Zoroastrizmus (iné názvy: zarathuštrizmus, zaratuštrizmus, zarathustrizmus, zaratustrizmus, pre územie Indie aj parsizmus či pársizmus; pozri aj mazdaizmus) je monoteistická a dualistická náboženská sústava, ktorej zakladateľom bol prorok Zarathuštra (Zarat(h)ustra, Zoroaster).

Obdobie založenia zoroastrizmu je sporné. Ešte donedávna sa predpokladalo, že bol založený okolo roku 600 pred Kr. na území strednej Ázie. Filologický rozbor najstarších posvätných textov ukazuje, že jeho počiatky siahajú až do druhého tisícročia pred Kr., prípadne ešte ďalej. To činí zo zoroastrizmu najstaršie monoteistické náboženstvo. Zoroastrizmus sa najúspešnejšie ujal v Iráne a v niektorých častiach Afganistanu. Tieto územia boli obývané Protoiráncami, ktorí tu zostali pri presune kmeňov do Indie. O ich pôvodnom náboženstve sa nezachovalo veľa poznatkov, ale z podobností védskeho náboženstva so zoroastrizmom sa dá usúdiť, že védy, ako aj zoroastrizmus čerpajú z rovnakého prameňa. Do zoroastrizmu prenikajú mená niektorých pôvodných božstiev, ibaže zohrávajú inú úlohu. Napríklad protoiránske označenie pre bohov, dévovia, nadobúda v posvätnom spise Avesta význam pre označenie démonov.

Slovo Zaratustra slúžilo na označenie pre recitátora posvätných textov. Zaratustru pravdepodobne nenapĺňalo poslanie texty iba recitovať. Túžil po dosiahnutí vlasnej mystickej skúsenosti, po videní vlastných vízií. Tieto vízie sa mu skutočne podarilo dosiahnuť, a tak ich začal sám zapisovať v hymnických veršoch, Avestách (napomenutiach). Autentické Avesty, spísané Zaratustrom sa nám nedochovali celé. Za Zaratustrovi vlastné sa považujú iba dve najstaršie, a síce Jasna a Gáthy. Zaratustrova reforma spočíva v tom, že vyhlásil staré protoiránske božstvo Ahura-mazdá, ktorý v starom náboženstve zastával funkciu múdreho, spravodlivého vládcu života, za jediné, najvyššie božstvo, Ahura Mazdu. Zaratustra tvrdil, že sa mu zjavil vo vízii ako dobré, spravodlivé božstvo, ktoré odmeňuje dobro a trestá zlo. Ahura Mazda je zároveň najvyššou pravdou, je nesmrteľný a nedeliteľný. Má teda základné božské atribúty.

Pri takejto koncepcii najvyššej bytosti sa Zaratustra musel nutne stretnúť s problémom ako vysvetliť zlo vo svete. Ahura Mazda, ako najvyššie dobro, spravodlivý a múdry Boh, nemohol byť pôvodcom zla. Na počiatku tvorí Ahura Mazda dve bytosti, dvojčatá Spenta Mainju a Angra Mainju, ktoré sú výronom jeho mysle. Spenta Mainju sa rozhodne konať dobro, stáva sa Ahura Mazdaovým duchom, (obdobu nájdeme v Kresťanstve v podobe Ducha Svätého) Angra Mainju je predstaviteľom a pôvodcom zla. Nie preto, že jeho povaha by bola zlá, ale preto, že sám si zvolil takú cestu. Spenta Mainju a Angra Mainju sú dve sily, ktoré so sebou neustále bojujú. Treba im však porozumieť v ich celistvosti, nemôžu existovať oddelene. Spolu predstavujú svetlo a tmu, deň a noc. Tento dualizmus okolo spôsobuje, že sa do zoroastrizmu začleňujú nové pozitívne i negatívne sily, ktoré stoja buď na strane Spenta Mainju alebo Angra Mainju a navzájom so sebou zápasia. Dobrí duchovia sú súborne nazývaní améša spentovia, (svätí nesmrteľní) ktorí sú zosobnením Ahura Mazdových vlastností. Po boku Angra Mainju bojujú daévovia (démoni). Zoroaster nabáda, aby sa ľudia rozhodli konať dobro. Ak konajú neprávosti, spolupracujú tak s Angra Mainjom a opakujú jeho voľbu. Dôležitým momentom je v zoroastrizme práve možnosť, priam až nutnosť slobodnej voľby. Človeku sa tak dostáva Morálnej zodpovednosti za svoje konanie.

                         Ahura Mazda (najvyššie božstvo)
            Spenta Mainju                       Angra Mainju
         (svätý duch Ahura Mazdu)                 (zlý duch)

          Améša spentovia                                     Daévovia
* Kšathra Vairja - duch moci                        * Aka Manah     - démon zlej mysle
* Aša Vahišta    - duch práva                       * Indra         - démon vojny
* Haurvatád      - duch zdravia                     * Saurva        - démon deštrukcie
* Vohu Manah     - duch dobrej mysle                * Náonhaitja    - démon nájazdníctva
* Spenta Ármaiti - duch zbožnosti                   * Tauru         - démon temnoty
* Ameretát       - duch nesmrteľnosti               * Zairi         - démon opilstva
* Jazatovia      - nižšie božské bytosti            * nižší daévovia

V zoroastrizme sa život človeka delí na telesný a duševný. Duša (urván) prežíva telesnú schránku človeka. Po telesnej smrti čaká dušu údel, ktorý si zaslúži podľa toho, aký žila život, ako volila medzi dobrom a zlom. Spravodlivý človek môže prejsť cez most súdu (čhinvad-púl), do domu hymnov (garó-demána). Ten obývajú spolu s Ahurom Mazdom aj ostatní spravodliví. Do domu hymnov je sprevádzaný Daéná, krásnou sprievodkyňou, tvorenou z jeho dobrých myšlienok. Duša nespravodlivého človeka bude naopak odvádzaná škaredou dievčinou, ktorá je podobne výtvorom jeho myšlienok. Daéná predstavuje človekovo svedomie, či už dobré alebo zlé, reprezentuje vlastné Ja. Oddelenie dobrých od zlých sa má odohrať na moste, cez ktorý sú prevádzaní. Utrpenie alebo blaženosť sú priamoúmerné skutkom, vykonaným počas života. Ak sú tieto skutky v rovnováhe, je tento stav blaženosti a utrpenia neutrálny. Z dochovaných prameňov nie je jasné či duša zomrelého bude v tomto stave zotrvávať večne.

V zoroastrizme nájdeme tiež opis posledného súdu (obdobne ako je tomu v kresťanstve), ktorému bude predchádzať súboj síl dobra, zastúpených spasiteľom Saošjantom so silami zla. Po Saošjantovom víťazstve dôjde k vzkrieseniu všetkých mŕtvych, spravodlivých i nespravodlivých. Nespravodliví budú očistení ohňom, aby mohli vstúpiť spolu so spravodlivými do stavu blaženosti. V zoroastrizme sa vraví až o štyroch spasiteľoch, ktorí majú postupne konať svoje dielo. Spasenie zavŕši až posledný z nich, ktorý sa má narodiť z panny oplodnenej Zoroastrovým semenom uloženým v istom jazere, pri tom ako sa panna bude kúpať vo vode.

Učenie zoroastrizmu je v najpôvodnejšej forma podané v knihách Avesty. Praskutočnosťou, ktorá dala počiatok všetkému súcnu, je praprincíp chápaný ako čisto duchovná bytosť, ale zároveň rozdvojený v sebaafirmácii (Ahura Mazda) a sebanegácii (Angra Mainju). Su to dva zabsolutizované protiklady a rozpory, z ktorých vyplýva pôsobenie praprincípu a ktorými je v ňom podmienená existencia pohybu. Ahura Mazda alebo Ormazd podmieňuje jestvovanie, Angra Mainju alebo Ahriman stelesňuje jeho popretie, proti čomu sa stavia Ormazd, a z negácie popretia vyplýva ďalšie jestvovanie, proti ktorému znovu pôsobí Ahriman, a tak sa donekonečna zrážajú protiklady, udržujúc jestvovanie bezosobnej - neskôr personifikovanej - praskutočnosti. Celý tento proces neskoršie náboženské prúdy v rámci zoroastrizmu predstavujú ako odveký boj protikladných božstiev - dobrého a zlého.

V dôsledku týchto imanentných protikladov sa v prvotnom praprincípe spoluformujú druhotné praprincípy, ktoré sú takisto bez počiatku ako abolútne prvotný praprincíp sám. Tieto praprincípy sú tiež dôsledkom nevyhnutných zrážok protikladov. K druhotným praprincípom ako ďalší existenciálny prejav Ormazda patrí neobmedzené trvanie čiže čas a nikdy nehasnúce svetlo; existenciálnou negáciou zo strany Ahrimana je znovu nijakou mierou nepostihnutý priestor a bez počiatku a bez konca ho vyplňujúce temnoty. Svetlo i temnoty - ako dva neodlučné protiklady - tvoria prahmotu vypĺňajúcu neobmedzený priestor, v ktorom v dôsledku pozitívneho pôsobenia času sa v cykloch rokov formuje mnohorako diferencovaná konkrétna skutočnosť. Všeskutočnosť tvorí relatívnu jednotu, v ktorej nič nie je skôr ani neskôr, ale jedno sprevádza druhé; afirmácia negáciu a negácia afirmáciu, a to nevyhnutne a bezprostredne, bez počiatku a bez konca, v pozitívnom i v negatívnom vzájomnom zrážaní sa a v nepretržitom pohybe. Hoci praprincíp sám bol vo svojej najprvotnejšej podstate personifikovaný, aj tak jeho všetky odveké imanentné prejavy ostávajú v hraniciach takých všeobecných pojmov, ako je pohyb, hmota, čas a priestor.

• Ervad Sheriarji Dadabhai Bharucha: A Brief sketch of the Zoroastrian Religion and Customs
• Dastur Khurshed S. Dabu: A Handbook on Information on Zoroastrianism
• Dastur Khurshed S. Dabu: Zarathustra an his Teachings A Manual for Young Students
• Jivanji Jamshedji Modi: The Religious System of the Parsis
• R. P. Masani: The religion of the good life Zoroastrianism
• P. P. Balsara: Highlights of Parsi History
• Maneckji Nusservanji Dhalla: History of Zoroastrianism; dritte Auflage 1994, 525 p, K. R. Cama, Oriental Institute, Bombay
• Dr. Ervad Dr. Ramiyar Parvez Karanjia: Zoroastrian Religion & Ancient Iranian Art
• Adil F. Rangoonwalla: Five Niyaeshes, 2004, 341 p.
• Aspandyar Sohrab Gotla: Guide to Zarthostrian Historical Places in Iran
• J. C. Tavadia: The Zoroastrian Religion in the Avesta, 1999
• S. J. Bulsara: The Laws of the Ancient Persians as found in the "Matikan E Hazar Datastan" or "The Digest of a Thousand Points of Law", 1999
• M. N. Dhalla: Zoroastrian Civilization 2000
• Marazban J. Giara: Global Directory of Zoroastrian Fire Temples, 2. Auflage, 2002, 240 p, 1
• D. F. Karaka: History of The Parsis including their manners, customs, religion and present position, 350 p, illus.
• Piloo Nanavatty: The Gathas of Zarathushtra, 1999, 73 p, (illus.)
• Roshan Rivetna: The Legacy of Zarathushtra, 96 p, (illus.)
• Dr. Sir Jivanji J. Modi: The Religious Ceremonies and Customs of The Parsees, 550 Seiten
• Mani Kamerkar, Soonu Dhunjisha: From the Iranian Plateau to the Shores of Gujarat, 2002, 220 p
• I.J.S. Taraporewala: The Religion of Zarathushtra, 357 p
• Jivanji Jamshedji Modi: A Few Events in The Early History of the Parsis and Their Dates, 2004, 114 p
• Dr. Irach J. S.Taraporewala: Zoroastrian Daily Prayers, 250 p
• Adil F.Rangoonwalla: Zoroastrian Etiquette, 2003, 56 p
• Rustom C Chothia: Zoroastrian Religion Most Frequently Asked Questions, 2002, 44 p

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zoroastrizmus