Mokřiny u Vomáčků

Mokřiny u Vomáčků
prírodná rezervácia
Rozkvitnuté mokrade
Štát Česko Česko
Kraj Juhočeský kraj
Okres České Budějovice
Lokalita Zliv
Nadmorská výška 382 - 385 m n. m.
Súradnice 49°4′14″S 14°20′53″V / 49,07056°S 14,34806°V / 49.07056; 14.34806
Rozloha 61,4594 ha
Vznik 30. december 1991[1]
 - Vyhlásil Okresný úrad České Budějovice
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1391
Česko: Mokřiny u Vomáčků
Mokřiny u Vomáčků
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Mokřiny u Vomáčků
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mokřiny u Vomáčků sú prírodná rezervácia v Českobudějovickej panve 1 km severozápadne od Zlivu. Rezervácia zahŕňa nivu Bezdrevského potoka (Soudného) nad severozápadnou časťou Zlivského rybníka. Rozkladá sa na ploche 61,46 ha. Rezervácia bola vyhlásená 30. decembra v roku 1991.

Ochrana

Predmetom ochrany je súvislé územie trsťe a prirodzených vlhkých lúk, ktoré sú v podstate posledným zvyškom pôvodnej vegetácie Zbudovských blát[2] predstavujúce historicky rozsiahle územia, s ornitologicky a botanicky cennými lúkami a rákosinami.[3] Oblasť funguje ako významné refúgium tohto vzácneho ekosystému, ktorý je blízky pôvodnému.[4] Medzi významné druhy rastlín, ktoré sa tu vyskytujú, patrí hrachor močiarny (Lathyrus palustris), fialka slatinná (Viola stagnina) alebo vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata).[2] Rezervácia sa vyznačuje pestrým druhovým zložením vážok (Odonata), v trstinách žijú vzácne druhy chrobákov. Lokalita je hniezdiskom početných druhov vodných a mokraďových vtákov.

V tesnom susedstve rezervácie je základňa Katedry ekológie Poľnohospodárskej fakulty Juhočeskej univerzity využívaná aj študentmi Prírodovedeckej fakulty.[5][6] Súčasný dlhodobý plán starostlivosti o lokalitu kladie úsilie na zachovanie či prípadnú obnovu a zvýšenie druhovej diverzity v lokalite.[7]

Lokalita

Územie Mokřiny u Vomáčků sa nachádza v katastrálnom území mesta Zliv v okrese České Budějovice. Okolo lokality nie je špeciálne vyhlásené ochranné pásmo a tak podľa § 37 zákona č. 114/92 Zb. je brané ako ochranné pásmo územia do vzdialenosti 50 metrov od lokality.[8] Samotná lokalita sa nachádza približne 1000 metrov na severozápad od mesta Zliv. Na severozápadnej až severnej hranici je oblasť ohraničená železničnou traťou České Budějovice - Protivín, na západe lúkami a elektrickým vedením, na juhu sú opäť lúky a menšiu časť hranice tvorí les. V juhovýchodnej časti zasahuje do lokality Zlivský rybník, respektíve jeho zátočina. Územím preteká Soudný potok a umelo vybudovaná vodná priekopa. Približne štyri kilometre severne od lokality, proti prúdu Soudného potoka, sa nachádza bývalá chemická úpravňa uránovej rudy MAPE spoločne s odkaliskom.

Spadnuté stromy cez Soudný potok v oblasti rezervácie

Z geomorfologického pohľadu sa územie nachádza v Českobudějovické panve v Zlivskej časti Blatenskej panvy. Územie sa rozkladá v nadmorskej výške medzi 383 až 385 m n. m.[9] Vzhľadom na to, že sa jedná v širšom meradle o plochú krajinu, v prípade povodní dochádza k širokému rozliatiu a zaplaveniu rozsiahlych plôch.[5]

Územie prírodnej rezervácie má rozlohu 61,4594 ha, z toho pripadá 18,6801 ha na vodné plochy, 10,4439 ha na trvalo zatrávnené plochy, 0,7128 ha na ornú pôdu a 31,7932 ha na ostatné plochy. Z vodných plôch potom pripadá 1,3908 ha na zamokrené oblasti, 12,7656 ha na vodné nádrže a 4,5237 ha na vodné toky.[8]

História

Podľa palynologického výskumu založeného na peľových zrnách je zrejmé, že holocénna časť slatiny v severnej časti chráneného územia bola poľnohospodársky využívaná už najmenej pred tisíckou rokov.[6] Hospodárenie prebiehalo až do polovice 20. storočia prevažne extenzívne, kedy bola z pozemkov odvádzaná povrchová voda drobnými stokami a raz ročne potom boli kosené či prípadne spásané dobytkom.[10] Je pravdepodobné, že v tejto dobe bolo kosené aj tŕstie, ktoré sa ďalej spracovávalo.[10]

Dvojica odvodňovacích stôk na území rezervácie

V 60. rokoch 20. storočia prebehli významné zmeny pri vodnom toku Soudného potoka, kedy došlo k regulácii, preloženiu a zahĺbeniu jeho toku a likvidácii prirodzenej hydrosféry na brehu Zlivského rybníka depóniou hornín.[10] Tieto zásahy podporovali aj meliorácie v najbližšom okolí, čím došlo k čiastočnému vysušeniu väčšiny územia prírodnej rezervácie.[11] Lúky boli následne prihnojované a taktiež tu boli prisievané hospodársky významné druhy.[11] V juhozápadnej časti rezervácie boli niektoré pozemky dokonca rozorané.[11] V 60. rokoch 20. storočia boli tiež vykonané úpravy na Zlivskom rybníku, ktorý bol razantne vyhrnutý a tento materiál bol použitý na výstavbu mohutných valov po obvode rybníka.[11] Stavbou týchto valov boli zničené litorálne porasty tŕstia, ktoré sa tu predtým nachádzalo.[11] Časť materiálu bola použitá na výstavbu niekoľkých ostrovov a polostrovov v rybníku. Vzhľadom na to, že tento materiál bol bohatý na živiny, zarástol porastom trste obyčajnej, radom nitrofilných druhov ako je pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), pichliač roľný (Cirsium arvense), lipkavec obyčajný (Galium aparine) a náletmi drevín ako breza previsnutá (Betula pendula), vŕby, dub letný (Quercus robur).[11] Z pôvodného rozsiahleho litorálneho porastu tak zostala len malá oblasť v severozápadnej časti rybníka.[11]

Južná časť územia bola v podstate nepretržite pravidelne dvakrát ročne kosená, v čom sa na území o výmere 17,71 ha stále pokračuje súkromníkom. Časť pozemkov v okolí Zlivského rybníka spadá v súčasnosti pod správu AOPK ČR, ktorá tieto územia kosí raz ročne.[10]

Prírodná rezervácia bola vyhlásená 30. decembra 1991 vyhláškou 395/92 sb., v rámci čoho bola zmenená kategória ochrany na prírodnú rezerváciu. Územie je evidované ako jedna z možných lokalít pre prípadné rozšírenie zoznamu európsky významných lokalít v rámci Natura 2000.[12] Od roku 1995 nebolo územie rezervácie hnojené.[13] Od roku 2004 je väčšina lúk dvakrát do roka kosená.[13]

Prírodné pomery

Geológia

Geologické podložie prírodnej rezervácie tvoria horniny typu pieskovcov, zlepencov a ílovcov spodného oddielu klikovského súvrstvia. Tieto horniny sú v rámci celého územia prekryté vrchnou časťou mydlovarského súvrstvia, treťohorného obdobia.[9] Na juhozápade územia sú spraše a sprašové hliny. Strednú časť tvoria fluviálne[p 1] štrky a piesky risu. V ľavobrežnej časti Soudného potoka sa nachádzajú ďalej deluviálne sedimenty pleistocénneho obdobia. Holocén je zastúpený v lokalite pozdĺž potoka fluviálnymi nivnými piesčitohlinitými sedimentami. Pôdny profil reprezentuje glej zbahnený, iba v severnej časti územia sa vyskytuje typický glej až pseudoglej.[9]

Hydrolológia

Soudný potok spoločne s trstinovým porastom

V rámci územia sa nachádza takmer 69 ha veľký Zlivský rybník, ktorý je z 0,9 ha porastený litorálnym porastom. Jeho priemerná hĺbka dosahuje 0,9 m, s maximálnou hĺbkou 1,8 m. Tento rybník je polointenzívny využívaný na chov rýb v rámci Rybářství Hluboká nad Vltavou a. s. Oblasť je odvodňovaná Bezdrevským potokom (tiež nazývanom ako Soudný potok) patriaceho do povodia Vltavy. Jedná sa o potok s kaprovými vodami podľa charakteru jeho toku.[14] Tento potok bol v 60. rokoch 20. storočia preložený, čo malo za následok významné vysušenie lokality.[11]

V období jarného topenia snehu býva v lokalite zvýšená hladina podzemnej vody, čo vyhovuje rastlinám zväzu Caricion gracilis.[9] Taktiež v prípade povodní je územie zaplavené, keďže sa nachádza na rozsiahlej málo členitej časti terénu.[5] Tieto povodne do oblasti taktiež prinášajú značné množstvo živín, prevažne z okolitých polí a rybníkov vyššie po prúde, čo podporuje rast steblovky vodnej (Glyceria aquatica) a ďalších nitrofilných druhov.[11] Hladina vody kolíše v období od apríla do septembra v prípade rybníkov okolo 60 cm, v prípade spodnej vody o 50 cm.[15] Zvyčajná hladina podzemnej vody bola nájdená prieskumným vrtom v hĺbke 1,6 až 3,7 metra pod povrchom v priepustných sedimentoch. V prípade nivných hlín sa nachádza hladina podzemnej vody v hĺbke 0,5 až 1,2 metra.[15] Ide teda o artézsku vodu, ktorá nevystupuje na povrch.[15]

Pohľad na Zlivský rybník od severozápadu

V roku 1999 došlo v snahe zvýšiť diverzitu v severnej časti chráneného územia na vybudovanie plytkej[10] tône v trstinovom poraste.[6] Vplyvom povodne v roku 2002 sa do tône dostali ryby, ktoré zvyšujú rytím dna jej eutrofizáciu a požierajú larvy obojživelníkov.[13]

Flóra

Celkovo je územie tvorené niekoľkými spoločenstvami. Sú nimi spoločenstvo striedavo vlhkých lúk zväzu Molinion (asociácie Sanquisorbo-Festucetum pratensis a Junco-Molinietum) s prechodmi ku spoločenstvám nivných psiarkových lúk zväzu Alopecurion pratensis. Toto spoločenstvo zaberá približne 20% územia a to prevažne v južnej časti prírodnej rezervácie. Reprezentované je hygrofilnou (vlhkomilnou) až mezohygrofilnou lúkou mierne sa zvažujúcou juhovýchodným smerom k brehu Zlivského potoka. Pôdny podklad je tvorený zbahnelým glejom. Časté sú tu ostrovčeky porastu vysokých ostríc (Carex), ďalej hrachor močiarny (Lathyrus palustris) a žltuška lesklá (Thalictrum lucidum).[4] Ďalej sa v týchto spoločenstvách nachádza ostrica Hartmannova (Carex hartmanii), lipkavec severný (Galium boreale) , kosienka farbiarska (Serratula tinctoria), betonika lekárska (Betonica officinalis), žltuška lesklá (Thalictrum lucidum), nevädza lúčna (Centaurea jacea), čertkus lúčny (Succisa pratensis) alebo krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis).[16]

Soudný potok prechádzajúci cez trstinový porast

Ďalšie spoločenstvo reprezentujú suchozemské tŕstie zväzu Phragmition communis pokrývajúce približne 30% rezervácie a to prevažne v severnej časti chráneného územia v okolí Soudného potoka. Tento porast tvorí prevažne trsť obyčajná (Phragmites australis). Táto časť územia sa nachádza na typických glejoch a pseudoglejoch. V zátoke v severozápadnej časti Zlivského rybníka sa nachádza na malej ploche litorálny porast trstín[p 2] rákosia.[4] Porast trsti obyčajnej začal na území rýchlo expandovať do okolitých spoločenstiev po narušení vodného režimu v lokalite.[16] Okrem tŕstia sa tu nachádzajú aj súvislé porasty steblovky vodnej (Glyceria maxima), chrastice trsťovitej (Phalaroides arundinacea) alebo ostrice štíhlej (Carex acuta).[16]

Na ďalších 12% územia sa vyskytuje vegetácia vysokých ostríc zväzu Caricion gracilis a to prevažne v severnej časti prírodnej rezervácie. Tento porast tvoria prevažne ostrica štíhla (Carex acuta) a lesknica kanárska (Phalaris arundinacea). V rámci tohto spoločenstva sa vyskytuje pomerne hojne aj kosatec žltý (Iris pseudacorus).[4]

Zbehovec plazivý (Ajuga reptans) kvitnúci v oblasti rezervácie

Medzi významné druhy rastlín, ktoré sa tu vyskytujú a majú tu vitálnu populáciu, patria kriticky ohrozený hrachor močiarny (Lathyrus palustris), z ohrozených hviezdica močiarna (Stellaria palustris), žltuška lesklá (Thalictrum lucidum), či ostrica Hartmanova (Carex hartmanii), z rastlín vyžadujúcich osobitnú pozornosť potom kosienka farbiarska (Serratula tinctoria) a lipkavec severný (Galium boreale).[4] Ďalej tu rastie fialka slatinná (Viola stagnina), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata)[2] alebo karbinec európsky (Lycopus europaeus). Lokálne sa tu vyskytujú taktiež ruderálne druhy v podobe pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica) a pichliača roľného (Cirsium arvense).[17][6]

Fauna

Bezstavovce

Z hmyzu sa na území rezervácie vyskytuje zástupca môr (Noctuidae) sivkavec skobovitý (Phragmitiphila nexa) známa iba z dvoch lokalít v Čechách (druhou je neďaleká prírodná rezervácia Vrbenské rybníky), ďalej motýľ piadivka (Perizoma sagittatum). Rezervácia sa vyznačuje pestrým druhovým zložením vážok (Odonata)[2] (pozorovaných bolo 24 druhov[18]), ide napr. o druh Orthetrum albistylum a šidielko Coenagrion hastulatum.[7] V trstinách žijú vzácne druhy chrobákov[2] o celkovom počte 153 druhov z 19 čeľadí (prieskum bol realizovaný počas jednej vegetačnej sezóny v roku 1999)[19] ako napr. zástupca z čeľade drobčíkovitých Deinopsis erosa. Z tejto čeľade bolo pozorovaných celkom 55 druhov.[19] Druhou najpočetnejšou skupinou boli bystruškovité s výpočtom 44 druhov.[19] Bol tu zaznamenaný taktiež výskyt octomilky Amiota albilabris známy len z niekoľkých málo lokalít v Česku.[7]

Z ďalších významných druhov sa tu nachádza maločlenec Atomaria apicalis. Zo zástupcov dvojkrídlového hmyzu sa tu vyskytuje tipuľa tmavá (Tanyptera atrata).[6]

Obojživelníky a plazy

Zo silne ohrozených druhov obojživelníkov sa tu vyskytuje skokan zelený (Pelophylax esculentus) vo vitálnej populácii obývajúci tunajšie vodné toky, niekoľko jedincov rosničky zelenej (Hyla arborea) a malá populácia kunky červenobruchej (Bombina bombina) v kalužiach na ceste v severnej časti chráneného územia. Z plazov sa tu vyskytuje nie veľmi hojne, ohrozená užovka obojková (Natrix natrix) a to prevažne v bezprostrednom okolí vodných tokov.[10]

Ryby

Vo Zlivskom rybníku sa chovajú intenzívne ryby, z čoho 90% násady pripadá na kapra obyčajného (Cyprinus carpio).[11]

Vtáky

Kalužiak červenonohý (Tringa totanus)

Miesto je bohaté na zástupcov avifauny.[17] Na najvlhkejších častiach kosených lúk hniezdi jeden pár kalužiaka červenonohého (Tringa totanus) a močiarnice mekotavej (Gallinago gallinago).[17] Ďalej približne päť párov slávika modráka (Luscinia svecica cyanecula) a občas tu hniezdi svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides).[7] V trstinách sa dominantne vyskytuje trsteniarik prúžkovaný (Acrocephalus schoenobaenus), trsteniarik bahenný (A. scirpaceus) , trsteniarik obyčajný (A. palustris) a strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus). V trstinových porastoch ďalej hniezdia kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a chriašteľ vodný (Rallus aquaticus).[17] Ostrovné depónie[p 3] využíva k hniezdeniu chavkoš nočný (Nycticorax nycticorax) .[17]

Svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides)

Medzi ďalšie druhy hniezdiace v lokalite patrí lyžičiar biely (Platalea leucorodia), beluša malá (Egretta garzetta), hrdzavka potápavá (Netta rufina), chriašteľ vodný (Rallus aquaticus) a vlha obyčajná (Oriolus oriolus). Predpokladá sa, že tu hniezdi aj myšiarka močiarna (Asio flammeus). Príležitostne tadiaľ tiahnu kŕdľe potápok čiernokrkých (Podiceps nigricollis), kačice chripľavky (Anas strepera), beluše veľkej (Egretta albav), hlaholky severskej (Bucephala clangula) a kačice lyžičiarky (Anas clypeata), v množstve jednotlivých kusov sa tu vyskytuje aj orliak morský (Haliaeetus albicilla), rybár riečny (Sterna hirundo) a rybárik riečny (Alcedo atthis), prezimovávajú tu jedinci fúzatky trstinovej (Panurus biarmicus). Od jari do jesene sa tu vyskytujú jedinci kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo). Medzi ďalšie pozorované druhy patrí potápka chochlatá (Podiceps cristatus), kačica chrapka (Anas crecca), strakoš veľký (Lanius axcubitor) alebo kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus).[20]

Cicavce

Z cicavcov sa tu vyskytujú oba dva druhy piskorov, konkrétne dulovnica väčšia (Neomys fodiens) a dulovnica menšia (Neomys anomalus).[18] Ďalej myška drobná (Micromys minutus) a hraboš močiarny (Microtus agrestis).[18] Na území rezervácie boli pozorované pobytové stopy vydry riečnej (Lutra lutra), však početnosť jej populácie je neznáma.[10] Vysoká trstina, ktorou zarastá časť rezervácie, sa stala útočiskom srnčej zveri a diviaka (Sus scrofa).

Starostlivosť o lokalitu

V rámci starostlivosti o lokalitu dochádza k pravidelnému koseniu lúk (raz či dvakrát do roka, záleží na lokalite[10]), čo všeobecne prospieva druhovej rozmanitosti.[6] Avšak v časti s výskytom hrachora močiarneho dochádza ku kosbe dvakrát do roka, čo nie je vhodné, pretože rastlina nestihne dosiahnuť fázy semien.[10] Plán starostlivosti navrhuje zmeniť dobu kosenia týchto častí rezervácie.[13] Z dôvodu nekontrolovaného šírenia trstinového porastu v severnej časti lokality sa plánuje začať s dôsledným redukovaním tohto porastu a približne v päťročnom cykle mozaikovito kosiť aj spojený porast trste obyčajnej.[6] Niektoré časti ostrovnej depónie boli vyrúbané od náletových drevín, aby sa zachovali hniezdiace stanovištia.[10]

Časť vyvýšeného násypu vzniknutého vybagrovaním dna rybníka

Problémom časti rezervácie je intenzívne využívanie Zlivského rybníka pre chov rýb, ktoré pravdepodobne vytvára značný vyžierací tlak na litorálne porasty a ďalšie rastliny obsiahnuté vo vodnom stĺpci.[11] Priemerná biomasa rýb kolísala v rybníku od 500 do 2000 kg/ha rýb s priemernou ročnou produkciou 700 až 1200 kg/ha. Od 90. rokov 20. storočia došlo k prevedeniu rybníka na jednohorkové hospodárenie.[p 4][11] Súčasne je tu povolené poľovníctvo, však za obmedzujúcich podmienok (zákaz posedov, prikrmovania zveri atď.).[11] Avšak tento predpis nie je poľovníkmi rešpektovaný a na území prírodnej rezervácie zmieňuje plán starostlivosti minimálne dva posedy a krmelec.[21]

Turizmus

Na lokalitu prírodnej rezervácie sa dá najľahšie dostať po cyklochodníku číslo 1084 ktorý vedie zo Zbudova do Zliv, ktorá vedie okolo prírodnej rezervácie.[22] Avšak vstup do samotnej prírodnej rezervácie nie je verejnosti povolený.[23] No i tak je územie hojne využívané pre športový rybolov a podľa plánu starostlivosti by bolo vhodné zamedziť rybárom a poľovníkom prechádzať skrz trstinový porast.[23]

Poznámky

  1. ↑ Vzniknuté erozívnou a sedimentárnou činnosťou prúdiacej vody.
  2. ↑ Porast vyskytujúci sa v pobrežných oblastiach vodných nádrží.
  3. ↑ Miesto využívané na uloženie vykopanej zeminy
  4. ↑ Jednohorkové označuje hospodárenie na rybníku, kedy je rybník vylovovaný raz do roka.

Referencie

  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-03-19]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e ČESKOBUDĚJOVICKÉ RYBNÍKY - Přírodní rezervace Mokřiny u Vomáčků [online]. Česká společnost ornitologická,, 2009, [cit. 2007-03-19]. Dostupné online. Archivované 2015-05-24 z originálu. (po česky)
  3. ↑ Plán péče o přírodní rezervaci Mokřiny u Vomáčků pro období 2006 – 2015 [online]. České Budějovice: Krajský úřad - Jihočeský kraj, Odbor životního prostředí, zemědělství a lesnictví, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online. Archivované 2013-11-10 z originálu. (po česky)
  4. ↑ a b c d e Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 5
  5. ↑ a b c PECHAROVÁ, Emilie. Terénní stanice Zemědělské fakulty JU (katedra ekologie) VOMÁČKA. [s.l.] : [s.n.]. (po česky)
  6. ↑ a b c d e f g ALBRECHT, Josef a kolektív. Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko. 1. vyd. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2003. ISBN 80-86064-65-4. S. 126-127. (po česky)
  7. ↑ a b c d Plán starostlivosti o prírodnej rezervácii Mokřiny u Vomáčka pre obdobie 2006-2015, str. 6
  8. ↑ a b Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 4
  9. ↑ a b c d MÜLLEROVÁ, Tereza. Diplomová práce: Hodnocení vlivů na životní prostředí – případová studie. Sukcese vybraných druhů organismů (rostlina a živočichů) na náspech železničního koridoru v lokalitě Vomáčka. Kapitola: 3.1.2 PR Mokřiny u Vomáčků [online]. České Budějovice: Jihočeská Univerzita - Zemědělská fakulta, 2007, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
  10. ↑ a b c d e f g h i j Plán starostlivosti o prírodneú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 9
  11. ↑ a b c d e f g h i j k l m Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 10
  12. ↑ Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 1
  13. ↑ a b c d Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 11
  14. ↑ Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokrade u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 12
  15. ↑ a b c Mokřiny u Vomáčků - Hydrogeologie [online]. Gymnázium Jírovcova 8, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. Archivované 2015-10-27 z originálu. (po česky)
  16. ↑ a b c Mokřiny u Vomáčků - Rostlinstvo [online]. Gymnázium Jírovcova 8, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. Archivované 2015-10-27 z originálu. (po česky)
  17. ↑ a b c d e Plán starostlivosti o prírodnej rezervácii Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 7
  18. ↑ a b c Mokřiny u Vomáčků - Živočichové [online]. Gymnázium Jírovcova 8, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. Archivované 2015-10-27 z originálu. (po česky)
  19. ↑ a b c Mokřiny u Vomáčků - Inventarizační průzkum epigeických brouků (Coleoptera) PR "Mokřiny u Vomáčků" [online]. Gymnázium Jírovcova 8, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. Archivované 2015-10-27 z originálu. (po česky)
  20. ↑ Plán starostlivosti o prírodnej rezervácii Mokřiny u Vomáčka pre obdobie 2006-2015, str. 8
  21. ↑ Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 15
  22. ↑ Mokřiny u Vomáčků – přírodní rezervace [online]. Informační systém cestovního ruchu regionu Blanský les - Netolicko, [cit. 2012-02-05]. Dostupné online. Archivované 2020-07-07 z originálu. (po česky)
  23. ↑ a b Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu Mokřiny u Vomáčků pre obdobie 2006-2015, str. 16

Literatúra

  • ALBRECHT, Josef a kolektív. Českobudějovicko v: Mackovčin, P. a Sedláček, M. (eds.): Chráněná území ČR, svazek VIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Mokřiny u Vomáčků, s. 126 až 127. (po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mokřiny u Vomáčků na českej Wikipédii.