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.