Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Géraldine sa narodila v Budapešti ako dcéra grófa Júliusa Aponi (1873-1924) zo šľachtickej rodiny Apponi. Jej matkou bola Gladys Virginia Stewartová (1891–1947), dcéra Johna Henryho Stewarta z Virgínie, amerického diplomata, ktorý slúžil ako konzul v belgických Antverpách, a jeho manželky Mary Virginie Ramsay Hardingovej.
Keď mala Géraldine tri roky, Rakúsko-Uhorska sa zrútilo a rodina Aponiovcov odišla žiť do Švajčiarska. V roku 1921 sa vrátili do Maďarského kráľovstva, ktoré bolo stabilné za regentaMiklósa Horthyho. Keď však v roku 1924 zomrel Géraldinin otec, jej matka a ich tri deti (Géraldine, dnes deväťročná, Virginia a Július) odišli žiť do letoviska Menton na juhu Francúzska. Keď sa grófka vydala za francúzskeho dôstojníka, jej maďarskí svokrovci trvali na tom, aby deti boli vrátené do Maďarska na vyučovanie. Dievčatá boli poslané do internátnej školy Sacred Heart v Pressbaume neďaleko Viedne. Géraldinino šťastné detstvo potom pokračovalo na zámku Oponice (Appony) (na Slovensku), majetku rodiny Aponiovcov v tej dobe súčasťou Československa (ktorého občianstvo Géraldine získala). Žila tam až do roku 1938. Majetok jej rodiny sa minul a Géraldine si zarábala na živobytie ako stenografka. Pracovala aj v obchode so suvenírmi Budapeštianskeho národného múzea, kde bol jej strýko riaditeľom.
Géraldine bola predstavená albánskemu kráľovi Zogovi I. v decembri1937, ktorý videl jej fotografiu. Géraldine navštívila albánske kráľovstvo a do niekoľkých dní sa pár zasnúbil. Známa ako „Biela ruža Maďarska“, bola Géraldine pred svadbou povýšená do kráľovského stavu ako albánska princezná Géraldine.
27. apríla1938 v albánskej Tirane sa Géraldine vydala za kráľa na ceremónii, ktorej svedkom bol Galeazzo Ciano, vyslanec a zať talianskeho predsedu vlády Benita Mussoliniho. Bola rímskokatolíčka a kráľ Zog I. bol moslim. Géraldine mala na sebe novú diamantovú čelenku, špeciálne objednanú od rakúskych klenotníkov, s motívmi bielej ruže pre nevestu a heraldickej kozy pre ženícha. Na svadobnú cestu sa odviezli v šarlátovom vozidle Mercedes-Benz 540K, darček od Adolfa Hitlera.
Zogovu vládu prerušila invázia Talianska do Albánska v apríli1939 a rodina utiekla z krajiny do exilu. Od apríla 1939 Géraldine a Zog utiekli z Albánska cez Grécko a Turecko a usadili sa vo Francúzsku a potom v Anglicku. V roku 1946 žili ako hostia u Zogovho vzdialeného príbuzného, egyptského kráľa Farúka I. a potom v roku 1952 žili vo Francúzku. Kráľ Zog I. zomrel vo francúzskom Hauts-de-Seine v roku 1961 a ich syn, korunný princ Leka, bol monarchistickou exilovou vládou vyhlásený za kráľa Leka I. Potom sa kráľovská rodina presťahovala do Španielska, Rodézie a potom do Južnej Afriky.
Po manželovej smrti bola Géraldine radšej známa ako „albánska kráľovná matka“. V júni2002 sa Géraldine vrátila z Južnej Afriky, aby žila v Albánsku, po zmene zákona, ktorý jej to umožnil. Pokračovala v tvrdení, že jej syn Leka je legitímnym albánskym kráľom.
Albánska kráľovná Géraldine zomrela o päť mesiacov neskôr vo veku 87 rokov vo vojenskej nemocnici v Tirane. Po prijatí na liečbu pľúcnych chorôb utrpela 22. októbra2002 najmenej tri infarkty, posledný z nich bol smrteľný. Bola pochovaná Ústredným domom armády so všetkými poctami vrátane pohrebnej reči v Dóme svätého Pavla, 26. októbra2002 a pochovaná na albánskom cintoríne Sharra na „VIP pozemku“. Neskôr bola pochovaná v Kráľovskom mauzóleu v Tirane.
5. apríla2004 jej vnuk Leka II., korunný princ Albánska, prevzal medailu Matky Terezy, ktorú jej posmrtne udelila albánska vláda ako uznanie za jej charitatívne úsilie pre obyvateľov Albánska. Na jej počesť bola pomenovaná Lekova dcéra Géraldine (narodená 22. októbra2020 v pôrodnici kráľovnej Géraldine v Tirane, na 18. výročie úmrtia kráľovnej Géraldine).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geraldine of Albania na anglickej Wikipédii.