Josef Steinhübl (* 26. marec 1902, Nitrianske Pravno, Rakúsko-Uhorsko – † 18. apríl 1984, Stuttgart, Západné Nemecko) bol karpatonemecký politik a katolícky kňaz. V karpatonemeckých kruhoch je považovaný za národného hrdinu a zjednotiteľa, v slovenských za kolaboranta a rozbíjača 1. ČSR[1].
Životopis
Narodil sa v Nitrianskom Pravne. O otca prišiel ako trojročný. V rokoch 1912–1918 študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, v rokoch 1920–1921 teológiu na fakulte v Olomouci a v rokoch 1921–1925 teológiu v Prahe. Vojenskú službu absolvoval v rokoch 1923–1924[1].
Vysvätený bol v roku 1925. Do roku 1928 pôsobil ako farár v Kremnických Baniach, potom v rokoch 1928-1932 v Slovenskej Ľupči, v rokoch 1932-1935 vo Vrícku, v rokoch 1935-1938 v Sklenom a v rokoch 1940-1946 v Handlovej[1].
Politická činnosť
V politike sa začal angažovať počas svojho pôsobenia na Vrícku. Vstúpil do Karpatonemeckej strany (KdP) a v rokoch 1934 až 1938 pôsobil ako Hauerlandský predseda strany (Landschaftsleiter). Počas pôsobenia v Sklenom jeho politická činnosť kulminovala, v dôsledku čoho sa Sklené stalo jednou z hlavných bášt KdP. Jeho vplyv na miestnych spôsobil polarizáciu obce, ktorá mala za následok niekoľko úradných, ale aj fyzických potýčok, ktoré vyvrcholili inzultáciou miestneho notára aj učiteľa[1].
Keď sa KdP za Franza Karmasina prihlásila k nacizmu, Steinhübl vystupoval ako jediný vedúci predstaviteľ KdP, ktorý verejne kritizoval zavedenie führerprinzipu a deportáciu slovenských židov (aj keď pomerne vágne)[1].
Steinhübl a Karmasin boli dvaja poslanci Deutsche Partei zvolení do Slovenského snemu 18. decembra 1938 na kandidátke Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty (HSĽS-SSNJ). Poslancom parlamentu Slovenskej republiky zostal do roku 1945. Dňa 1. októbra 1939 bol vymenovaný za štátneho inšpektora pre nemecké školy v Rímskokatolíckej diecéze v Banskej Bystrici. Dňa 15. mája 1942 parlament schválil zákon č. 68/1942 o deportáciách Židov. Steinhübl bol medzi tými, ktorí pred hlasovaním na protest odišli z rokovacej sály[2].
Útek a väzenie
Keď sa Červená armáda priblížila k Handlovej, ušiel do českého Ašu, ktorý ovládali americké jednotky. Bol odovzdaný československým úradom a v rokoch 1945–1948 držaný ako vojnový zajatec v Bratislave. Steinhübla odsúdil bratislavský ľudový tribunál 18. marca 1946 na trest smrti. V roku 1948 bol jeho trest zmenený na doživotie. V rokoch 1948 – 1949 bol zadržaný v pracovnom tábore v Ústí nad Oravou a potom do júla 1955 väznený v Leopoldove. Po prepustení z väzenia bol vyhostený do Západného Nemecka[2].
Po prepustení
V západnom Nemecku pôsobil ako pastor v Stuttgarte v rokoch 1956 až 1969. V roku 1956 založil organizáciu Hilfsbund karpatendeutscher Katholiken. Steinhübl zomrel 18. apríla 1984 v Stuttgarte.
Referencie
- ↑ a b c d e SCHVARC, Michal. Politická činnosť Josefa Steinhübla počas jeho pôsobenia v Sklenom 1935-1938.. Acta historica Neosoliensa, 2003, roč. 6, s. 70-81.
- ↑ a b STEINHÜBL, Josef. Mein Leben : Kampf eines katholischen Pfarrers für den Glauben und das Deutschtum in der Slowakei. Stuttgart : Hilfsbund Karpatendeutscher Katholiken, 1975. (po nemecky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Steinhübl na anglickej Wikipédii.
