Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov. Sídlo jej riaditeľstva je v Paríži a jej jednotlivé centrá sú vo zvyšných členských štátoch. Zamestnáva zhruba 1 900 zamestnancov (vrátane subdodávateľov a zamestnancov jednotlivých štátnych kozmických agentúr). Na rok 2013 mala plánovaný ročný rozpočet 4,282 miliárd €.[2]
Rozpočet ESA na rok 2006 bol schválený členskými štátmi na ministerskej konferencii v decembri 2005 v Berlíne vo výške necelých 3 miliárd €. Ide síce o druhý najvyšší rozpočet kozmickej agentúry po NASA, ale v porovnaní s americkým kozmickým programom je zhruba iba štvrtinový (rozpočet NASA je približne 13 miliárd €). Na druhej strane má ale väčšina členských krajín svoj vlastný kozmický program, takže celkové výdaje na kozmický výskum sú v Európe takmer dvojnásobné a niektoré projekty (ako napr. navigačný systém Galileo) finančne podporuje aj EÚ. V roku 2013 bol plánovaný rozpočet navŕšený na 4,282 miliárd €.[2]
Centrála agentúry je umiestnená v Paríži. V holandskomNoordwijku je umiestnené vývojové centrum pre kozmické lode a ďalšie technológie ESTEC (angl. European Space Research and Technology Centre). V nemeckomDarmstadte je umiestnená centrála ESOC (angl. European Space Operations Centre), odkiaľ sú riadené satelity a vesmírne sondy. Centrum pre výcvik astronautov EAC (angl. European Astronauts Centre) sa nachádza tiež v Nemecku, v meste Kolín nad Rýnom.
Neďaleko Ríma, v meste Frascati, sa nachádza výskumné stredisko ESRIN (angl. European Space Research Institute), ktorého úlohou je okrem iného zhromažďovať, ukladať a ďalej distribuovať dáta zo satelitov a sond.
História
ESA vznikla v roku 1973 z Európskej organizácie pre výskum vesmíru (ESRO – European Space Research Organisation) a Európskej organizácie pre vývoj štartovacích zariadení (ELDO – European Launch Development Organisation), ktorá sa stala jej súčasťou pod názvom Európske centrum výskumu vesmíru a technológií (ESTEC – European Space Research and Technology Centre).
Podľa rozhodnutia rady z decembra 2020 bude od júla 2021 novým generálnym riaditeľom rakúsky geofyzik Josef Aschbacher. V súčasnosti je riaditeľom pre program pozorovania Zeme a vedie ESRIN, centrum pre pozorovanie Zeme pri Ríme.[6]
Za posledných 30 rokov zaznamenala Európa zopár prvenstiev vo výskume slnečnej sústavy a nášho Vesmíru: od stretnutia sa s kométou Halley v roku 1986, vyslania sondy na Saturnov mesiac Titan, študovania Slnka s presnosťou akou nikdy predtým študované nebolo, až po fotografovanie tých najvzdialenejších galaxií.
ESA chce pokračovať v týchto úspechoch, a preto sa už dnes pozerá dopredu na nasledujúcich 20 rokov svojím programom Kozmická vízia. Toto je cesta budovaná na pevných základoch, práca, ktorou je možné prekonávať vedecké, intelektuálne a technologické výzvy zajtrajška. Program Kozmická vízia je začiatkom dôležitých štúdií v oblasti vesmírnych vied, získavania poznatkov o existencii nových svetov a o vývoji života vo Vesmíre od Veľkého tresku až po dnešok.
Kozmická vízia
V jadre programu Kozmická vízia leží zopár fundamentálnych myšlienok:
podmienky vzniku planét a vznik života
ako funguje slnečná sústava
základné fyzikálne zákony Vesmíru
pôvod a zloženie Vesmíru
Projekty prieskumu Zeme
Satelity ESA určené na pozorovanie Zeme vyniesli Európu na poprednú priečku v oblasti štúdia globálneho počasia, pretože významne obohatili naše poznatky o počasí na Zemi a o jej klimatických zmenách. Množstvo informácií o počasí, environmentálnych úkazoch a klimatických zmenách priniesla meteorologickej komunite od roku 1970 séria satelitov Meteosat za pomoci satelitov Envisat a ERS.
Budúce výskumné satelity ESA určené na štúdium Zeme (Earth Explorer satellites) poskytnú vedcom príležitosť použiť prelomové technológie pri riešení určitých problémov a štúdiu interakcie medzi atmosférou, biosférou, hydrosférou, kryosférou a vnútrom Zeme ako aj pri štúdiu vplyvu, ktorý má činnosť ľudí na prirodzené procesy Zeme.
Budúce výskumné misie určené na pozorovanie Zeme (EarthWatch missions) zabezpečia nepretržitý tok informácií a operačné služby napríklad pre predpovede počasia. V súčasnosti je v prevádzke druhá generácia satelitov Meteosat (Meteosat Second Generation satellites) a tiež MetOp-A, prvý meteorologický satelit na polárnej orbite. Päť satelitov, nazývaných Sentinels, sa vyvíja pod záštitou európskej iniciatívy globálneho monitoringu a bezpečnosti GMES.
Podľa vedcov sa naša slnečná sústava zrodila pred 4,6 miliardami rokov. Odvtedy sa jej planéty a mesiace vyvíjali veľmi odlišne. Pre pochopenie slnečnej sústavy a unikátnosti Zeme uskutočnila ESA už v minulosti zopár úspešných vedeckých misií.
Mars Express objavil na Marse vodu a mapuje jeho povrch. Venus Express nazerá do atmosféry Venuše s cieľom študovať enormné skleníkový efekt. Sonda Huygens pristala na Saturnovom mesiaci Titane a študovala jeho chémiu a mineralógiu. Rosseta je na ceste smerom ku kométe 67/P Churyumov-Gerasimensko s ktorou by sa mala stretnúť v roku 2014. Mala by pomôcť vedcom pochopiť či vodu a život na Zem priniesli kométy. Misia BepiColombo bude skúmať Merkúr, planétu najbližšiu k Slnku, aby sme lepšie chápali ako sa tvoria planéty v blízkosti hviezd.
ExoMars bude prvou misiou ESA, ktorá bude skúmať povrch iného sveta pomocou robotického vozidla. Jedným z jeho ambicióznych cieľov bude, zistiť, či na Marse existoval život alebo či ešte existuje aj teraz. Toto je jedna z výnimočných otázok súčasnosti a jej zodpovedanie je nevyhnutnou podmienkou pre prípravu budúceho výskumu červenej planéty ľuďmi.
ExoMars – misia vozidla určeného na hľadanie stôp života na Marse, súčasťou geofyzikálny modul
Mars Sample Return – súbor niekoľkých sond a pristávacieho modulu určených na dopravu vzoriek pôdy z Marsu napäť na Zem
Navigačné a bezpečnostné systémy v spolupráci s EÚ
Po mobilných telefónoch a internete je satelitná navigácia najnovším príspevkom z oblasti vesmírnych technológií pre každodenný život. Satelity obiehajúce Zem vám dokážu priniesť informácie o tom, kde sa nachádzate nepretržite 24 hodín denne.
Benefity satelitnej navigácie objavujú všetci od vodičov áut a kamiónov cez farmárov až po jachtárov a turistov. Vďaka veľmi presnej a spoľahlivej satelitnej navigácii zažíva revolúciu kontrola leteckej a lodnej dopravy, záchranné operácie, manažment krízových situácií a podpora služieb na presadzovanie zákonov.
Program Galileo je spoločná iniciatíva Európskej komisie a ESA s cieľom vytvoriť vlastný nezávislý globálny civilný satelitný systém, ktorý bude kompatibilný s už existujúcim americkým systémom GPS a ruským systémom GLONASS, kontrolovaných armádou. Tieto dva systémy sú v súčasnosti rozšírené o EGNOS, Európsky Geostacionárny Navigačný Overlay Servis, ktorý je predskokanom európskeho systému Galileo a prvým konkrétnym krokom Európy smerom k satelitnej navigácii.
Rozsah potenciálnych aplikácií pre systém Galileo je extrémne veľký. Okrem sektorov týkajúcich sa prepravy budú jeho pokročilé technologické prvky využiteľné aj v mnohých iných ekonomických sektoroch.
Galileo bude plne v prevádzke v roku 2013, pomocou konštelácie 30 satelitov obiehajúcich Zem vo výške viac než 23 000 km. Prvé dve testovacie satelity systému GIOVE-A a B už boli vypustené.
EGNOS – systém vyhodnocujúci presnosť navigačných systémov GPS a Glonass
ISS alebo Medzinárodná vesmírna stanica je ľahko viditeľná aj voľným ľudským okom, keďže obieha iba vo výške 400 km nad Zemou. Je to majstrovské dielo celosvetovej spolupráce spojujúcej USA, Rusko, Japonsko, Kanadu a Európu do najväčšieho združenia v histórii vedy.
Európska účasť v tomto spolku je s pomocou ESA príbehom dôležitých technologických a vedeckých úspechov. Bola veľkým stimulom pre európsky priemysel, ktorý urobil veľký pokrok pri rozvoji a výrobe najmodernejších vesmírnych systémov a hardvéru.
Európskym kľúčovým príspevkom pre ISS je viacúčelové vedecké laboratórium Columbus. V ňom môžu byť vykonávané experimenty v beztiažovom prostredí. Používanie tohto unikátneho zariadenia a využitie jeho bezkonkurenčných príležitostí sa začne čoskoro.
ESA tiež disponuje Automatickým transportným prostriedkom (ATV), čo je séria bezpilotných vesmírnych lodí, ktoré sa dokážu k ISS pripojiť a odpojiť automaticky a sú schopné dopravy nákladu jedla, pohonných hmôt a iných zásob. ATV tiež pomáha pri manévroch ISS na správnu obežnú dráhu a odstraňovaní odpadu určeného na zhorenie v atmosfére.
S cieľom nadviazať na úspechy ATV sa pripravujú plány moderného plavidla pre návrat na Zem, ktoré namiesto odstraňovania odpadu z ISS bude schopné návratu na Zem s nákladom a ukončenými experimentami
