Stará Zagora je považovaná za jednu z najstarších osád v Bulharsku a Juhovýchodnej Európe. Založili ju Tráci pod menom Beroe (znamenajúce železo) niekedy v 6. až 5. tisícročí pred Kristom. Okolo mesta sa nachádzali bane na meď a zinok, z ktorých sa určitá časť zachovala dodnes. V druhom storočí nášho letopočtu, počas nadvlády Rímskej ríše bolo mesto premenované na počesť cisára Trajána na Augusta Traiana. K ďalšej zmene názvu na Irenepolis došlo po nástupe vlády Byzantskej ríše, podľa byzantskej cisárovnej Ireny. Postavilo sa opevnenie proti početným útokom barbarských Bulharov, ktorí mesto dobyli roku 717. Pripojenie k Bulharsku sa nestalo - ako bolo dlho očakávané - v boji, ale cisár ho daroval Bulharom za pomoc Byzantícom v boji proti Arabom pri obliehaní Konštantínopola. Bolo to prvé miesto v oblasti Stará Planina, kde Bulhari získali vplyv. Po ustanovení svojej vlády mu názov zmenili na Boruy.
V roku 1122 sa mesto stalo svedkom bitky medzi byzantským cisárom Jánom II. a vojskom Pečenehov. Pečenehovia utrpeli krutú porážku, mnohí vojaci porazenej strany sa tu však usídlili. V roku 1371 skončilo obdobie vlády Bulharov a mesta sa zmocnili Osmani. V tom čase už mesto malo aj neoficiálne slovanské meno Zagora (t.j. mesto "za horou", "Záhorie"). Za bulharského obrodenia sa názov mesta zmenil na Železník (preklad názvu Beroe do bulharčiny). Súčasný názov „Stara Zagora“ sa potom používa od roku 1870. Po oslobodení Bulharska od Osmanskej ríše sa stalo mesto súčasťou Východnej Rumélie, od roku 1886 je súčasťou Bulharska už definitívne.[2]
Pamiatky a múzeá
Mozaika z rímskej vily, Dionýzovský sprievod so silénom, 4. storočie
Pamiatky
Ruiny rímskeho fóra so stĺporadím a audítoriom amfiteátra
Trajánova južná brána
Rímska vila s mozaikou zo 4. stor.
Trácky hrob
Budova stredovekej mešity, prestavaná na kostol, teraz sídlo Múzea náboženstva
.svg)
