Filón Alexandrijský alebo Filón z Alexandrie (* asi 20 pred Kr. – † 50 po Kr.) bol židovskýfilozof, predstaviteľ helénistických Židov.
Usiloval sa zlúčiť múdrosť Starého zákona s myšlienkami gréckej filozofie, najmä platonizmu a stoicizmu. Filón vyšiel z názoru, že reč Starého zákona sa opiera o obrazný, inotajný spôsob vyjadrovania, alebo „hovorenie inak“ (ALLEGOREIN) a že teda za jeho slovnou podobou treba odhaľovať hlbší, symbolický, večne platný význam. Druhým Filonovým východiskom bolo presvedčenie, že judaistické náboženstvo a grécka filozofia sa navzájom v jadre neodlišujú. Filón pretavil starozákonné náboženské predstavy do pojmov gréckej filozofie.[1]
Najvyššou entitou je podľa Filóna Boh chápaný v duchu judaistického monoteizmu ako jediný a zároveň v duchu gréckej filozofie ako absolútne bytie. Boh je transcendentný v tom zmysle, že je mimo sveta a nemôže naň bezprostredne pôsobiť, a v tom zmysle, že sa vymyká akémukoľvek prirodzenému poznaniu: vieme len, že je, ale nevieme, čo je. Preto Filón zavádza v náboženskom kontexte pojem logu. Logos je prostredníkom medzi Bohom a svetom. Logos je súhrnom ideí a zároveň má osobnú povahu, je akýmsi anjelom, synom božím, druhým bohom, ktorého stvoril Boh a on potom svoril svet.[1]
Filónova sústava bola gradualistická: Boh - Logos - hmota - to sú tri stupne na ceste od dokonalosti k nedokonalosti. Človek ako bytosť telesná, a teda nedokonalá, sa môže k dokonalosti navrátiť len cestou extázy (EKSTASIS), kedy sa jeho božská časť - duša zbavuje telesnosti a spája sa s Bohom. Najmä týmito stránkami svojej filozofie bol Filón blízky neskoršiemu novoplatonizmu.[1]
Dielo
De Aeternitate Mundi
De Abrahamo
De Migratione Abrahami
De Mutatione Nominum
De Plantatione
De Agricultura
De Confusione Linguarim
De Congressu Eruditiones Gratia
De Decalogo
De Sacrificius Abelis et Cainis
De Posteritate Caini
De Ebrietate
De Escrecationibus
De Fuga et Inventione
De Gigantibus
De Josepho
De Opificio Mundi
De Vita Contemplativa
De Vita Mosis
De Sobrietate
De Somniis
De Specialibus Legibus
De Virtutibus
De Praemiis et Poenis
Legum Allegoriae
Legatio ad Gaium
In Flaccum
Quaestiones in Genesim
Quaestiones in Exodum
Quis Serem Divinarum Heres Sit
Quod Deterius Potiori Insidari Soleat
Quod Deus Sit Immutabilis
Quod Omnis Probus Líber Sit
Referencie
↑ abcFILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Vydané v češtine
Filón Alexandrijský. O stvoření světa; O gigantech; O neměnnosti boží : řecko-česky. Preklad Miroslav Šedina. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2001. 695 s. (Knihovna antické tradice; zv. 2.) ISBN 80-7298-038-6.
Filón z Alexandrie. Život Mojžíšův : (řecko-česká edice). Preklad Lucie Kopecká. Jihlava : Mlýn, 2015. 222 s. ISBN 978-80-86498-56-0.
Ďalšia literatúra
JEŽEK, Václav. Filón Alexandrijský : jeho teologie, exegeze a vliv na pozdější autory. Vyd. 1. Prešov : Prešovská univerzita, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2004. 262 s. ISBN 80-8068-318-2.
HADAS-LEBELOVÁ, Mireille. Filón Alexandrijský : myslitel v židovské diaspoře. Preklad Milan Lyčka. Vyd. 1. Praha : Filozofický ústav AV ČR; OIKOYMENH, 2019. 265 s. (Oikúmené; zv. 202.) ISBN 978-80-7298-492-3.
