Hrubý vrch (Vysoké Tatry)

Hrubý vrch
vrch
Hrubý vrch od Kôprovského štítu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Váh, (Belá), Poprad
Nadmorská výška 2 428,3 m n. m.
Súradnice 49°10′14″S 20°01′36″V / 49,1706°S 20,0267°V / 49.1706; 20.0267
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hrubý vrch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrubý vrch[1] (2 428,3 m n. m.[2][3]; poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetal) je vrch Vysokých Tatier. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.[4]

Názov

Nesprávne sa používa Hrubý štít, ktorý patrí inému tatranskému vrcholu. V slovenskej literatúre a kartografii bol rozšírený názov Triumental. Vznikol pravdepodobne ako skomolenina, ktorej prvá časť mohla vystihovať charakter uzlového bodu troch horských hrebeňov a druhá (metál – kov) nasvedčovať baníckej minulosti štítu. Tento názov sa bežne zaužíval v nemeckom a maďarskom názvosloví.[5][6]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[7] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južným smerom situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádza aj Važec, Štrba a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané a juhozápadne Podbanské.[8][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Mlynická dolina.[4]

Opis

Hrubý vrch, niekedy aj skrátene ako Hrubý, je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou, Nefcerkou a Mlynickou dolinou.[5] Od Mlynickej veže ho oddeľuje Hrubá priehyba, od Zadnej Terianskej veže Zadná terianska štrbina a od Furkotského sedla Furkotská priehyba. Hrebeň Hrubého vrchu vybiehajúci na západ má vyše 2 km a končí sa na Hrubej kope nad Kôprovou dolinou.[5][6]

Západne je v Nefcerskej doline Vyšné a Nižné Terianske pleso, ktorými vodu zo západných svahov odvádza Nefcerský potok do Belej v povodí Váhu. Rovnakým smerom tečie voda aj zo severných svahov, ktoré padajú do Hlinskej doliny, odvodňovanej Hlinským potokom. Východne je v Mlynickej doline Okrúhle a Capie pleso, ktorými z východne sa zvažujúcich svahov odteká voda Mlynicou do rieky Poprad.[2]

Severným smerom sa nachádza Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.) a Tichý vrch (1 979 m n. m.), západným Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Krížna (2 040 m n. m.) a Kriváň (2 495 m n. m.), južným Krátka (2 375 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.), sedlom oddelený Furkotský štít (2 404 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Malá Bašta (2 288 m n. m.) a východným Satan (2 422 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Štrbský štít (2 381 m n. m.) a Hincova veža (2 377 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Západné Tatry, časť Malej a Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Volovských vrchov a Oravských Beskýd.[9]

Prístup

Hrubý vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[4] a nevedie naň značený turistický chodník. Legálne je prístupný len s horským vodcom.[6]

Referencie

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
  4. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. ↑ a b c PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.
  7. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  9. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.

Iné projekty

Pozri aj

Externé odkazy