Konfucius, v čínštine Kchung Fu-c’ (čín. 孔夫子 pchin-jin: Kǒng Fūzǐ) alebo len Kchung-c’ (čín. 孔子 pchin-jin: Kǒngzǐ); (552/551 pred Kr., pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung - 479 pred Kr., Čchüfu) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie Východnej Ázie.
Narodil sa pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung. Jeho morálna filozofia bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad legalizmom a taoizmom počas dynastie Chan. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíja konfucianizmus. V Európe ho predstavil jezuita Matteo Ricci, ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“.
Iné mená
- Majster Kchung = Kchung-c' = Kchung-fu-c'
- nem. Konfuzius = Kung-fu-tse = Kung-tse
- rus. Konfucij = Kun-czy = Kun cju = Kun Čžun-Šaňdun
Život
„V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom.
V tridsiatke som nadobudol pevné názory.
V štyridsiatke som prestal pochybovať.
V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.
V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.
V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“
Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu.
Učenie a filozofia
Konfucianizmus
Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50 ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu).
Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu – ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti.
Spravodlivých ľudí nazýval ťün-c’, alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach.
K ich vlastnostiam mali patriť:
- pozornosť
- pravdovravnosť
- snaha učiť sa
- láska k ľuďom
- úcta k tradíciám
- úcta k starším
Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria:
| „
|
Učenie bez súdnosti prináša nedostatky.
Súdnosť bez učenia – ťažkosti.
|
“
|
| – Rozhovory a výroky, XV,24[1]:23
|
Princípy Konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. I keď je Konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.).
Charakteristika
Konfucia považujú za prvého čínskeho filozofa. Konfucius je reformátorská postava, ktorá spolu s Lao-c’ natrvalo poznamenala čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Centrom Konfuciovho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života. Základnou cnosťou je podľa Konfucia žen (humanita).
Dielo
Pripisuje sa mu autorstvo alebo zostavenie Piatich kánonických kníh zvaných tiež Päť klasických kníh (五經, Wu-ťing):
- Kniha premien (易經, I-ťing)
- Kniha piesní (詩經, Š’-ťing)
- Kniha listín (書經, Šu-ťing)
- Kniha obradov (禮記, Li-ťing)
- Anály jarí a jesení (春秋, Čchun-čchiou)
Okrem toho jeho myšlienky zostavil filozof Ču Si do súboru Štyroch kníh (四書 , S'-šu):
- Veľká náuka (大學, Ta-süe)
- Cesta stredu (中庸, Čung-jung)
- Rozhovory a výroky (論語, Lun-jü)
- Meng-c’ (孟子, Meng-c')
Tento súbor sa nazýva aj Deväť klasických kníh alebo Štyri knihy a päť klasických textov.
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konfucius
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Konfucius
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
