Predstavuje centrálnu časť pohoria Sredna gora.[1] Geomorfologické jednotky, ktoré obklopujú Săštinskú Srednú goru majú terén predovšetkým údolno-pahorkatinového, alebo prevažne hornatého charakteru.[5]
Ide o centrálny podcelok Srednej gory,[1] ktorý zaujíma celkovú plochu 2 300 km²[2][5] a od východu na západ[1] je dlhý približne 80 kilometrov.[1][2] Je najvyšším z troch podcelkov Srednej gory[1][3][4] a jeho vyššie položené časti majú typický horský charakter.[3][4][5] V porovnaní s ostatnými dvoma podcelkami Srednej gory dosahuje Săštinska Sredna gora taktiež najväčšej šírky.[3]Vrchy v Săštinskej Srednej gore sú masívne a vo vrchných častiach zaobleného tvaru.[4] Ide o krajinársky najpríťažlivejší podcelok pohoria Sredna gora s najzaujímavejšími horskými masívmi a najpanoramatickejšími výhľadmi v rámci pohoria.[3]
Stredná nadmorská výška Săštinskej Srednej gory je 656 m n. m..[2][5] Nadmorská výška vo vrcholových častiach hlavného hrebeňa v žiadnej jeho časti neklesá pod 1 000 m n. m..[3][4]
Najvyššie časti pohoria sa nachádzajú[3][5] východne od horského sedlaMedetski prochod (bulh.Медетски проход)[3] v hornatej severnej oblasti pohoria známej ako Bunajsko-Bogdanský rajón (bulh.Бунайско-Богдански район). V tejto oblasti sa nachádza aj najvyšší vrch pohoria – Goľam Bogdan (bulh.Голям Богдан) 1 603,4 m n. m.,[1][3][4][5] ako aj dva ďalšie najdominantnejšie a najvyššie vrchy Săštinskej Srednej gory – vrch Bratija (bulh.Братия) 1 518,5 m n. m. a vrch Bunaja (bulh.Буная) 1 572,1 m n. m..[5] V centrálnej časti tohoto najvyššieho regiónu Săštinskej Srednej gory sa na hornom toku rieky Topolnica (bulh.Тополница) v nadmorskej výške približne 1 000 m n. m. nachádza kotlina Koprivštenska kotlovina (bulh.Копривщенска котловина).[5]
Najnižšiu časť tvori južná oblasť podcelku.[2] Táto časť je známa pod názvom Panagiursko-Strelčanský rajón (bulh.Панагюрско-Стрелчански район), je prevažne údolno-pahorkatinového charakteru a je z veľkej časti tvorená pastvinami a horskými lúkami.[5] V hraniciach rajónu sa na strednom toku riek Luda Jana (bulh.Луда Яна) a Piasăčnik (bulh.Пясъчник) nachádzajú aj dve menšie kotliny – Panagiurska kotlovina (bulh.Панагюрска котловина) a Strelčanska kotlovina (bulh.Стрелчанска котловина).[5]
Najvyšší vrch
Najvyšším bodom pohoria je vrch Goľam Bogdan (bulh.Голям Богдан), ktorý je so svojou nadmorskou výškou 1 603,4 m n. m. nielen najvyšším vrcholom Săštinskej Srednej gory, ale zároveň najvyšším bodom celého horského masívu Srednej gory.[1][3][4][5] Pomenovaný bol na pamiatku významného hajdúckeho vodcu pochádzajúceho z Koprivštice – Bogdana vojvodu. Na jeho teritóriu pramení niekoľko srednogorských riek. Ide predovšetkým o rieky Luda Jana (bulh.Луда Яна) a Piasăčnik (bulh.Пясъчник) a Kriva reka (bulh.Крива река).[3]
Najvhodnejšími východiskovými bodmi pre výstup na vrchol je z juhu mesto Strelča a zo severozápadu mesto Koprivštica.[3]
Členenie a opis častí
Săštinska Sredna gora je rozdelená na dva hlavné časti – západnú a východnú.[3][4]
Výškovo sa západná a východná časť príliš neodliśujú a obidve časti dosahujú vo vrcholových partiách podobnú nadmorskú výšku.[3]
Západná časť
Hlavný hrebeň sa začína na západe vrchom Lisec (bulh.Лисец) 1 385,9 m n. m. a pokračuje severovýchodne k[4] jednému z najvyšších a najznámejších vrchov Srednej gory – vrchu Bratija (bulh.Братия) 1 518,5 m n. m..[4][5] V juhovýchodnom svahu tohto vrchu sa nachádza známa lokalita Panagiurski kolonii (bulh.Панагюрски колонии), blízko ktorej sa nachádzajú kmplex nálezísk[4] medených rúd[1] nazývaný Medet-Asarel (bulh.Медет-Асарел).[1][4]
Hrebeň pokračuje východným smerom v tvare oblúku (ktorý je otvorený smerom na juh) cez vrchy Manzul (bulh.Манзул) 1 403,9 m n. m. a Bič (bulh.Бич) 1 448,9 m n. m., pod ktorým pramení rieka Luda Jana (bulh.Луда Яна) k najvyššiemu vrchu západnej časti Săštinskej Srednej gory, ktorým je vrch Bunaja (bulh.Буная) 1 572,1 m n. m.. Z vrchu Bunaja hrebeň klesá do sedla, ktorým vedie cesta spájajúca mestá Koprivštica a Strelča k miestu kde sa nachádza odbočka k lokalite Barikadite (bulh.Барикадите). Na sever od tejto križovatky rozdeľuje západnú a východnú časť Săštinskej Srednej gory rieka Topolnica (bulh.Тополница), južne od tejto križovatky rieka Strelčanska Luda Jana (bulh.Стрелчанска Луда Яна).[4]
Východná časť
Hlavný hrebeň zo sedla pokračuje východným smerom a stúpa cez vrch Goren Krecul (bulh.Горен Крецул) 1 378,8 m n. m. k najvyššiemu bodu, ako Săštinskej Srednej gory, tak aj celého pohoria Sredna gora, vrchu Goľam Bogdan (bulh.Голям Богдан) 1 603,4 m n. m..[4]
V oblasti vrchu Goľam Bogdan sa od hlavného hrebeňa sa od hlavného hrebeňa oddeľuje vedlajší hrebeň, ktorý sa tiahne smerom na sever a cez vrchy Nevida (bulh.Невида) 1 408,3 m n. m., Debeli rid (bulh.Дебели рид) 1 377,5 m n. m. a Beli kamăk (bulh.Бели камък) 1 407,8 m n. m. prechádza do[4] horského hrebeňa Koznica (bulh.Козница),[1][4] ktorý leží medzi dolinami riek Čumina (bulh.Чумина) a Dălga (bulh.Дълга)[4] a cez ktorý je Săštinska Sredna gora prepojená s Trojanskou planinou (bulh.Троянска планина), podcelkom Strednej Starej Planiny.[1][4]
Hlavný hrebeň sa od vrchu Goľam Bogdan stáča mierne smerom na juhovýchod a cez vrchy Šiligarka (bulh.Шилигарка) 1 577 m n. m., Aleksica (bulh.Алексица) 1 534,5 m n. m., Fenera (bulh.Фенера) 1 480,3 m n. m. а Sakara (bulh.Сакара) 1 262,1 m n. m. dosiahne vrchu Orela (bulh.Орела) 1 203,4 m n. m., kde sa hrebeň v podstate končí.[4] Od vrchu Orela sa hrebeň rozdeľuje na niekoľko vedlajších hrebeňov, ktoré klesajú smerom do doliny rieky Striama (bulh.Стряма) smerom k mestám Chisaria a Baňa, kde hraničí s východným podcelkom pohoria Sredna gora – Sărnenou Srednou gorou.[4]
pohľad na východnú časť Săštinskej Srednej gory s vrchom Goľam Bogdan v strede
Klímatické podmienky
Podnebie v oblasti Săštinskej Srednej gory je prechodne-kontinentálne.[1][5]
Vodstvo
Celé pohorie patrí do povodia rieky Marica (bulh.Марица).[5]
V oblasti Săštinskej Srednej gory vyviera veľké množstvo minerálnych prameňov, ktoré sú významným prvkom oblasti.[5] Najvýznamnejšie vyvieračky minerálnych prameňov sa nachádzajú na teritóriu dedín Baňa (bulh.Баня),[4][5]Krasnovo (bulh.Красново) a Staro Železare (bulh.Старо Железаре),[5] ako aj miest Chisaria (bulh.Хисаря),[4][5]Strelča (bulh.Стрелча) a Klisura (bulh.Клисура). Nachádzajú sa však aj na ďalších miestach regiónu.[5]
Geológia
Horniny a minerály
Pohorie nie je geologicky jednotné a je tvorené viacerými druhmi hornín.[1][5] Ide predovšetkým o rulu, granit, slieňovo-vápenaté sedimenty a rôzne vulkanogénne materiály.[5]
V Săštinskej Srednej gore sa nachádzajú náleziská medených rúd – v lokalitách Medet (bulh.Медет) a Asarel (bulh.Асарел) a na juhu pri dedine Elšica (bulh.Елшица).[1][5] Pri meste Strelča (bulh.Стрелча) sa nachádzajú náleziská živcov, ktoré sa tu aj ťažia.[1]
Vyššie položené časti pohoria sú z veľkej časti pokryté listnatými lesmi z ktorých najrozšírenejšie sú rozľahlé súvislé bukové[1][5] a dubové[5] lesy. Nižšie položené časti Săštinskej Srednej gory sú z veľkej časti tvorené pastvinami[1][5] a horskými lúkami.[5]
Oblasť Săštinskej Srednej gory patrí medzi turisticky často navštevované oblasti.[1] Najvýznamnejšie turistické letoviská regiónu sú mestá Chisaria a Strelča a dediny Baňa, Panagiurski kolonii (bulh.Панагюрски колонии) a Krasnovo.[5]
V oblasti sa nachádza väčší počet horských chát, pričom najvýznamnejšie z nich sú: chata Oborište[1][5] v juhozápadnej časti pohoria v nadmorskej výške 650 m n. m.,[1] chata Orela[1][5] ležiaca severne od dediny Starosel v nadmorskej výške 1 480 m n. m.,[1] chata Pavel Deliradev[1][5] v centrálnej časti pohoria v nadmorskej výške 1 400 m n. m.,[1] chata Sakardža[1][5] v západnej časti pohoria na úpätí rovnomenného vrchu,[1] alebo chata Srednogorec[1][5] v centrálnej časti pohoria.[1][5]
Východiskové miesta
Panagiurište – mesto ležiace v Panagiurskej kotline je východiskovým bodom pre výlety do západnej časti Săštinskej Srednej gory, vrátane historickej lokality Oborište, alebo vrchu Bratija (bulh.Братия) 1 518,5 m n. m..[3]
Strelča – mesto je východiskovým bodom pre výlety najmä do západnej časti Săštinskej Srednej gory, napríklad k tráckej hrobke v lokalite Žaba mogila, alebo k ruinám pevnosti Strelčansko kale. Je taktiež vhodným východiskovým bodom pre výstupy na vrchy v najvyššej časti pohoria, vrátane najvyššieho vrchu Goľam Bogdan z juhu.[3]
Koprivštica – mesto ležiace v Koprivštickej kotline je východiskovým bodom pre výlety do najvyšších častí Săštinskej Srednej gory, vrátane najvyššieho vrchu Goľam Bogdan zo severozápadu, alebo vrchu Bunaja (bulh.Буная) 1 572,1 m n. m., ktorý sa nachádza juźne od mesta.[3]
Kúpeľný turizmus
Oblasť Săštinskej Srednej gory je s veľkým množstvom minerálnych prameňov významným kúpeľným regiónom Bulharska.[3] K najvýznamnejším centrám kúpeľného turizmu v oblasti patria predovšetkým významné kúpeľné mesto Chisaria,[3][4] ako aj dedina Baňa v severovýchodnom úpätí Săštinskej Srednej gory.[4]
Pozostatky tráckej svätyne, ktoré sa nachádzajú na teritóriu vrchu Kozia gramada (bulh.Козя грамада).[4]
Lokality bulharského národného obrodenia a zápasu proti osmanskej nadvláde
V oblasti leží niekoľko historicky významných miest spojených so zápasom proti osmanskej madvláde a udalosťami Aprílového povstania.[3][4] V západnej časti Săštinskej Srednej gory ide o mestá Koprivštica, Panagiurište,[3][4] ktoré bolo počas Aprílového povstania centrom tzv. IV, revolučného okruhu[3] a Strelča,[3] ako aj historickú lokalitu Oborište,[3][4] kde sa začali prvé boje Aprílového povstania.[3] Všetky tieto miesta patria k symbolom bulharského patriotizmu a národnej hrdosti.[4]
Ďalšie miesta spojené s dejinami bulharského národného obrodenia a zápasu proti osmanskej nadvláde sú historické lokality Buntovna (bulh.Бунтовна) a Barikadite (bulh.Барикадите), ktoré sa nachádzajú južne od najvyššieho bodu pohoria – vrchu Goľam Bogdan vo východnej časti Săštinskej Srednej gory.[4]
Najzaujímavejšie z týchto lokalít je mesto Koprivštica, ktoré leží na hranici západnej a východnej časti Săštinskej Srednej gory, ktoré patrí k významným turistickým cieľom v Bulharsku a je hojne navštevované.[4]
Ďalšie historické lokality
Mesto Chisaria ležiace na východnom úpätí pohoria. Čo do počtu kultúrnych pamätihodností, je s veľkým množstvom historických pamiatok veľmi významným miestom săštinsko-srednogorského regiónu.[4]
Ruiny stredovekej pevnostiStrelčansko kale, ktoré sa nachádzajú južne od mesta Strelča pri pravom brehu rieky Strelčanska Luda Jana.[3]
Ruiny pevnosti Krasen kale, ktoré sa nachádzajú na ploche približne 20 ha, tri kilometre severovýchodne od dediny Băta (bulh.Бъта).[3]
Prírodné chránené územia
Na teritóriu Săštinskej Srednej gory sa nachádza jedno chránené územie. Ide o prírodnú rezerváciu Bogdan, ktorá má pridelený oficiálny štatút tzv. udržiavanej rezervácie (bulh.поддържан резерват – poddăržan rezervat). Rezervácia sa rozprestiera na ploche 113,4 hektára a bola vyhlásená v roku 1972 s cieľom ochrániť približne stopäťdesiatročný bukový les v najvyšších partiách pohoria.[3]
Galéria
vrcholová časť vrchu Goľam Bogdan – najvyššieho vrchu Săštinskej Srednej gory, ako aj celého pohoria Sredna gora
↑ abcdefKOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 11 – son-uni. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104333. S. 4172. (po bulharsky)
↑ abcdefghijklmnopqrstuvwxyzaaabacadaeafagahaiajNIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 133 – 141. (po bulharsky)
