PROFILPELAJAR.COM

Slovenská republika rád
Slovenska radova republika

←

1919 – 1919

→

vlajka

znak

Hymna: Internacionála

Motto: "Proletari caleho šveta, spojce še!"
("Proletári všetkých krajín, spojte sa!")

Geografia

SRR je vyznačená bledočervenou farbou

Hlavné mesto

Prešov

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Slováci, Maďari, Rusíni

Jazyky

slovenčina (šariština), maďarčina, rusínčina

Štátny útvar

Štátne zriadenie

socialistická republika

Mena

koruna československá

Vznik

16. jún 1919

Zánik

7. júl 1919

Predchádzajúce štáty:

Prvá československá republika

Nástupnícke štáty:

Prvá československá republika

Slovenská republika rád (SRR) (šariština: Slovenska radova republika ^[1] alebo Slovenská rádová republika, maďarsky: Szlovák Tanácsköztársaság) bol dočasným štátnym útvarom existujúci od 16. júna do 7. júla 1919 na väčšej časti územia východného a južného Slovenska. Názov vychádza zo slova Rada (kolektívny orgán rozhodovania), ktoré zodpovedá ruskému Soviet, a preto bola nazývaná aj Slovenská sovietska republika. Išlo o socialistický štát s diktatúrou proletariátu, úplne závislý od Maďarskej republiky rád.^[2].

SRR bola vytvorená pod vplyvom Maďarskej republiky rád v dobe prechodnej vlny komunistických protestov a revolúcií po Októbrovej revolúcii v Rusku roku 1917 a prvej svetovej vojne. Bola závislá od Budapešti a v pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie veľkého Uhorska, ktoré zaniklo krátko predtým koncom roka 1918.^[3]

Dejiny

V priebehu intervenčnej vojny proti Maďarskej republike rád (MRR), ktorej sa zúčastnila aj česko-slovenská armáda, prešla maďarská Červená armáda do protiútoku a prechodne obsadila časť východného a južného Slovenska, kde pod jej záštitou a podľa vzoru MRR prevzal moc miestny proletariát. Maďarská armáda vytlačila slabé a neskúsené česko-slovenské vojenské jednotky, ktorým velil taliansky generál Piccione. 30. mája 1919 vstúpila armáda do Lučenca, 2. júna do Nových Zámkov a 6. júna do Košíc, až obsadila takmer dve tretiny vtedajšieho územia Slovenska. 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád (SRR). Stalo sa tak na verejnom zhromaždení na Hlavnej ulici pred radnicou. Boli vytvorené ústredné orgány SRR: Revolučný výkonný výbor a Revolučná vládna rada (išlo vlastne o vládu) na čele s českým revolucionárom Antonínom Janouškom.

Prakticky išlo o odtrhnutie Slovenska od českých krajín, ktoré zhodou okolností proklamoval najvyšší slovenský predstaviteľ po česky:

„Dnešním dnem vyhlásil proletariát na Slovensku republiku rad; ujmuli jsme se moci, opírajíce se o dělníctvo a ozbrojenou radu proletariátu.“

Vláda SRR vydala výnos o zospoločenštení výrobných prostriedkov, znárodnení tovární nad 20 pracovníkov, veľkostatkov a peňažných ústavov. Vypracovala plán na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve, zastavila činnosť normálnych súdov a nahradila ich „revolučnými tribunálmi“, zoštátnila školy, zriadila slovenskú „Červenú armádu“ a bezpečnostný zbor „Červenú stráž“. Pre krátkosť trvania SRR sa však tieto komunistické opatrenia nemohli uskutočniť. Existencia SRR bola zviazaná s osudom MRR. Cieľom SRR a MRR bolo zjednotenie a vznik komunistického znovuobnoveného Uhorska. Béla Kun vo svojom prejave v Košiciach dňa 10. júna 1919 povedal:

„My boľševici sme za integritu Uhorska. Nijaká zmena hraníc nás neuspokojí, my chceme Uhorsko celé.“

Ustanovenie SRR bolo prvým pokusom o vytvorenie štátu diktatúry proletariátu na území Slovenska.^[2]

Zánik

Vyhláseniu Slovenskej republiky rád (SRR) predchádzalo zriadenie boľševického režimu podľa ruského vzoru na konci marca 1919 v Maďarsku. Československo a Rumunsko, presúvajúce svoje vojská na novostanovenej hranici, sa rozhodli zakročiť proti maďarským boľševikom. Rumunsko začalo vojenské operácie 16. apríla, Československo potom 27. apríla 1919. Svoju úlohu zohral aj strach pred šírením boľševickej revolúcie, pretože republiky rád nevznikali len v Maďarsku, ale aj na mnohých miestach Nemecka; v samotnej Viedni došlo v apríli 1919 k anarchistickému povstaniu. Maďarská Červená armáda začala útok na postupujúce československé jednotky a podarilo sa jej obsadiť veľkú časť južného a východného Slovenska. V snahe stabilizovať situáciu a uchytiť sa na Slovensku bola vyhlásená bábková Slovenská republika rád, ktorá mala zahnať obavy veľkej časti slovenskej populácie, ktorá sa k týmto pokusom stavala odmietavo, pretože v tom oprávnene videla iba snahu o obnovu predvojnového Uhorska, tentoraz v červenom háve. Územie kontrolovanej SRR (poťažmo maďarskou Červenou armádou) bolo prevažne osídlené etnickými Maďarmi.

„Tento útvar síce vznikal pod rúškom šírenia komunistických a revolučných ideí, ale dá sa súčasne povedať, že to bola zásterka pre obnovenie maďarského vplyvu na Slovensku,“

uvádza historik Jaroslav Šebek.

1. čs. delostrelecký pluk sa chystá na južné Slovensko. SRR bola vyhlásená na ľudovom zhromaždení v Prešove 16. júna 1919. Bol zvolený dočasný revolučný výbor a následne revolučná vládna rada. K SRR sa 22. júna prihlásilo ľudové zhromaždenie v Lučenci. Na čelo revolučného výboru bol zvolený Čech z Kladna Antonín Janoušek. Diktatúra proletariátu nebola realizovaná, pretože nebolo možné ani zvolať najvyšší ľudový orgán – zjazd sovietov. Aj opatrenia ekonomického charakteru mali obmedzený a dočasný charakter.

Už v čase vzniku SRR prešla rumunská a česko-slovenská armáda do protiútoku. Pred hroziacou porážkou pristúpila MRR na rokovanie. Jej zástupcovia súhlasili so stiahnutím vojsk z nemaďarských území. Recipročne zase požadovali stiahnutie rumunských vojsk od Tisy na východ, ktoré rumunská armáda so súhlasom Dohody dobyla. Medzi Maďarskom a Československom bolo 24. júna vyhlásené prímerie a 29. júna bola v Bratislave uzavretá dohoda o stiahnutí maďarskej Červenej armády z územia Slovenska.

Sťahovanie jednotiek sa začalo pod dohľadom spojeneckej komisie 1. júla 1919 na demarkačnej čiare stanovenej parížskou konferenciou 12. júna 1919, ktorá zodpovedá dnešnej slovensko-maďarskej hranici. Rumunsko pokračovalo v bojoch proti Maďarskej republike rád aj naďalej a 3. augusta 1919 sa mu podarilo dobyť aj Budapešť.

Hoci vláda SRR vystupovala ako reprezentant nezávislého štátu a nadväzovala „diplomatické“ vzťahy s ďalšími republikami rád (ruskou, ukrajinskou a maďarskou), bola závislá od MRR. SRR ako bábkový štát plne kopírovala maďarské vzory – počnúc súdmi, štátnou správou, armádou a končiac výškou miezd zamestnancov. Po ústupe maďarskej Červenej armády sa tento bábkový režim de facto zrútil. Niektorí jednotlivci síce deklarovali odhodlanie pokračovať v odpore (samozrejme, ústne), ale predstavitelia SRR krátko po 1. júli sami opustili Slovensko a ešte nejaký čas fungovali v maďarskom Miškovci (Miskolc). Posledné zvyšky SRR zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919.

Vyhlásenie Slovenskej republiky rád (v pôvodnom znení)

Ku proletarom caleho šveta! Viťazna svetova revolucia, ktoru ňe može prekazac v napredovaňi s novimi velkimi višľedkami bohačila svojich zdari. Na slovenskej žemi, ktora už ošlebodzena je od jarma imperialistov:

ňeška se otvori
samostatna Slovenska
RADOVA REPUBLIKA.

Perši skutok bul od jarma českich imperialistov ošlebodneho proletariata, že od imperialistov vikričanizale v skutočnosci zohavenvo samourčujuce pravo sebe zhotoval. S tim pohnutom slovenske robotňici, vojaci a sedlaci dalej budovali totu revolučnu frontu, ktorej cestu ruska a uhorska Radova Republika rovnili. a placu, vihrali pre velku ideu švetovej Radovej Republiki. Slovenska Radova Republika, ktora še teraz narodzila, jak prirodzenich spojeni patri viťaznich prjaceli, rusku a uhorsku Radovu Republiku a medzinarodneho proletariata. Slovenska Radova Republika stava še pod ochranu: še vše lepše a lepše vistaveneho jednoteho a solidarneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav slovenskej Radovej Republiki ešci utlačenim českim proletarom patri. Slovenska Radova Republika stoji tiš na fundamentu najobširnejšej proletarskej demokracii, ale doraz ustavi zbroj diktaturi, ktora ňe šanuje totich, ktore proti totej čistej, verejnej a ňe-falečnej demokracie daco plano robja, ktore samourčujuce pravo ohrožovaju. Z teho cilu rozbilu každu našilnost kapitalistov a imperialistov, vipustoši každu možnost vikoristovanie a chista mocnu svetovu revoluciu mocneho pracujuceho ľudi. Mocno a bez pojednane pracuje slovenski proletariat svoju historicku povolanu, a bi verňe prenasledoval roboti prechod, že bi svojim prikladom povz-budzajal nasledujuci, že bi na proletarske meno hodne buli.

Ňech žije švetova revolucia!
Ňech žije kommunisticki international!' ^[1]

Referencie

↑ ^a ^b http://ilonas.net/valal/srr.html
↑ ^a ^b VIETOR, Martin. Slovenská sovietska republika : prvý pokus o nastolenie diktatúry proletariátu na území Československa. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959.
↑ ".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Vyhlásenie Slovenskej republiky rád
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenská republika rád