Mária Krescencia grófka zo Seilernu a Aspangu (nem.Crescence Gräfin von Seilern und Aspang, vysl. [kresans], niekedy tiež po maďarsky ako Seylern-Aspang Crescentia; * 13. marec1799, Brno – † 30. júl1875) bola rakúsko-uhorská šľachtičná z grófskeho rodu Seilern-Aspang. Jej prvým manželom bol gróf Karol Ziči a druhým významný maďarský politik Štefan Sečéni.
Život
Mária Krescencia zo Seilernu (Ferdinand Georg Waldmüller, 1828)Pamätná doska Štefana Sečéniho a Márie Krescencie zo Seilernu na ulici Mészáros 1 v Budapešti.
Mária Krescencia sa narodila ako Maria Crescentia Caroline Maximiliana grófka zo Seilernu a Aspangu, dcéra grófa Karola zo Seilernu a Aspangu (1756 – 1806) a jeho manželky Maxmiliany z Wurmbrand-Stuppach (1770 – 1830).
3. augusta 1819 sa vydala za ovdovelého grófa Karola Zičiho, ktorý bol o 20 rokov starší, a mala s ním sedem detí.
7. Helena (Ilona, 9. 8. 1834, Šopron – 12. 7. 1883, Viedeň), I. manž. 1856 gróf Oswald Pallavicini (2. 6. 1817, Viedeň – 12. 6. 1877, Šopron), II. manž. 1878 gróf Krištof z Degenfeld-Schonburgu (3. 5. 1831, Mainz – 14. 3. 1908, Gorizia)
V roku 1818 sa zoznámila so Štefanom Sečénim a 2. augusta 1824 začal ich hlbší vzťah. Po smrti Karola Zičiho v roku 1834 sa 4. februára 1836 za Széchenyiho vydala a stala sa tak Maďarkou.[1] V tomto manželstve mala dvoch synov a dcéru, ktorá však zomrela krátko po narodení.
Ödön (14. 12. 1839, Prešpork – 24. 3. 1922, Konštantínopol), prvý dôstojník z budapeštianskeho Hasičského záchranného zboru, prvý prezident Národnej asociácie Hasičského záchranného zboru Maďarska. Na základe skúseností zo zahraničia založil prvý moderný hasičský zbor v Budapešti. Prvý hasičský zbor bol prevádzkovaný ako dobrovoľná organizácia a 1. februára1870 došlo k založeniu prvého plateného hasičského zboru, ktorý mal 12 mužov. Gróf Széchenyi bol vedúci dôstojník oboch organizácií. V roku 1874 odcestoval do Turecka na pozvanie k sultánovi a založiť hasičský zbor v Konštantínopole, kde zostal až do svojej smrti. Za svoje vynikajúce úspechy získal titul paša, I. manž. 1864 Irma Almay (19. 9. 1844, Pešť – 19. 2. 1891, Viedeň), II. manž. Eftália Christopulos (13. 5. 1854, Konštantínopol – 9. 6. 1918, tamtiež)
Článok v denníku Jelenkor o zasadení prvého platana na zadnej strane pamätnej studne na námestí Szabadság tér.
O výstavbe Széchenyiho reťazového mosta v Budapešti sa hovorí, že Mária Krescencia chcela často navštevovať Pešť suchou nohou, preto vraj jej manžel Štefan Sečéni začal plánovať stavbu mosta. Maďarský spisovateľ Ferenc Herczeg o tom napísal hru A Híd („Most“).
3. marca 1846 zasadila prvý platan na dnešnom námestí Slobody (Szabadság tér) v Pešti.[2]
Literatúra
Constantin von Wurzbach : Seilern, Crescentia Gräfin. In: Biographisches Lexikón des Kaiserthums Oesterreich. 34. Theil. Kaiserlich-königliche Hof- und Staatsdruckerei, Wien 1877, S. 21 (digitalizované).
Denis Silagi: Der größte Ungar.Graf Stephan Széchenyi. Herold, Wien/ München 1967.
Andreas Oblátka: Graf Stephan Széchenyi.Der Mann, der Ungarn schuf. Zsolnay, Wien 2004, ISBN 3-552-05317-4 .
Sheila Patel: Adeliges Familienleben, weibliche Schreibpraxis.Die Tagebücher der Maria Esterházy-Galántha (1809 – 1861). Campus, Frankfurt am Main 2015, ISBN 978-3-593-50288-5 .
