Kremnické Bane
(nem.) Johannesberg
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov
Vodný tok	Kremnický potok
Nadmorská výška	784 m n. m.
Súradnice	48°44′00″S 18°55′00″V / 48,733333°S 18,916667°V / 48.733333; 18.916667
Rozloha	7,74 km² (774 ha) [1]
Obyvateľstvo	246 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	31,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1361
Starosta	Juraj Vozár[3] (nezávislý)
PSČ	967 01 (pošta Kremnica 1)
ŠÚJ	516988
EČV (do r. 2022)	ZH
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kremnické Bane 1 967 01
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	+421 45 6755122
Fax	+421 45 6755122
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kremnické Bane
Webová stránka: obeckremnickebane.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kremnické Bane (zast. Piargy) sú obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.

Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, asi 4 km severne od mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.

Kremnické Bane sú pôvodne nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361. Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.

Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne vznikla ako románska rotunda. Nachádza sa v kopcoch nad dedinou. V 15. storočí bola realizovaná nová hviezdicová rebrová klenba rotundy, tá sa z veľkej časti zachovala dodnes. Západná časť rotundy bola odbúraná pravdepodobne v 16. storočí, kedy k nej bolo pristavané gotické trojlodie a zväčšila sa tak kapacita stavby. V rokoch 1529 až 1673 bol kostol evanjelický, z tohto obdobia pochádza aj vročenie 1588 na portáli v podveží. Kostol prešiel obnovou po poskodení vandalmi v rokoch 1989-2007.^[4]

• 
  Kostol sv. Jána Krstiteľa
• 
  Svätyňa, pôvodná rotunda
• 
• 
• 
  Detail portálu

• Kaplnka Narodenia Panny Márie, pôvodne baroková kaplnka z roku 1726. V roku 1910 bola prestavaná v neogotickom štýle s kvadratickým ukončením presbytéria. Je zaklenutá štukovou rebrovou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotické zariadenie a ľudová drevorezba sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kaplnky sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža kaplnky je ukončená ihlancovou helmicou.^[5]
• Súbor baníckych domov, ide o prízemné či dvojpodlažné stavby s valbovou strechou pokrytou šindľom z 18. až 19. storočia.^[6]

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
• 
  Detail portálu kostola
• 
  Detail veže

Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najvyšší bod chotára, skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m.

• 
  Stred Európy

2001:

• Slováci - 221 (88,4%)
• Nemci - 26 (10,4%)
• Česi - 1 (0,4%)
• Nezistená - 2 (0,8%)
• Spolu - 250 (100%)

2011:

• Slováci - 221 (84,03%)
• Nemci - 16 (6,08%)
• Ostatné - 3 (1,14%)
• Nezistená - 23 (8,75%)
• Spolu - 263 (100%)

Obec sa člení na dve časti samotnú obec a časť Staré Piargy. Nachádza sa v nej zbrojárska firma GrandPower, farma Eko Produkt, čerpacia stanica Jurki, pohostinstvo Adal, keramická dielňa, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad pre obce Kremnické Bane, Kunešov, Krahule a Turček. Je tu aj futbalové ihrisko, na ktorom pravidelne cvičia členovia miestneho dobrovoľného hasičského zboru na súťaže v požiarnom útoku pod vedením veliteľa Nadzbormajstra P. Urblíka.

• Vladimír Linkeš (* 1937 – † 1997), poľnohospodársky odborník a výskumný pracovník

• Oficiálna stránka
• Turistické atrakcie v obci
• Profil stredovekého kostola

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.