Svätý Ondrej
Socha svätého Ondreja na rovnomennom oltári v ľavej lodi Katedrály svätého Martina v Bratislave
Biografické údaje
Narodenie	zač. 1. storočia
Úmrtie	okolo 60 rokov
Uctievanie
Atribúty	kríž tvaru „X“, rybárska sieť, ryba, povraz
Patronát	sedliakov, rybárov, obchodníkov s rybami, povrazníkov, mäsiarov, Ukrajiny, Škótska, Ruska, Grécka, Cypru, Rumunska, Patrasu, pomocník proti dne a iným chorobám
Cirkev	rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok	30. november (rímskokatol. cirkev), 13. december (východné cirkvi)
Odkazy
	Ondrej (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Svätý Ondrej (Andrej) (gr. Ἀνδρέας, Andreas, t.j. mužný) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra. Keďže bol ako prvý spomedzi apoštolov povolaný Ježišom, východné cirkvi ho zvyknú nazývať svätý Andrej Prvopovolaný. Spolu s Petrom, Jánom a Jakubom Starším patrí do štvorice najobľúbenejších Kristových učeníkov.

Podobne ako jeho brat Peter, aj Ondrej sa narodil v meste Betsaida a rovnako bol rybárom. Spočiatku patril k učeníkom Jána Krstiteľa a bol prvým, ktorý spoznal Ježiša Krista. Bol tiež tým, kto k Ježišovi priviedol svojho brata Petra:

Neskôr sa oženil a spolu s manželkou a bratom Petrom sa usadil v meste Kafarnaum na brehu Genezaretského jazera.

Správy o jeho účinkovaní nachádzame u všetkých štyroch evanjelistov. Prvý raz sa o ňom zmieňuje evanjelista Marek v súvislosti s povolaním Petra a Ondreja Ježišom:

Podobnými slovami udalosť opisuje aj evanjelista Matúš:

V zozname apoštolov je Ondrej u Matúša (Mt 10, 2) a Lukáša (Lk 6, 14-16) uvedený na druhom mieste, ale v Markovom evanjeliu (Mk 3, 16) až na štvrtom.

Ondrej sa tiež spomína pri jednej z najznámejších biblických udalostí - zázračnom rozmnožení chleba a nasýtení zástupu päťtisíc ľudí:

Inokedy sa Ondrejovo meno uvádza v Skutkoch apoštolov, keď sa Ondrej spolu s ďalšími Kristovými učeníkmi a ženami zdržiavali v jednom z jeruzalemských domov po Ježišovom vzkriesení:

Po Ježišovom nanebovstúpení sa vydal na apoštolskú cestu. Jeho zastávkami bolo viacero miest: pôsobil medzi Skýtmi na severnom pobreží Čierneho mora a v Achájsku. Podľa cirkevného historika Eusébia (asi 275 - 339) Ondrej pôsobil ako kazateľ v Malej Ázii. Ondrej bol údajne prvým biskupom v Byzancii. Jeho životná púť sa skončila v Grécku, ktoré sa mu stalo osudným. Podľa jednej z legiend tu z ťažkej choroby vyliečil Maximilliu, manželku rímskeho miestodržiteľa Aegea, ktorá z vďaky prestúpila na kresťanskú vieru. Podľa inej z legiend tu odmietol obetovať pohanským božstvám. Nech je skutočnosť akákoľvek, Aegeas ho dal uväzniť. Odsúdili ho na smrť ukrižovaním. Stalo sa to v meste Patras priviazaním na kríž v tvare písmena „X“. Ondrej na kríži trpel údajne dva dni a potom ho obklopil nebeský jas a zomrel. V Patrase bol aj pochovaný.

V roku 357 jeho ostatky však preniesli do Konštantínopolu (podľa inej verzie sa dostali do škótskeho mesta St. Andrews, kde loď stroskotala a námorníci z lode priniesli do Škótska evanjelium) a v roku 1208 do juhotalianskeho mesta Amalfi. Tu dodnes odpočívajú pod oltárom v krypte Baziliky Sant'Andrea, postavenej v arabsko-normandskom štýle. V roku 1462 preniesli relikviár so svätcovou hlavou do Ríma. Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 daroval späť do Patrasu. Relikvie Ondrejovho kríža uchovávali v jednom z kláštorov neďaleko francúzskeho Marseille.

Apokryfné knihy uvádzajä dva spisy nesúce Ondrejovo meno - Skutky Ondrejove (Acta Andreae) a Skutky Ondrejove a Matúšove (Acta Andeae et Matthiae).

Životné osudy apoštola Ondreja sú bohato popretkávané legendami. Viaceré zachytáva zbierka životopisov svätých tzv. Zlatá legenda. Kvapkami vody zachránil chlapca z horiaceho domu. V Nicei vyhnal sedem diablov v podobe psov, ale tí v inom meste zabili chlapca, ktorého vzkriesil modlitbou. Tiež potrestal diabla, prezlečeného za kurtizánu. Stolovala s istým biskupom. Ondrej prezlečený za pútnika však diabla odhalil a vyhnal ho.

Postava svätého Ondreja našla svoj odraz aj v ľudových tradíciách. Spája sa s ním viacero pranostík. Sviatkom svätého Onreja (30. november) začína obdobie adventu.

Svätý Ondrej je svätcom s jedným z najpočetnejších patronátov spomedzi Kristových apoštolov. Svätého Ondreja si totiž za svojho patróna zvolilo viacero krajín, miest a cirkví. Už v 7. storočí sa stal po synode vo Whitby patrónom keltskej cirkvi. Približne v polovici 10. storočia sa Ondrej stal aj hlavným patrónom Škótska. Podľa jednej legendy sa počas boja v 8. storočí zjavil na nebi mrak v tvare písmena X. Škóti boli presvedčení, že na ich strane je svätý Ondrej a dohliada na nich; po víťaznej bitke vyhlásili Ondreja za svojho patróna. Od tých čias škótski bojovníci niesli do bitiek zástavu s bielym uhlopriečnym krížom na čiernom, neskôr tmavomodrom podklade (od 9. storočia je oficiálnym národným symbolom). V deklarácii z Arbroath z roku 1320, ktorou vyhlásilo Škótsko nezávislosť od Anglicka, sa uvádza prestúpenie Škótska na kresťanstvo. Keď v roku 1707 spojením Škótska a Anglicka vznikla Veľká Británia, škótska vlajka s ondrejským krížom sa dostala do vlajky nového štátu.

Uhlopriečne položený tmavomodrý ondrejský kríž na bielom podklade je dodnes vlajkou vojenského námorníctva Ruskej federácie.

Meno svätého Ondreja nesie aj niekoľko rádov a vyznamenaní. Jedným z nich je Rád Zlatého rúna, ktorý v roku 1430 založil burgundský vojvoda Filip Dobrotivý; neskôr v roku 1540 bol založený Ondrejov rad škótskym kráľom Jakubom V. a v roku 1698 Rad svätého apoštola Andreja Prvopovolaného založený ruským cárom Petrom I.

Meno svätého Ondreja nachádzame aj v názvoch mnohých miest, obcí, farností, cirkevných spoločenstiev a pod. po celom svete - v našich končinách je veľmi známym maďarské mesto Szentendre, na Slovensku napr. Ondrejovce; svätý Ondrej je tiež patrónom napr. Košickej arcidiecézy. O popularite svätca svedčí aj nepreberné množstvo jemu zasvätených sakrálnych stavieb (len v Ríme nesú Ondrejovo patrocínium takmer dve desiatky chrámov a oratórií; k najvýznamnejším patria napr. baziliky Sant'Andrea della Valle, Sant'Andrea delle Fratte či Kostol Sant'Andrea al Quirinale). Na Slovensku k najpozoruhodnejším stavbám patria napr. Bazilika svätého Ondreja v Komárne či Kostol svätého Ondreja v Ružomberku

Overená relikvia sv. apoštola Ondreja sa nachádza aj v dedine Brehy pri Novej Bani, pod oltárom.[1] Archivované 2023-07-13 na Wayback Machine

Spolu so svätými Petrom a Pavlom je svätý Ondrej po ikonografickej stránke jedným z najlepšie rozpoznateľných svätcov; takmer vždy býva zobrazovaný so svojím najcharakteristickejším atribútom - tzv. svätoondrejským krížom (kríž tvaru písmena „X“). Okrem toho je u Ondreja ustálená predstava o jeho podobe s charakteristickými črtami tváre - väčšinou je zobrazovaný ako starý chudý muž odetý do dlhej tuniky a plášťa, s dlhou a hustou bradou.

Príbeh svätého Ondreja sa stal pomerne častým námetom diel viacerých významných výtvarných umelcov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej (apoštol)

• http://www.knazi.sk/svati/osvaty.php?svid=39 Archivované 2007-09-13 na Wayback Machine

•  "Dňa 30. novembra : Sv. všechvalný apoštol, Andrej Prvozvaný." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 580-582. ISBN 80-7165-381-0
• "Andrej, apoštol : 30. november." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 90. ISBN 80-967341-1-3
• Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
• R. P. Nettelhorst, 100 postáv z Biblie, Slovart, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-8085-619-9
• NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 3. vyd. Praha : Kalich, 1992.