Všade vo svete hovorím, že som Stredoeurópan... Babička pochádzala zo Slovenska, otec z Maďarska, mamička z Plzne... Žiadne miesto nepreferujem. Narodil som sa v Budapešti, vyrastal v Bratislave, najviac som sa kamarátil s viedenskými korčuliarmi. Jedno spojivo teda mám – Dunaj...
Rodina Finsterovcov koncom druhej svetovej vojny utiekla pred frontom z Maďarska do Prahy a odtiaľ na Slovensko do Bratislavy, kde sa usadili.[2] Po príchode otec zmenil Karolovi priezvisko podľa priezviska jeho starej matky.[4] Divínova rodina žila na Vajnorskej ulici na Tehelnom poli. Odtiaľ mal blízko na všetky športoviská - prejavoval veľký záujem o loptové hry, futbal a tenis. Otec ho však striktne viedol ku krasokorčuľovaniu, keďže aj on bol bývalý krasokorčuliar (trojnásobný majster Maďarska) a tréner.[2] Od detstva syna aj sám trénoval.
Od roku 1953 do roku 1956 žila rodina v Prahe, kde bol Karol Divín členom ÚDA („Ústredný dom armády“). V tej dobe tam boli najlepšie tréningové podmienky. V rokoch 1956 až 1958 bol vojakom základnej služby v Dukle Praha. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde bol členom TJ Slovan Bratislava. Od roku 1959 spolupracoval s trénerom Ivanom Mauerom.[chýba zdroj]
Karol Divín prežil 17 rokov v Kanade, od roku 2001 sa však s českou manželkou Miroslavou presťahoval do Brna.[3] Má syna, ktorý s rodinou žije v Kanade a dve dcéry.[2]
Kariéra
Divína viedol ku krasokorčuľovaniu jeho otec od malička. Zlomom jeho seniorskej kariéry boli Majstrovstvá Európy 1957 vo Viedni. V povinných cvikoch skončil tretí, ale vďaka najlepšej voľnej jazde získal celkové druhé miesto. V nasledujúcich dvoch rokoch Divín získal titul majstra Európy (1958, 1959).
Na sústredení pred zimnými olympijskými hrami v roku 1960 vo Vysokých Tatrách si natrhol svalový úpon na nohe a Majstrovstiev Európy 1960 sa nezúčastnil.[2] Hrozilo, že sa nezúčastní ani Zimných olympijských hier 1960 v americkomSquaw Valley. Napriek zraneniu mu československí funkcionári dovolili štartovať po tom, čo sľúbil, že súťaž za každých okolností dokončí.[2] Olympiádu napriek veľkým bolestiam[3] absolvoval a získal striebornú medailu. Stal sa tak prvým Slovákom, ktorý získal medailu v individuálnej disciplíne na zimných olympijských hrách.[4]
Divín sa po skončení aktívnej kariéry stal krasokorčuliarskym trénerom. Spočiatku pôsobil vo Fínsku a Kanade, neskôr v Brne a od roku 1986 opäť v Kanade.[5] Okrem iných bol spolutrénerom kanadského špičkového krasokorčuliara, majstra sveta z roku 1987Briana Orsera.[3] Spolupodieľal sa na príprave českého reprezentanta Michala Březinu.[3]
Zaujímavosti
Karol Divín ako prvý Európan skočil trojitý rittberger[4]
↑ abcdefgFUKATSCH, Peter. Karol Divín: Pätoritý skok? Ak si Michael Jordan obuje korčule [online]. Denník SME (www.sme.sk), 22.1.2001, [cit. 2013-08-29]. Dostupné online.
↑ abcdefMACEK, Tomáš. Krasobruslařská legenda Karol Divín: Užívám si Vancouver jako dědek [online]. www.idnes.cz, 17.2.2010, [cit. 2013-08-29]. Dostupné online. (v češtine)