Enzým pyrofosfohydroláza deoxyribonukleozidových trifosfátov, kódovany génom YJR069C v Saccharomyces cerevisiae a vykazujúci (d)ITPázovú a (d)XTPázovú aktivitu, hydrolyzuje inozíntrifosfát (ITP) za vzniku pyrofosfátu a IMP.[2]
Syntéza IMP je zložitá a začína u 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP). Enzýmy, ktoré sa účastnia syntézy IMP, tvoria v bunke multienzýmový komplex. Výsledky naznačujú, že existujú multifunkčné enzýmy a niektoré z nich katalyzujú nesekvenčné kroky v tejto metabolickej dráhe.[chýba zdroj]
Syntéza ostatných purínových nukleotidov
Stačí pár krokov na tvorbu adenylátu (AMP) a guanylátu (GMP) z inozinátu.[4] AMP i GMP sú RNA nukleotidy.[4] AMP sa od inozinátu líši v polohe C6, kde je karbonylová skupina nahradená amínoskupinou. Vzájomná premena AMP a IMP je súčasťou cyklu purínových nukleotidov.[5] GMP vzniká oxidáciou inozinátu na xantylát (XMP) a pridaním amínovej skupiny na C2. Oxidácie sa účastní NAD+ ako príjemca vodíku a následne dodáva energiu molekula ATP (v procese sa rozloží na AMP + 2 Pi). Syntéza AMP vyžaduje GTP a syntéza GMP vyžaduje ATP. Tento rozdiel umožňuje dôležitú reguláciu tejto dráhy.
Regulácia biosyntézy purínových nukleotidov
Inozinát a mnoho iných molekúl inhibujú syntézu 5-fosforibozylamínu (5-PRA) z 5-fosforibozyl-1-pyrofosfátu (PRPP) blokovaním enzýmu katalyzujúceho túto reakciu: glutamín-PRPP-amidotransferázy. To znamená, že pri vysokej koncentrácii IMP sa inhibuje tento enzým, čo má za následok zníženie koncentrácie IMP. Na základe toho nevzniká ani AMP a GMP, čo znamená, že nemôže prebiehať ani syntéza RNA, keďže chýbajú tieto dva dôležité ribonukleotidy.
Použitie
Z inozinátu je možné vytvoriť rôzne soli, napríklad inozinát sodný (E631), inozinát draselný (E632) alebo inozinát vápenatý (E633).[3] Tieto tri látky sa využívajú ako zvýrazňovače chuti, konkrétne chute umami, s celkom vysokou účinnosťou. Zvyčajne sa používajú v polievkach, omáčkach a koreniach na zintenzívnenie chuti mäsa. Inozinát sodný a guanylát sodný sa často používajú spolu a označujú sa ako disodné ribonukleotidy (E635).
Referencie
↑ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 365.
↑ Characterisation of multiple substrate-specific (d)ITP/(d)XTPase and modelling of deaminated purine nucleotide metabolism. BMB Reports, 2012, s. 259–64. DOI: 10.5483/BMBRep.2012.45.4.259. PMID 22531138.
↑ abMADER, M. M.; HENRY, J. R.. 7.03 - Antimetabolites. Oxford : Elsevier, 2007-01-01. DOI: 10.1016/B0-08-045044-X/00204-2. Dostupné online.ISBN 978-0-08-045044-5. S. 55–79. (po anglicky)
↑Voet, D, Voet, J. G., Biochemistry (3rd Edition), John Wiley & Sons, Inc., 2004, pg 1095