Mesto má rozlohu 14,05 km². Najvyšší bod je položený 774 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.[1]
Pôvod názvu
Podľa Ernesta Nègrea pochádza názov mesta zo staršieho rímskeho názvu „Mento“. Je rovnako možné ale nie určité, že pochádza z názvu Mons Ottonis podľa mena Ottona II., grófa z Vintimille z obdobia 1162 až 1200. Názov sa vyslovuje v miestnom dialekte ako „Mentan“ (meⁿˈtaⁿ) a píše sa Mentan. (Okcitánsky v klasickej norme Menton a Mentan v mistrálskej norme). V taliančine názov znie „Mentone“. V ruštine sa názov vyslovuje „Mentona“, čo vošlo do používania okolo roku 1900, kedy sa tam usídlila ruská menšina.
Via Julia Augusta, antická rímska cesta spájajúca Vintimille s Nice, prechádzala Mentonom. Je to len predpoklad, pretože archeologické stopy po nej neboli nájdené.
Na kopci Pépin, na západe súčasného mesta, sa zoskupilo osídlenie okolo hradu založeného grófom de Vintimille. Panstvo Puypin (lat. Podium Pinum) – neskôr Menton – pripadlo v 13. storočí janovskej rodine „Vento“, ktorá dala postaviť iný hrad a ten sa stal základom pre súčasný Menton. Prvá písomná zmienka o meste je z 21. júla1262 v mierovej zmluve medzi Karolom z Anjou a Janovom.
V roku 1346 mesto kúpil Charles Grimaldi Monacký. Menton zostal pod vládou monackých princov počas piatich storočí do roku 1848. Vtedy bolo vyhlásené za slobodné mesto spolu so susedným Roquebrune pod ochranou kráľa Sardínie. Historický Menton nebol nikdy súčasťou grófstva Nice.
Kniežatstvo Monako bolo znovu založené v 1814, ale prešlo v roku 1815 pod ochranu sardínskeho kráľa a princovia museli vzdať vazalský hold týmto kráľom.
V 1848 revolučné hnutie spôsobilo zmeny, ktoré mali vplyv na Menton. Florestan I. dosiahol právo vyberať dane za vývoz citrónov, ktorý bol základným príjmom mesta. Dve mestá sa stali slobodnými mestami žiadajúc ochranu sardínskeho kráľa a boli administrované rodom Savojských. Dve slobodné mestá sa stali francúzskymi rok po pripojení ku grófstvu Nice v roku 1861. V plebiscite organizovanom v tom istom roku bol Menton vyhlásený za francúzsky. Napoleon III. zaplatil za túto teritoriálnu zmenu odškodnenie 4 milióny frankov princovi Karolovi III..
Podľa prímeria z Cassibile z 24. júna 1940 boli dve tretiny územia obce anektované Talianskom, od leta 1940 do 8. septembra1943, čím sa stalo, že neskôr bolo obsadené Treťou ríšou až do oslobodenia 8. septembra 1944.
↑Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-04-01]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
↑Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
↑Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)