Dračia hlava

Dračia hlava
vrch
Veľká Dračia hlava.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 254,5 m n. m.
Súradnice 49°10′03″S 20°05′37″V / 49,1675°S 20,093611°V / 49.1675; 20.093611
Najľahší výstup II – III, len pre horolezcov.
Prvovýstup E. Dubke, Johann Franz
 - dátum 1902
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dračia hlava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká a Malá Dračia hlava sú najvýraznejšie veže v dlhom Dračom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tento hrebeň nie je priamo prepojený na dominantný masív Vysokej. Je to tzv. nunatak, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca.

Podľa povesti, mala Dračia hlava vzniknúť pôsobením pani Havrančíkovej, pozri Dračí štít.

Topografia

Dračí hrebeň je od Vysokej oddelený plochým Dračím sedlom. V hrebeni nasleduje od severu Veľká Dračia hlava (2 254,5 m), Štrbina Dračej hlavy, Malá Dračia hlava (2 200 m), Zlomisková bránka a napokon Zlomisková veža (2 137,5 m). JZ stenou spadá do Dračej dolinky, SV stenou do Kotlinky pod Dračím sedlom, všetko odnože doliny Zlomísk.

Niekoľko zaujímavých výstupov

  • 1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, severným hrebeňom od Dračieho sedla s obchádzaním, II-III.
  • 1911 J hrebeňom od Zlomiskovej veže, Gy. A R. Komarnicki, miestami III.
  • 1933 Prvovýstup ľavou časťou JZ steny Malej Dračej hlavy, R. Donath, S. Motyka a Š. Zamkovský, IV.
  • 1992 Prvovýstup „Relaxačný kút“ na M. D. h., P. Hámor a P. Jackovič, VII.

Galéria

Referencie

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé letá 1991.

Iné projekty

Externé odkazy