Spišské Hanušovce patria medzi najstaršie Zamagurské obce, založenej na starej obchodnej ceste do Poľska údolím Dunajca. Prvé písomné správy o osade Spišské Hanušovce /maďarsky Hanusfalva/ sa nachádzajú v kanonickej vizitácii farnosti, ktorú previedol spišský prepošt Ján Figray. Podľa nej obec jestvovala už pred rokom 1278, kedy sa spomína dodnes stojaci kostolík, vystavaný rehoľníkmi z Lendackého kláštora. Tí spravovali Hanušovce i po založení miestnej farnosti, čo dokladá kanonická vizitácia z roku 1700, kedy bol tu farárom Adrianus Novolský, rehoľník uvedenej rehole.
Majiteľmi Hanušoviec sa neskôr stali potomkovia rodiny Horváth de Palocsa, sídliaci na Nedeckom zámku, ktorí sa stali patrónmi farského kostola.
Písomných prameňov o histórii Hanušoviec je veľmi málo a najviac informácii ponúkajú kanonické vizitácie, z ktorých najstaršia sa datuje k roku 1700. V nej sa uvádza, že v obci je murovaný kostol z obdobia už okolo roku 1200 (iný zdroj uvádza až rok 1314). Jeho pôvodná podoba je čiastočne viditeľná na veži a svätyni. Vchod do kostolíka bol zo západnej strany pod vežou od potoka, pod vežou bola predsieň kostola /tzv. babinec/ a do vlastného kostola sa vošlo vchodom, ktorý aj dnes vidieť za terajším hlavným oltárom. Kostolík nevyniká nijakým zvláštnym slohom.
K väčšej oprave došlo až v roku 1831, kedy sa odstránili i pozostatky škôd po požiari v roku 1787, kedy vyhorel kostol i fara. Medzi rokmi 1758 až 1763 bola ku pôvodnému kostolíku pristavená dnešná chrámová loď. Prístavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s financovaním rehoľníkov z Miechovienského Konventu. Farské budovy boli opravené až roku 1790 a 1792 za pomoci spišského biskupa.
25. augusta1801 bolo dané patronátne právo nad farnosťou Spišské Hanušovce barónovi Horváth de Palocza /z Plavča/. V roku 1873 bola prestavaná sakristia a podlaha kostola, v r. 1874 bol opravený orgán a o dva roky neskôr strecha. Súčasný oltár pochádza z roku 1893.
Kaplnka sv. Barbory stojí od roku 1803 na mieste staršej drevenej kaplnky. Terajšia kaplnka má tri oltáre: sv. Barbory, P. Márie a sv. Vojtecha. Vnútorné zariadenie bolo prevzaté zväčša zo starej drevenej kaplnky.
Za dedinou smerom na Reľov bola roku 1815 postavená kaplnka P. Márie Nanebovzatej.
Škola
O školskej výchove v obci je málo správ. Prvá zmienka o zriadení školy pochádza z 18. júna1810, kedy bola uzavretá dohoda medzi občanmi Hanušoviec a Jezerska s Jozefom Janosfym ako inšpektorom ľudových škôl. Koncom 19. storočia bola postavená nová väčšia budova pre 80 detí s "patričnými potrebami" ako lavice, tabule, mapy, glóbus atď. Žiaci si školu pochvaľujú a na svoju dedinu sú patrične hrdí.
Pohromy a nešťastia
Posledné dve storočia boli pre Hanušovčanov pomerne bohaté na rôzne pohromy a nešťastia. Zvlášť vynikajú cholera, požiare, povodne a hlad.
1787 (1788) - obrovský požiar, ktorý zničil takmer celú dedinu
