Austroslavizmus predpokladal mierovú spoluprácu menších slovanských národov strednej Európy žijúcich na území Habsburskej monarchie, ktorým by nedominovali po nemecky hovoriace elity. Palacký navrhoval federáciu ôsmich národných krajov s výraznou samosprávou. Po porážke českej revolúcie v Prahe v júni 1848 tento program prestal byť dôležitým. Premena Rakúskeho cisárstva na Rakúsko-Uhorsko v roku 1867 tento program len oslabila, pretože Slovania na rozdiel od Maďarov nezískali toľko túženú samosprávu pri rakúsko-maďarskom vyrovnaní.
Ako politický koncept pretrval austroslavizmus až do pádu Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Táto myšlienka bola niekoľkokrát použitá v neveľmi významných návrhoch federalizácie Rakúsko-Uhorska.