Jalovecké sedlo (Západné Tatry)

Jalovecké sedlo
sedlo
Jalovecké sedlo v strednej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Jalovec, Žiar
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 858,4 m n. m.
Súradnice 49°11′12″S 19°42′08″V / 49,1868°S 19,7022°V / 49.1868; 19.7022
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke od Žiarskej chaty
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jalovecké sedlo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jalovecké sedlo[1] staršie aj Jalovské sedlo (poľ. Jałowiecka Przełęcz; 1 858,4 m n. m.[2]) je sedlo v Západných Tatrách.[3][4]

Poloha

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské Tatry.[3] Leží na území Žilinského kraja a zasahuje do katastra obcí Jalovec a Žiar v okrese Liptovský Mikuláš.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Konská, Žiar a Jalovec, severozápadne Zuberec a severne osada Zverovka.[2] Sedlo sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[4]

Opis

Jalovecké sedlo je situované v rázsoche Kozie chrbty, vybiehajúcej južným smerom z Baníkova (2 178 m) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Oddeľuje severne ležiaci Príslop (2 142 m n. m.) a Jaloveckú kopu (1 938 m n. m.) na juhozápade.[4] Sedlo je porastené trávou, no v okolí sa vyskytuje aj nesúvislý porast kosodreviny.[6] Východné svahy klesajú do Žiarskej doliny, kde priamo pod sedlom, na križovatke značených trás, stojí Žiarska chata. Východné úbočia hrebeňa i celú dolinu odvodňuje Smrečianka do Váhu. Severozápadne sa nachádza dolina Parichvost, ktorá je vetvou Jaloveckej doliny a ktorými odteká voda z tejto časti potokom Jalovčanka.[6][2]

Výhľady

Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške ponúka sedlo zaujímavé výhľady do dolín na oboch stranách hrebeňa a okolité vrchy, no tiež pri priaznivých podmienkach aj na veľkú časť Nízkych Tatier, Chočské vrchy, Oravskú Maguru a Malú Fatru, vzácne však vidieť aj vrchy Moravsko-sliezskych Beskýd.[7]

Prístup

Sedlom vedie značený hrebeňový turistický chodník:

Referencie

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  6. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy