Predmetom ochrany sú mokrade s bohatým výskytom osobitne chránených druhov rastlín typických pre mokraďovú vegetáciu (napr. hrachor močiarny(Lathyrus palustris), perutník močiarny(Hottonia palustris), horec pľúcny(Gentiana pneumonanthe)) a živočíchov (napr. kunka červenobruchá) s krajinno ekologickým významom. Súčasne ide o významné hniezdisko a stanovište vodného vtáctva.[2]
Rezervácia zahŕňa nivuRadomilického potoka s menším rybníkom. Rozkladá sa na ploche 45,46 ha[2] (iný zdroj k roku 2011 uvádza 45,41 ha[3]) a na severnej hranici sa okolo rezervácie nachádza ochranné pásmo s veľkosťou 8,83 ha.[3] Bola vyhlásená v roku 1991. Oblasť je vyhlásená súčasne ako územie európskeho významu[4] a okrem toho je významným botanickým a ornitologickým miestom.[5]
Lokalita
Radomilická mokřina sa nachádza severne od obce Radomilice a západne od obce Záblatí, obe časti obce Dříteň v okrese České Budějovice. Lokalita leží na pravom a ľavom brehu Radomilického potoka v nadmorskej výške medzi 393 až 400 m n. m.[5] Spomínaný potok cez prírodnú rezerváciu preteká a vlieva sa neďaleko hranice rezervácie do Strpského rybníka. Rezervácia sa tak čiastočne nachádza na nive tohto potoka.[6] Južný až západný okraj rezervácie je lemovaný železničnou traťou Protivín-Zliv. Na severe a východe sa nachádzajú poľnohospodárske plochy využívané ako lúky a polia.
Detailný pohľad na rybník v oblasti mokrade
Z morfologického hľadiska je oblasť situovaná v rámci Českobudejovickej panvy.[5] Povodím spadá oblasť rezervácie do povodia rieky Otavy.
História
Jedna strana rezervácie je ohraničená železnicou
Prírodná rezervácia bola vyhlásená 30. decembra 1991 v rozsahu 47 ha vyhláškou Okresného úradu v Českých Budějoviciach o zriadení chránených prírodných výtvorov ochrany prírody.[2] Počas znovuvyhlásenia[2] rezervácie z 19. júla 2011 došlo k zmenšeniu rozlohy územia na veľkosť 45,51 ha[3] vplyvom presnejšieho zamerania hranice rezervácie.[2] Počas znovuvyhlásenia došlo k zrušeniu predchádzajúceho predpisu.[2]
22. decembra 2004 došlo k vyhláseniu oblasti ako územie európskeho významu pod kódom CZ0313116.[3] Rozloha európsky významnej lokality je 47,4734 ha.[7] Dôvodom vyhlásenia bol výskyt kunky červenobruchej (Bombina bombina).[2]
Radomilická mokřina výrazne reaguje na zmeny počasia v priebehu rokov. Ak je suché leto, je oblasť takmer bez vody, naopak vo vlhkých rokoch je lokalita takmer celá zaplavená.[6]
Flóra
Oblasť rezervácie je tvorená prevažne stanovišťami bezkolencových lúk na vápenatých, rašelinových či hlinito-ílovitých pôdach. Toto stanovište zaberá celkovo cez 27% územia. Na približne rovnako veľkej rozlohe sa vyskytujú striedavo vlhké bezkolencové lúky. Vyše 20% územia je porastené vegetáciou vysokých ostríc patriacich k zväzkom Phragmition communis a Caricion gracilis, a vyše 10% potom rákosinami eutrofných stojatých vôd. Z ďalších spoločenstiev žiadne nepresahuje svojím výskytom 10%.[6]
Z vysokých ostríc sa tu vyskytuje hlavne chrastica trsťovitá (Phalaris arundinacea), steblovka vodná (Glyceria maxima), trsť obyčajná (Phragmites australis) a ostrica štíhla (Carex gracilis).[6] Predtým bol na lokalite uvádzaný aj hrachor močiarny (Lathyrus palustris), ktorý bol ale pri neskoršom výskume podľa niektorých zdrojov nepotvrdený.[8] Iný zdroj ale stále uvádza hrachor močiarny na lokalite ako prítomný.[6]
Prírodná rezervácia Radomilická mokřina je ohrozovaná vysúšaním mokrade a zmenou v hospodárení na lokalite aj v okolí. Keďže sa na mieste postupne upúšťa od hospodárenia na priľahlých lúkach, môže dôjsť k rozpadu cenných lúčnych spoločenstiev. Taktiež poľnohospodárska činnosť v blízkosti má za následok vyšší prísun živín na stanovište a teda postupné vytláčanie pôvodných druhov nitrofilnými.[5] Tento prísun materiálu nastáva prevažne v čase výdatných dažďov, kedy sa Radomilický potok môže na lokalitu rozliať a priniesť jemnozrnný sediment bohatý na živiny a prípadne s vysokým obsahom pesticídov.[6] Ďalším potenciálnym nebezpečenstvom by bola snaha obnoviť rybárčenie na zarastenom a čiastočne vypustenom rybníku, ktorý tvorí významnú časť lokality.[6] Tento rybník bol obnovený v roku 2004 zo zdrojov revitalizácie riečnych systémov.[6] Starostlivosť o rezerváciu zabezpečuje podľa zákona Juhočeský kraj.
V súčasnosti dochádza k regulácii hladiny vody v rybníku a teda k ovplyvňovaniu hydrologických pomerov. K tomu sa využíva postavený priepust z 90. rokov 20. storočia[6] na odvodňovacej stoke pri severozápadnom okraji lokality. Tento priepust bol koncom roka 2004 znovuvybudovaný. Význam priepustu spočíva v tom, že v čase dlhodobého sucha zadržiava vodu na lokalite. Ale pre jeho správnu funkčnosť je potrebné jeho pravidelná kontrola.[6] Tá sa nepodarila zabezpečiť v roku 2005, čo sa nepriaznivo prejavilo na rozmnožovaní kunky červenobruchej.[6] Taktiež na miestach kultúrnej a ostricovej lúky dochádza ku kosbe vzrasteného porastu, čím sa darí spomaľovať postup sukcesie (predovšetkým zazemňovaniu).[6]
Poznámky
↑Sedimenty usadené vplyvom splavovania materiálu z okolitých svahov počas dažďov či prinesené tečúcim tokom.
Referencie
↑Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-09-17]. Dostupné online. (po česky)
↑ abcdefgOznámení návrhu na nové vyhlášení přírodní rezervace Radomilická mokřina [online]. Krajský úřad Jihočeský kraj, [cit. 2017-03-17]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
↑ abcdNařízení Jihočeského kraje č. 30/2011 [online]. [Cit. 2017-03-17]. Dostupné online. Archivované 2015-03-21 z originálu. (po česky)
↑ abcdVýznamná místa krajiny jižních Čech - Radomilická mokřina [online]. Česká geografická společnost, [cit. 2017-03-17]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu. (po česky)
↑ abcdefghijklmnopqrsEvropsky významné lokality v České republice - CZ0313116 - Radomilická mokřina [online]. Natura 2000, [cit. 2011-12-02]. Dostupné online. (po česky)
↑Evropsky významná lokalita Radomilická mokřina [online]. [Cit. 2017-03-17]. Dostupné online. (po česky)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.jpg)
.JPG)
