Rumunsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove na severnej a východnej pologuli. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na juhu k rieke Dunaj. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 35' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 39 minút.
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha
Rozloha Rumunska predstavuje 238 391 km², čo krajinu radí na 12. miesto v Európe a 80. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú vo svete Ghana (238 533 km²), v rámci Európy potom Spojené kráľovstvo (242 900 km²) alebo Bielorusko (207 600 km²). Z celkovej rozlohy tvorila v roku 1993 poľnohospodárska pôda 65 % (z toho orná pôda 41 %, trvalé pasienky 21 % a 3 % pokrývali trvalé plodiny), lesná pôda 29 % a iná pôda 6 %. Zavlažované boli pozemky s rozlohou 30 016 km², z toho bolo v roku 2005 v prevádzke cca. 15 000 km².[2]
Štátne hranice
Rumunsko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severovýchode s Moldavskom, na východe a severe s Ukrajinou, na severozápade s Maďarskom, na juhozápade so Srbskom a na juhu s Bulharskom.[3] Celková dĺžka pozemných hraníc je 2 762,9 km, pričom značnú časť tvoria prírodné hranice v podobe riek (Dunaj, Prut a Mureš), v malej miere i horských hrebeňov (Karpaty).
Územie Rumunska pomerne rovnomerne pokrývajú horské oblasti a nížiny (cca po 1/3), zvyšok pokrýva mierne zvlnené pásmo pahorkatín a vrchovín. Z horstiev v krajine dominuje stredná a južná časť Karpatského oblúka, ktorý sa tiahne v dĺžke cca 1 000 km od ukrajinskej po srbskú hranicu.
Rumunsko, patriace do alpínskej orogenézy, má najmä na území Karpát zložitú geologickú štruktúru. V oblasti Vrancea, kde sa stretávajú tektonické zlomy, sa vyskytujú časté zemetrasenia. Pokým Transilvánska plošina je vyzdvihnutá zo západných a dunajských plání, Moldavská nížina na východe je poklesnutým územím, poznačeným hydrografickou eróziou. Neozoickéfluviálne sedimenty pokrývajú kotliny, náhorné plošiny a planiny, ktoré boli erodované post-ľadovcovou taveninou. Hojné sú sedimenty spraší, najstaršie horniny z paleozoickej herogenézy sa vyskytujú v pohorí Măcin.
Vo Východných Karpatoch sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, vrátane zlata a striebra, hnedého uhlia a zemného plynu. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov.
Podnebie
Klimatické oblastiKlimadiagram Bukurešti
Rumunsko má mierne kontinentálne prechodné podnebie, typické pre strednú Európu a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Atlantický oceán a Stredozemné more predstavujú klimatické faktory, zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu islandských a stredomorských cylkónov. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňuje najmä nadmorská výška, východnú časť v menšom rozsahu aj blízke Čierne more. Transilvánska kotlina, Karpaty a západné nížiny tak majú miernejšie podnebie s teplými letami a studenými zimami, kontinentálne prejavy sú výraznejšie východne od Karpatského oblúka, v prímorskej časti sú tieto vplyvy miernejšie. Zima trvá zvyčajne od decembra do marca (teploty nezriedka klesajú pod -20°C), nasleduje krátka jar a rýchly prechod do leta, ktoré s teplotami nad 30°C trvá väčšinou do konca augusta. Nasleduje chladnejšia jeseň, trvajúca do novembra, kedy prichádzajú výdatnejšie zrážky. Prvé mrazy sa objavujú v októbri, kedy sa vo vyšších polohách často vyskytuje sneženie, chladné počasie a riziko mrazov končí v apríli.
Priemerná teplota v Bukurešti dosahuje v januári -7°C, v júli je to približne 25°C, extrémne hodnoty absolútnej teploty v rámci Rumunska dosiahli -38,5°C (25. januára1942 v Brašove) a +44,5°C (10. augusta1951 v Braile).[9][10] Priemerné ročné teploty dosahujú v severných regiónoch 8,5 – 9°C, na juhu je to až 11°C. Letný priemer sa pohybuje medzi 22 – 24°C, v zimnom období je to -3 – -5°C. Tropických dní s teplotou nad 30°C býva v južnej časti Rumunska viac ako 40, letných dní, kedy teplota dosiahne 25°C, je spravidla až 90.
Rôznorodé sú i zrážky, ktorých úhrny sa pohybujú od 400 mm v najsuchších oblastiach Rumunskej nížiny (Dobrogea v delte Dunaja), po 600 mm v nížinách na západe, kde sa viac prejavuje vplyv Atlantiku. Celoštátny priemer dosahuje 637 mm, v horských oblastiach množstvo zrážok stúpa a nezriedka presahuje 1200 mm za rok. Priemerný počet daždivých dní (s úhrnom zrážok aspoň 1 mm) je od 100 v nížinatej južnej časti, po 200 v hornatých oblastiach Karpát. Najmä v horských oblastiach sa v lete vyskytujú početné búrky, naopak, v nížinách sa čoraz častejšie vyskytujú extrémne horúčavy, sprevádzané veľkým suchom. V neskorej jeseni sa vyskytujú daždivejše periódy, zimy však (s výnimkou horských oblastí) nebývajú bohaté na sneh a snehová pokrývka sa niekoľkokrát za zimu roztopí. Globálne zmeny počasia spôsobujú výrazné teplotné výkyvy (najmä redukcia mrazivých epizód) a výskyt teplotných extrémov.
Územie Rumunska tvoria z 1/3 nížiny, pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny zaberajú 36 % rozlohy a horské oblasti zvyšných 31 %.[1] Horské oblasti pokrývajú prevažne zmiešané lesy, dolný tok Dunaja tvorí močaristá a bažinatá pôda. Krajina má najmä v južnej polovici a v nížinách na západe veľmi úrodné černozeme, močaristé okolie Dunaja bolo najmä v minulosti vo veľkom odvodňované a vysušované. Poľnohospodársky intenzívne využívaná úrodná Rumunská nížina používa pri pestovaní plodín závlahy a dôležitú úlohu pri pestovaní obilnín, ovocia a vinohradníctve majú podkarpatské oblasti kotlín. Delta Dunaja je okrem rybolovu využívaná na pestovanie trstiny, ktorá slúži na výrobu celulózy.
V najvyšších polohách je zastúpená kosodrevina, pod nimi prevláda buk, smrek, borovica a jedľa. V stredných polohách prevláda dub, hrab, javor a jaseň a v nížinách je to jelša, topoľ a v delte Dunaja močiarna vegetácia.
Vysokohorská krajina Karpát (Lacul Bacura)
Flóra Rumunska pozostáva z týchto fytogeografických prvkov:
severné a alpské (cca 14 %)
európske (približne 40 %)
orientálne alebo kontinentálne (asi 20 %)
stredomorské (približne 8 %)
juhovýchodné (približne 10 %)
endemické (asi 4 %)
iné (asi 4 %)
Vegetačné stupne
Alpská a subalpínska vegetácia zaberá najvyššie časti pohorí a horských hrebeňov nad 1 500 m n. m. Je zastúpená vysokohorskými lúkami, ktoré pokrývajú trávy a nižšie kríky a dreviny (borievky, jalovec, brusnice).
Horská vegetácia je zastúpená najmä smrekovými lesmi s menším podielom jedle a borovice a zmiešanými lesmi s prevahou buka. V hojnej miere sa vyskytujú bukovo-jedľovo-smrekové lesy, miestami s prímesou javora, jaseňa, brestu a i.
Vegetácia kopcov a náhorných plošín je zastúpená zmiešanými lesmi s prevahou buka a duba, vyskytujú sa tiež stepné lúky a trávnaté porasty xeromezofilov.
Poľná vegetácia je charakteristická výskytom dubových porastov a stepných xerofilných lúk.
Vegetácia lúk je charakteristická nízkym trávnatým porastom.
Vodná vegetácia sa vyskytuje v okolí riek, jazier a močarísk, predovšetkým v rozsiahlej delte Dunaja. Významný podiel má trstina, lekná a iné vodomilné rastlinstvo.
Živočíšstvo
Hojným druhom hôr je medveďPelikány v dunajskej delte
Vzhľadom na zemepisnú polohu v miernom pásme a rozmanitosť prírodných podmienok je na území Rumunska bohatá a pestrá fauna. Zastúpenie vysokohorského, horského i nížinného pásma s podunajskými mokraďami vytvára širokú paletu biotopov.
Suchozemské živočíšstvo využíva tieto stupne:
Alpský komplex zastupujú najmä kamzíky, orly a rôzne druhy plazov.
Komplex lesov má zastúpenie vysokej zveri, hojne sa vyskytujú jelene, medvede, diviaky, rysy, vlky, veveričky, orly, ďatle, kukučky a pod.
Komplex stepí je obývaná hlavne z menších cicavcov (zajace), hlodavcov a vtákov, no vyskytujú sa tu mnohé živočíchy, žijúce i v lesoch, ako sú vlky, líšky, fretky, diviaky, ježkovia a pod. Z plazov sú zastúpené hady, jašterice i korytnačky.
Vo všetkých stupňoch je zastúpená široká paleta hmyzu.
Špecifickou časťou je „vodná fauna“, ktorá obýva:
Komplex alpských jazier je pomerne chudobný a okrem hmyzu je charakteristický výskytom lososovitých rýb.
Komplex horských jazier obývajú najmä pstruhy.
Komplex pobrežných jazier má pestrú faunu, pozostávajúcu zo sladkovodných i morských druhov. Bežné sú mäkkýše, raky a slimáky.
Komplex lúk a delty má najbohatšie zastúpenie živočíchov. Vyskytujú sa tu obojživelné a vodomilné druhy, ako sú vydry, korytnačky, žaby, hady, no tiež líšky, vlky, divé prasatá či zajace. Žije tu množstvo hmyzu i vtáctva (pelikány, labute, žeriavy, kačky, no tiež orly) a v riekach široká paleta rýb.
Ochrana prírody
Poloha národných parkovPohorie Munții RodneiTiesňava Železné vráta
Približne 5,18 % územia Rumunska (12 360 km²) má štatút ochrany, z čoho takmer polovicu (2,43 % plochy Rumunska) tvorí Delta Dunaja.
Národné parky
V Rumunsku sa nachádza 14 národných parkov, ktoré zaberajú rozlohu 8 960 km² (3,8 % z celkovej rozlohy Rumunska).[1]
Rumunsko má približne 245 km morského pobrežia (pobrežná čiara má 193,5 km) a jeho dĺžka sa mení pribúdaním naplavenín v oblasti delty Dunaja. Druhá najdlhšia a najmohutnejšia rieka Európy, Dunaj preteká územím krajiny v dĺžke 1 075 km, z čoho prevažnú časť tvorí prirodzenú hranicu so Srbskom (230 km), Bulharskom (471 km), Moldavskom (1 km) a Ukrajinou (90 km).
Prakticky všetky rieky v Rumunsku patria do úmoria Čierneho mora a okrem niekoľkých krátkych tokov na pobreží, odvádzajú vodu riekou Dunaj. Severom územia preteká rieka Tisa, najdlhší ľavostranný prítok Dunaja (962 km), do ktorej smerujú všetky rieky zo severozápadnej časti Rumunska. Najvýznamnejšími prítokmi Tisy sú Someș, Biely Kriš a Mureš. Krajný severovýchod a východ odvodňuje rieka Prut, ktorá je z veľkej časti pohraničným tokom. Centrálnu a južnú časť Rumunska odvodňujú prítoky Dunaja, z najvýznamnejších sú to Timiș, Jiu, Olt, Argeș, Ialomița a Siret.
Vodné plochy sú zastúpené od prímorských lagún na pobreží Čierneho mora v dunajskej delte, cez nížinné jazerá až po vysokohorské plesá ľadovcového pôvodu v Karpatoch. Najvyššie položeným z mnohých plies je Mioarelor v Munții Făgăraș, ležiace vo výške 2 282 m n. m., naopak, takmer na úrovní morskej hladiny (1,5 m n. m.) je lagúna Techirghiol.[1]
Minerálne pramene
Krajina je bohatá na minerálne vody, využívané na pitie i liečebné účely. Najznámejšie sú pramene Govora, Căciulata, Călimăneşti, Biborţeni, Zizin, Bodoc, Vâlcele, Covasna, Borsec, Sângeorz, Vatra Dornei, Băile Slănic a Lipova.[11]
Cestovný ruch
Castelul Pelișor
V roku 2018 absolvovali turisti v Rumunsku 15,7 milióna prenocovaní, z čoho 2,2 miliónov návštevníkov bolo zo zahraničia.[12] Príjem z cestovného ruchu bol v tomto roku vo výške 5,21 mld. eur, čím sa krajina zaradila na 32. miesto na svete a predbehla tak Slovensko, aj susedné Bulharsko. V rámci regiónu príjmami z turizmu mierne zaostáva za Gréckom a Českom.[13]
Krajina disponuje veľkým potenciálom a dobre rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Známe sú prímorské letoviská (Mamaia, Mangalia či Neptun), veľkým lákadlom sa však stávajú horské oblasti a obnovované historické pamiatky, ako aj delta Dunaja. Najnavštevovanejšie sú mestá Bukurešť, Brašov, Sibiu, Kluž, Temešvár, Jasy a Konstanca.
Doprava
Najvýznamnejšie letiská
Rumunsko, ležiace na rozhraní Balkánu a Strednej Európy, malo už počas éry Rímskej ríše veľký dopravný význam. Dunaj tvoril severnú hranicu (Limes Romanus) ríše a oddeľoval susednú barbarskú
Dáciu. Veľtokom viedla zároveň dôležitá obchodná cesta, po ktorej sa prepravovali zásoby. Už v tých dobách tvorili tiesňavy riek Jiu, Olt a Dunaj strategicky významné prechody cez Karpaty. Tieto koridory patria i dnes medzi najvyťaženejšie a vedú nimi cestné, železničné i vodné trasy. Na čiernomorskom pobreží bol už v tom čase prístav Konstanca, ktorý je v súčasnosti druhý najväčší námorný prístav regiónu. Dôležité prístavy postupne vznikli i na riekach Dunaj, Olt či Mureš, no v menšej miere boli využívané aj ďalšie z vodnatejších riek.
V krajine je 45 letísk, z ktorých dominuje medzinárodné letisko pri Bukurešti (Aeroportul Internațional Henri Coandă București). V roku 2018 odbavilo cca 123 tisíc letov a takmer 14 mil. cestujúcich. Významné sú tiež medzinárodné letiská v Kluži (2,7 mil. cestujúcich v roku 2017), Temešvári (1,6 mil. cestujúcich) a Jasy (1,15 mil. cestujúcich). Vnútroštátna letecká doprava je využívaná v menšej miere.
Sieť hlavných ciest a diaľnicŽelezničná sieť RumunskaDiaľnica A3 pri Ploieşti
Celková cestná sieť v Rumunsku dosahuje odhadom 198 817 km, z toho je 60 043 km so spevneným a 138 774 km s nespevneným povrchom (2004).[14] Podľa odhadu Svetovej banky dosahuje cestná sieť mimo miest a obcí (t.j. okrem ulíc a dedinských ciest) dĺžku približne 78 000 km.[15] Medzi najdôležitejšie patria tzv. európske cesty s medzinárodným významom, ktorými prechádza väčšina tranzitu.
Nezastupiteľnú úlohu v krajine zohráva železničná doprava, využívaná na prepravu materiálu, tovaru a osôb. Rumunská sieť železníc je s dĺžkou 22 298 km štvrtou najväčšou v Európe.[16] Z celkovej dĺžky je približne 8 585 km elektrifikovaných. Napriek postupnej obnove sú rumunské železnice stále jedným z najviac zastaraných železničných systémov na svete.[17] Nezastupiteľnú úlohu v rámci hlavného mesta zohráva Bukureštské metro, ktoré svojimi 4 linkami (dve ďalšie sa budujú) obsluhuje značnú časť prepravy osôb. Vo väčších mestách má dôležitú úlohu električková doprava, ktorá je prevádzkovaná v mestách Arad, Botoșani, Brăila, Brašov, Bukurešť, Kluž, Craiova, Galac, Jasy, Konstanca, Oradea, Ploješť, Reșița, Sibiu a Temešvár.
Územnosprávne rozdelenie
Rumunsko je územno-správne rozdelené na 8 (rozvojových) regiónov (skupín žúp) [nie sú to ozajstné administratívne jednotky], ktoré sa členia na 41 žúp ("judeţe") a municípiumBukurešť. V krajine je 320 miest a municípií a 2 861 obcí, pozostávajúcich z 12 487 dedín.[18]
↑Când și unde s-au înregistrat cele mai scăzute temperaturi din istorie [online]. historia.ro, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
↑ abClimatic Records in Romania [online]. Administratia Nationala de Meteorologie, [cit. 2016-12-15]. Dostupné online. Archivované 2009-09-06 z originálu.
↑Comunicate de presa [online]. apeleminerale.ro, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
↑Tourism’s contribution to Romania’s economy is among the lowest in the world | Romania Insider [online]. romania-insider.com, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
↑ISTUDOR Ion. Computer-Based Decision Support for Railroad Transportation Systems: an Investment Case Study [online]. researchgate.net, 2009-01-01, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
↑MAE - Bruxelles - Reprezentanța permanentă a României pe lângă Uniunea Europeană - România
↑Structura Etno-demografică a României [online]. edrc.ro, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online.
↑HARTA INTERACTIVA Cum s-a schimbat ierarhia marilor orase din tara. Au mai ramas doar doua orase de provincie cu populatia de peste 300.000 de locuitori [online]. Hotnews.ro, 6 February 2012, [cit. 2012-02-14]. Dostupné online. (Romanian)
.jpg)
-Rum%C3%A4nien.png)
.jpg)
,_Delta_del_Danubio,_Ruman%C3%ADa,_2016-05-28,_DD_18.jpg)
.JPG)
