Edvin sa narodil do hudobnej rodiny v maďarskej dedinke Výlok na Ukrajine. Edvin dostal svoje prvé husle ako päťročný. "Vôbec som však nechcel cvičiť. Robil som všetko možné, sadal som si na ne, polámal som ich. Do troch dní som však mal nové. No potom som sa v škôlke veľmi zamiloval do jedného dievčaťa a mama mi povedala: ´Keď ju ľúbiš, mohol by si jej zahrať serenádu. To bola pre mňa ohromná motivácia. Naučil som sa teda jednu pesničku, a keď som jej ju zahral, dostal som za ňu pusu. Vtedy som sa rozhodol, že budem hrať na husle celý život," hovorí Marton.[chýba zdroj]
Keď mal deväť rokov prijali ho na prestížnu univerzitu pre talentovaných hudobníkov v Sovietskom zväze – Čajkovského hudobnú školu v Moskve. Pokračoval svoje štúdium s Eugeniou Tchougaevou.
Svoj prvý dôležitý koncert odohral v dvanástich rokoch s Moskovským symfonickým orchestrom. Keď mal sedemnásť stal sa študentom na Hudobnej akadémii Liszta Ferenca v Budapešti. Zúčastnil sa súťaže Rugiera Ricciho, kde vyhral cenu pre najlepšieho účastníka, a tiež vyhral Veľkú cenu víťazov v International Course Competition v Berlíne. V roku 1993 bol najmladším sólistom pre Národnú filharmonickú koncertnú agentúru v Maďarsku. Vystupoval skoro so všetkými hlavnými Maďarskými orchestrami a hral koncerty v Rakúsku, Taliansku, Nemecku a Švajčiarsku. V Máji 1994 medzinárodne známa Dorothy Delay ho pozvala na Aspen Music Festival v Colorade, kde mal koncert s Rohanom de Silva. V New Yorku vyhral štipendium a bol prijatý do triedy Dorothy Delay na Julliard School of Music.
Počas štúdia v New Yorku získal mnoho profesionálnych kontaktov, ktoré znamenali zmenu v jeho hudobnom štýle. Tu, v jednom z najviac uctievaných klasických hudobných zariadení Juliardu, sa spojil s DJ-mi a poskočil na vysoký stupeň klasiky, čo je pokladané za rozhodujúci moment. Ako dvadsaťročný precestoval viac ako 30 štátov, hral v mnohých významných koncertných halách ako napríklad v Berlínskej filharmónii a vo Viedenskom Koncertnom dome. Ale stále hľadal zmenu. Po promóciách na hudobnej akadémii sa rozhodol Lájos zmeniť svoje meno na Edvin Marton a dať hudbe nový smer.
Stále sa zaujímal o interpretácii svojej vlastnej hudby, no to neznamenalo, že by nemohol hrať Mozarta či Vivaldiho, pretože dnes je oveľa viac vzrušujúcejšie hrať tieto práce s elektrickými tóninami, pretože je teraz nová doba a 21. storočie.„Okrem toho, že píšem aj vlastnú muziku, rád prerábam klasiku vo vlastnom štýle. To robili skladatelia odjakživa Mozart upravil Bacha, Bizet Vivaldiho. Ľudia totiž majú radi melódie, ktoré poznajú, ale chcú ich počuť v novom štýle,“[chýba zdroj] dodáva huslista, ktorý má ako romantik rád predovšetkým hudbu Brahmsa, Mendelssohna, Čajkovského Vivaldiho a jeho idolom je Paganini.
Šancu hrať na Stradivárky, na ktorých predtým hral samotný Niccolò Paganini, vyhral na Svetovej súťaži v Kanade v roku 1996, kde súťažilo ďalších 350 huslistov.
„Bolo tam 350 iných huslistov. Z toho 60 Japoncov, 70 Číňanov a všetci vstávajú ráno o piatej, aby mohli celý deň cvičiť. Ale ja vstávam už o štvrtej, a preto som vyhral,“ žartuje Marton.
Jeho životnou partnerkou je bývalá Miss Balaton Adrienn Gombosi. 21. októbra 2009 sa im narodil syn Maxim.
Hrá na stradivárkachAntonio z roku 1697 v hodnote 4 miliónov dolárov, ktoré mu doživotne zapožičala švajčiarska banka. Okrem nich má aj husle od talianskeho majstra Jozefa Antonia Roccu z 1865. Na albume Sarasate hral na husliach od talianskeho majstra Carla Guiseppeho Testora z roku 1698.
