Nitrianske Pravno
Nitrianske Pravno (do 28. X. 1946 slovensky Nemecké Pravno, nemecky Deutschproben, maďarsky Németpróna) je obec na Slovensku v okrese Prievidza.
Poloha
Leží na Hornej Nitre, 12 km severne od mesta Prievidza. Zo severu na juh preteká rieka Nitra, ktorá tu priberá Tužinu, Vyšehradný potok a západným okrajom tečúcu Kravskú.
Nachádza sa na pravnianskom výbežku Hornonitrianskej kotliny na nive a náplavových kužeľoch Nitry. Chotár na pahorkatine a hornatine Malej Magury a pohoria Žiar tvoria kryštalické, druho a treťohorné horniny, čiastočne pokryté riečnymi uloženinami a spraškovými hlinami.
Poloha na významnej ceste z Ponitria do Turca a Žiliny, no aj na križovatke ciest do okolitých obcí vytvára z Nitrianskeho Pravna strediskovú obec so znakmi mestského charakteru. Z cesty na Žilinu tu odbočuje komunikácia do Turca, no obec je tiež koncovou stanicou železničnej trate z Prievidze.
Vodstvo
Vodné toky
Vodné plochy
- Vodná nádrž Bôrik, vybudovaná v roku 2007
Časti obce
Poloha obce na severnom okraji Hornonitrianskej kotliny s mnohými nálezmi pravekého osídlenia a na starej ceste do Turca predstavovala vhodné miesto na život. Pahorkatinný ráz na rozhraní nížiny a hôr poskytoval dostatok príležitostí na obživu, čo nasvedčujú najstaršie nálezy osídlenia tejto lokality. Blízke strategicky významné hradisko na Vyšehrade má stopy osídlenia od bronzovej, cez veľkomoravskú dobu až po 15. storočie.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1393, no je isté, že dávno predtým boli v okolí osady baníkov. Rozvoj banského podnikania objavom zlata sem polovici 14. storočia prilákal nemeckých kolonistov, ktorí výrazným spôsobom ovplyvnili dejiny a charakter Nitrianskeho Pravna. Listina kráľa Žigmunda v roku 1430 už spomína mestečko, ktorého prosperita čoskoro posunula jeho význam na úroveň neďalekej Prievidze a Bojníc. Po vymretí rodu Noffryovcov sa Pravno s okolím a Bojnickým panstvom stal kráľovským majetkom. Od roku 1489 sa panstvo stalo výnosom kráľa Mateja majetkom jeho syna Jána Korvína. Význam banského mestečka poklesol koncom 16. storočia, kedy nastala kríza baníctva v Uhorsku.
V nepokojnom 17. storočí bolo mestečko opakovane vyrabované a vypálené. V ďalšom storočí sa začal postupný rozvoj remesiel a cechov, kde sa začali presadzovať obyvatelia slovenskej národnosti. Významným medzníkom bola zmluva z roku 1779, v ktorej Ján Pálffy pozbavil obyvateľov mestečka poddanských povinností a priznal im právo užívať zemepánske regálie. Veľký požiar 22. júla 1827 výrazne zmenil podobu mestečka, keďže úplne zničil väčšinu pôvodných domov. Od roku 1845 sa mestečko stalo dedičným majetkom Pálffyovcov a po upokojení protihabsburských povstaní začal rozvoj hospodárstva, predovšetkým remesiel. Rozvoj samosprávy na čele s magistrátom ovplyvňoval hospodársky rozvoj mestečka, no obecný zákon z roku 1886 zmenil jeho postavenie a Nitrianske Pravno sa stalo veľkou obcou. V posledný októbrový deň v roku 1909 bola spustená prevádzka na železničnej trati Prievidza – Nitrianske Pravno, preprava osôb na nej bola v roku 2012 zastavená.
Počas Slovenského národného povstania a bojov pri Prievidzi prevážne etnicky nemecké obyvateľstvo obce ochotne pomáhalo nemeckým okupačným silám a vítalo ich príchod.[5]
V obci je rímskokatolícky kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa z roku 1907.
Obyvateľstvo
Národnosť
|
2011
|
%
|
2001
|
%
|
1991
|
%
|
1921
|
%
|
1910
|
%
|
1880
|
%
|
Maďari
|
5
|
>0%
|
8
|
>0%
|
8
|
>0%
|
21
|
>0,5%
|
132
|
4%
|
8
|
>0%
|
Slováci
|
2 855
|
89%
|
2 957
|
94%
|
2 804
|
94%
|
285
|
10%
|
284
|
9%
|
128
|
4%
|
Rómovia
|
2
|
>0%
|
18
|
>0,5%
|
12
|
>0%
|
|
|
|
|
|
|
Česi
|
13
|
>0%
|
19
|
>0,5%
|
25
|
>0,5%
|
|
|
|
|
|
|
Nemci
|
60
|
2%
|
94
|
3%
|
137
|
5%
|
2 436
|
88%
|
2 643
|
86%
|
2 677
|
91%
|
Poliaci
|
1
|
>0%
|
|
|
1
|
>0%
|
|
|
|
|
|
|
ostatní
|
4
|
>0%
|
1
|
>0%
|
|
|
16
|
>0,5%
|
24
|
>0,5%
|
132
|
4%
|
nezistení
|
257
|
8%
|
37
|
1%
|
1
|
>0%
|
|
|
|
|
|
|
Celkom
|
3 197
|
-
|
3 134
|
-
|
2 988
|
-
|
2 758
|
-
|
3 083
|
|
2 945
|
|
zdroj: [6]
Šport
V obci sídli futbalový klub MTJ Nitrianske Pravno, ktorý hrá v 8. lige (sezóna 2024/2025).
Osobnosti obce
Rodáci
Rodáci kňazi
- Juraj Simonyi (* 1673 – † 1727), rímskokatolícky kňaz
- Juraj Csernak (* 1678 – † 1729 ), rímskokatolícky kňaz
- Jakub František Tschernak (* 1683 – † 1739 ), rímskokatolícky kňaz
- Juraj Wesserie (* 1708 – † 1736 ), rímskokatolícky kňaz
- Ján Imrich Nelischer (* 1710 – † 1751), rímskokatolícky kňaz
- František Richter (* 1724 – † 1758 ), rímskokatolícky kňaz
- Tobiáš Kiparszky, SchP (* 1742 – † 1817), rímskokatolícky kňaz, rehoľa piaristov SchP
- Andrej Benedikt Zeiszel (* 1745 – † 1812), rímskokatolícky kňaz
- Andrej Greschner (* 1755 – † 1798), rímskokatolícky kňaz
- Gabriel Jozef Richter (* 1763 – † 1843), rímskokatolícky kňaz
- Ján Richter (* 1768 – † 1798), rímskokatolícky kňaz
- Andrej Bresztenszky (* 1769 – † 1842), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Boženec (* 1777 – † 1831), rímskokatolícky kňaz
- Alexej Inocent Greschner (* 1780 – † 1834), rímskokatolícky kňaz
- Anton Tencer (* 1780 – † 1841), rímskokatolícky kňaz
- Konštantín Hartman (* 1784 – † 1869), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Celestín Bauer (Pauer) (* 1784 – † 1855), rímskokatolícky kňaz
- Anton Vojtech Briesztanszký, OSB (* 1786 – † 1851), rímskokatolícky kňaz, rád svätého Benedikta - Benediktíni
- Ignác Benedikt Schormann (* 1788 – † 1817), rímskokatolícky kňaz
- Ignác Filkorn (* 1790 – † 1858), rímskokatolícky kňaz
- Ján Schormann (* 1791 – † 1870), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Filkorn (* 1793 – † 1845), rímskokatolícky kňaz
- Ján Czernak (Černák) (* 1794 – † 1848), rímskokatolícky kňaz
- Ján Nepomuk Wolkober (* 1794 – † 1852), rímskokatolícky kňaz
- Juraj Blei (Blasy) (* 1798 – † 1845), rímskokatolícky kňaz
- Andrej Wesserle (* 1799 – † 1865), rímskokatolícky kňaz
- Ján Nepomuk Greschner, Dr (* 1805 – † 1881), rímskokatolícky kňaz
- Anton Huszar (* 1805 – † 1867), rímskokatolícky kňaz
- Anton Bresztyenszky (* 1806 – † 1834), rímskokatolícky kňaz
- Anton Czeisel (Zeisel) (* 1807 – † 1841), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Steinhübl, st. (* 1808 – † 1870), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Hilar Stiffel (* 1812 – † 1856), rímskokatolícky kňaz
- Jeremiáš Anton Richter (* 1814 – † 1851), rímskokatolícky kňaz
- Gottfried Ignác Zeisel (* 1815 – † 1871), rímskokatolícky kňaz
- Štefan Richter (* 1816 – † 1815), rímskokatolícky kňaz
- Adam Lorenc Szigethy (* 1818 – † 1863), rímskokatolícky kňaz
- Štefan Hagen (* 1820 – † 1903), rímskokatolícky kňaz
- Vincent Zeisel (* 1825 – † 1901), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je v Banskej Bystrici
- Ján Zeisel (* 1826 – † 1855), rímskokatolícky kňaz
- Ambróz Štefan Richter (* 1827 – † 1866), rímskokatolícky kňaz
- Anton Leitmann, st. (* 1833 – † 1889), rímskokatolícky kňaz
- Gabriel Czeizel (* 1835 – † 1920), rímskokatolícky kňaz, 1871 čestný kanonik, 1874 sídelný kanonik a rektor nitrianskeho seminára, titulárny opát, 1901 pápežský prelát, 1906 veľprepošt nitrianskej kapituly, 1912 titulárny biskup duleinský, 1896 založil základinu desaťtisíc zlatých na štipendium pre žiakov z Nitrianskeho Pravna, pochovaný je v Nitre
- Štefan Leitmann (* 1835 – † 1871), rímskokatolícky kňaz
- Venant Ceizel (* 1837 – † 1881), rímskokatolícky kňaz, mecenáš umenia a kultúry, zakladateľ výchovných a podporných spolkov a inštitúcií v krajine, zakladateľ a donátor VENANTINA – detskej opatrovne /materská škola/ a dievčenskej školy v Nitrianskom Pravne. Za zásluhy o rodnú obec mu predstavenstvo udeľuje Diplom čestného občana mesta so všetkými z toho vyplývajúcimi právami a privilégiami.
- Václav Czaizell (* 1837 – † 1891), rímskokatolícky kňaz
- Ignác Czeizell (* 1838 – † 1926), rímskokatolícky kňaz
- Ján Czeizel (* 1841 – † 1894), rímskokatolícky kňaz
- Anton Schwertsik (* 1843 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Dira (* 1844 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ján Bresztyenszky (* 1849 – † 1904), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Kotschner (* 1850 – † 1909), rímskokatolícky kňaz
- Ján Nepomuk Kralik (* 1850 – † 1871), rímskokatolícky kňaz
- Štefan Richter (* 1856 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ignác Dira (* 1858 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Pavol Ján Richter (* 1860 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Anton Richter (* 1861 – † 1942), rímskokatolícky kňaz
- Ján Schwertsik (* 1862 – † 1911), rímskokatolícky kňaz
- Ambróz Steinhübl, st. (* 1863 – † 1919), rímskokatolícky kňaz
- Juraj Czeizl (* 1865 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ignác Dira (* 1865 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Matej Štefan Richter, O. Cist. (* 1865 – † 1942), rímskokatolícky kňaz,
- Jozef Weber (* 1865 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ján Kurbel, Dr. (* 1865 – † 1904), rímskokatolícky kňaz
- Július Bresztyenszky (* 1867 – † 1911), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je vo Vrícku - Münnichwies
- Jozef Lányi (* 1868 – † 1931), náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár, titulárni biskup
- Alojz Ernest Bresztyánszky (* 1868 – † 1911), rímskokatolícky kňaz
- Ambróz Bresztyenszky (* 1869 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Anton Zeisel (* 1868 – † 1939), rímskokatolícky kňaz
- Ján Uhlyanik (* 1871 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ján Stiffel (* 1872 – † 1954), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je v Háji v Turci
- Ján Elischer (* 1873 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ladislav Tutz (* 1880 – † 1933), rímskokatolícky kňaz
- Eduard Lányi Késmarki (* 1881 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Eugen Filkorn (* 1881 – † 1974), katolícky kňaz a pápežský prelát, poslanec slovenského snemu
- Ján Czeizel, ThDr. (* 1886 – † 1969), rímskokatolícky kňaz
- Ambróz Steinhübl, ml. (* 1887 – † 1973), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je v Nevoľnom
- Jozef Kočner (Kotschner) (* 1889 – † 1963), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je v Prochoti
- Andrej Benedikt Zeisel (* 1890 – † 1973), rímskokatolícky kňaz
- Andrej Tenczer (* 1890 – † 1940), rímskokatolícky kňaz
- Štefan Leitmann (* 1891 – † 1966), rímskokatolícky kňaz
- Anton Damko (* 1892 – † 1970), rímskokatolícky kňaz, patril medzi naj aktívnejších zberateľov nemeckej ľudovej slovesnosti stredoslovenského Hauerlandu, vo februári 1945 evakuoval do Rakúska, v januári 1946 sa vrátil,pochovaný je v Piteľovej
- Štefan Paldauf (* 1892 – † 1972), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je vo Zvolene
- Jozef Petruch (* 1893 – † 1961), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Zeisel (* 1897 – † 1957), rímskokatolícky kňaz
- Eduard Kotschner (* 1898 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Pavol Richter (* 1898 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ján Kotschner (* 1899 – † 1925), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Weber (Lackovič), SJ (* 1899 – † 1989), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ, prekladateľ, pedagóg a jezuita.
- Jozef Richter (* 1900 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Anton Petruch (* 1901 – † 1968), rímskokatolícky kňaz
- Josef Steinhübl, ml. (* 1902 – † 1984), rímskokatolícky kňaz, mimo pastorácie od1945 -1955, v roku 1955 vysídlený do Nemecka, inkorporovaný do würtemberskej diecézy Rottenburg-Stuttgart ako pracovníka Caritasu, 1956 farárom stuttgartskej fary u sv. Fidelisa, v roku 1969 odišiel na odpočinok, jeho spomienky vyšli tlačou Mein Leben (Môj život),Stuttgart 1973, zomrel v Štuttgarte, kde je aj pochovaný[7]
- Anton Leitmann, ml. (* 1912 – † 1982), rímskokatolícky kňaz
- Andrej Damko (* 1912 – † 1981), rímskokatolícky kňaz, po maturite v Doupove v Čechách študoval na kňazskom seminári v Banskéj Bystrici. Vysvätený bol 5. 2. 1939. Kaplánom bol v Handlovej, od roku 1940 bol správcom farnosti vo Vrícku, kde pôsobil do evakuácie. Po návrate na Slovensko bol internovaný v tábore v Petržalke, odkiaľ bol vysídlený do Nemecka. Posledných 23 rokov bol farárom v Möhringene - Stuttgart v Nemecku, kde i zomrel.[8]
- Ignác Petruch (* 1914 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ignác Zeisel (* 1914 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Ján Simonides (* 1915 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Wilhelm Schmidt (* 1915 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Viliam Štiavnický (* 1915 – † ), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Kočner, ThDr. (* – † ), rímskokatolícky kňaz
- Jozef Ferdinand Kočner, O. Carm. (* – † ), rímskokatolícky kňaz
Pôsobili tu
- Jozef Vohland (* 1831 – † 1911), rímskokatolícky kňaz, tu je aj pochovaný
- Jozef Bossanyi (* 1855 – † 1946), rímskokatolícky kňaz, pedagóg, historik, jazykovedec, prírodovedec a entomológ
- František Raitsits (* 1873 – † 1932), rímskokatolícky kňaz, tu je aj pochovaný
Partnerské mestá
Pozri aj
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Dejiny obce [online]. [Cit. 2014-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
- ↑ KLUBERT, Tomáš. Smrť sa volala Schill. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2014. ISBN 978-80-89335-69-5. S. 242.
- ↑ Sčítanie obyvateľov 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava, redakcia časopisu Kultúra [online]. www.kultura-fb.sk, [cit. 2018-04-17]. Dostupné online. Archivované 2020-07-14 z originálu.
- ↑ DAMKO, Andrej. Jozef Damko (1872 -1955). Internetová stránka obce Nitrianske Pravno. Dostupné online [cit. 2018-04-17].
Iné projekty
Zdroj
Obce a mestá, ktoré patrili pod nemecký národnostný región Hauerland |
---|
Pravniansky jazykový ostrov | |
---|
Kremnicko-handlovský jazykový ostrov | |
---|
Rozptýlená oblasť v okrese Žarnovica | |
---|
zvýraznené sú niekdajšie regionálne centrá nemeckej menšiny malým sú uvedené pôvodné, nemecké názvy sídel kurzívou sú sídla, ktoré medzičasom prišli o štatút obce |
|
|