Spojené štáty Veľkého Rakúska (nem.Vereinigte Staaten von Groß-Österreich) bol návrh reformy štátosprávneho usporiadania Rakúsko-Uhorska, vytvorený skupinou vzdelancov, obklopujúcich nástupníka trónu Františka Ferdinanda, ktorý sa nikdy neuskutočnil. Myšlienkovým otcom tejto koncepcie bol Aurel Popovici v 1906.
Ku koncu 19. storočia sa začalo čoraz výraznejšie ukazovať, že najväčším problémom, ktorému čelí dualistická monarchia Rakúsko-Uhorsko bole, že obyvateľstvo pozostávalo z dvanástich rozličných etnických skupín, z ktorých len dve, Nemci a Maďari (tvorili spolu 44% obyvateľstva), mali moc. Ostatných 10 etnických skupín (Česi, Poliaci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Bosniaci, Srbi, Slovinci a Taliani) nemalo takmer akúkoľvek politickú moc, jedine Chorváti mali obmedzenú autonómiu v Chorvátsko-slavónskom kráľovstve, ktoré vzniklo v roku 1868 po maďarsko-chorvátskom vyrovnaní.
František Ferdinand d’Este plánoval radikálne prekresliť mapu Rakúska-Uhorska, vytvoriac tak množstvo národnostne a jazykovo homogénnych poloautonómnych "štátov", ktoré by boli súčasť únie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po zavraždení arcivojvodu plán ustúpil do úzadia a vojna, ktorá vypukla, ukončila stáročnú históriu Habsburskej monarchie
Útvary navrhované Aurelom Popovicim
Navrhovaná mapa Spojených štátov Veľkého Rakúska a hlavné národnostné skupiny Rakúsko-Uhorska
Nápad pochádzal od Ľudovíta Košúta, ktorý navrhoval pretvoriť Rakúske cisárstvo na tzv. "Podunajský štát", federatívny štát s autonómnymi oblasťami.[1][2]
Mapa Spojených štátov Veľkého Rakúska navrhovaná Popovicim, 1906
Woiwodina (Vojvodina, súčasť dnešného Srbska, etnicky srbské)
K týmto štátom by navyše patrilo množstvo nemecky hovoriacich enkláv vo východnom Sedmohradsku, Banáte a ďalších častiach Maďarska, južnom Slovinsku, aj na Spiši a v okolí Smolníka, aj veľké mestá (ako napríklad Praha, Budapešť, Ľvov, Brno) a na ďalších miestach kde by mali autonómiu.
„
Veľká rozdielnosť pôvodu, jazykov, obyčajov a mentality rôznych národností si vyžaduje pre celú habsburskú monarchiu, také štátne usporiadanie, ktoré by dokázalo zaručiť, že žiadna národnosť nebude ohrozená, blokovaná alebo dotknutá v svojom národno-politickom živote, v svojom vlastnom rozvoji, v svojej národnej hrdosti, jedným slovom – vo svojom spôsobe cítenia a žitia
(po anglicky) ISAC, Iulian Nicusor. The United States of Greater Austria – a step towards European Union?. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.Archivované 2011-09-12 na Wayback Machine
(po nemecky) KOWALSKI, Erich. Die Pläne zur Reichsreform der Militärkanzlei des Thronfolgers Franz Ferdinand im Spannungsfeld von Trialismus und Föderalismus. Viedeň : Universitätsbibliothek Universität Wien, 2005.
(po nemecky) POPOVICI, Aurel. Die Vereinigten Staaten von Groß-Österreich. Politische Studien zur Lösung der nationalen Fragen und staatrechtlichen Krisen in Österreich-Ungarn. Lipsko : [s.n.], 1906.
(po nemecky) TESLARU-BORN, Alina. Ideen und Projekte zur Föderalisierung des Habsburgischen Reiches mit besonderer Berücksichtigung Siebenbürgens 1848–1918 (Inauguraldissertation). Frankfurt nad Mohanom : Johann-Wolfgang-Goethe-Universität zu Frankfurt am Main, 2005. Dostupné online.Archivované 2012-01-31 na Wayback Machine
