Diaľnica A1
West Autobahn
■ v prevádzke
Základné údaje
Správca	ASFiNAG
Výstavba	1938-1967
Celková dĺžka	292 km
v prevádzke	292 km
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Viedeň, Horné Rakúsko, Dolné Rakúsko, Salzbursko
Rozšírenia	3+3: 164 km
Výjazdy	39 (v prevádzke)
Križovatky	6 (v prevádzke)
Tunely	1 (v prevádzke)
Výjazd Sankt Pölten-Süd
Objekty na trase
Prechod z/na (9)  Wien-Auhof Wien-Auhof (22)  Preßbaum Großram (32)  Knoten Steinhäusl   (35)  Altlengbach (42)  Sankt Christophen (smer Viedeň) Kirchstetten/Kesselhof (48)  Böheimkirchen (55)  Knoten Sankt Pölten (56)  Sankt Pölten-Stattersdorf (59)  Sankt Pölten-Süd (60)  Knoten Schwadorf Sankt Pölten (74)  Loosdorf Roggendorf/Schallaburg (80)  Melk (90)  Pöchlarn (100)  Ybbs an der Donau/Wieselburg Ybbs (smer Viedeň) Kemmelbach (smer Salzburg) (108)  Amstetten-Ost Viehdorf/Amstetten (123)  Amstetten-West (131)  Oed Kemmelbach (smer Salzburg) (142)  Haag Haag (smer Viedeň) (151)  Sankt Valentin (155)  Enns/Steyr (157)  Enns-West (160)  Asten/Sankt Florian (169)  Knoten Linz (171)  Ansfelden Ansfelden (174)  Traun (175)  Knoten Haid   (183)  Allhaming Allhaming (195)  Sattledt (196)  Knoten Voralpenkreuz    Voralpenkreuz (201)  Eberstalzell (207)  Vorchdorf Lindach (213)  Lindach (216)  Steyrermühl (224)  Regau Hainbach (233)  Schörfling am Attersee (234)  Seewalchen am Attersee (243)  Sankt Georgen im Attergau (254)  Oberwang Mondsee (265)  Mondsee (274)  Thalgau (281)  Wallersee Söllheim (smer Viedeň) Kasern (smer Salzburg) (288)  Salzburg-Nord (290)  Bergheim-Hagenau (smer Viedeň) (291)  Salzburg-Messezentrum (292)  Salzburg-Mitte Unterflurtrasse Liefering 450 m (293)  Salzburg-Kleßheim (295)  Salzburg-Siezenheim (smer Viedeň) (296)  Salzburg-Flughafen (297)  Salzburg-West (298)  Knoten Salzburg   Walserberg (301)  Walserberg-Bad Reichenhall Pokračuje ako  Vo výstavbe  V pláne

Diaľnica A1 (nem. Autobahn A1, West Autobahn, doslovne Západná diaľnica) je 291,959 km dlhá rakúska diaľnica vedúca z Viedne cez Sankt Pölten, Linz, Salzburg až na štátnu hranicu s Nemeckom. Prechádza štyrmi spolkovými krajinami - okrem Viedne ešte cez Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko a Salzbursko.

Po celej svojej dĺžke je súčasťou európskej cesty 60. Okrem toho medzi križovatkami Linz a Salzburg sa trasa diaľnice zhoduje s trasou E55 a na úseku Salzburg - nemecká hranica je súčasťou E52.

Diaľnica A1 patrí medzi najdôležitejšie diaľnice v Rakúsku. Je význam i zaťaženie vzrástlo po páde železnej opony a otvorení hraníc krajín tzv. Východného bloku. Na nemeckej strane na rakúsku A1 nadväzuje diaľnica A8 smerujúca do Mníchova.

Diaľnica A1 je najstaršia diaľnica v Rakúsku a druhá najdlhšia (po A2). Začína od križovatky na západnom okraji Viedne Auhof (Wien) kde má kilometrovník 9 KM a končí na rakúskom území za Salzburgom po viac ako 290 kilometroch buď prechodom do Nemecka alebo pokračovaním po Tauern Autobahn (A 10) v Rakúsku. Na úseku KM 154,9 – 175,5 (výjazd Enns-Steyr po diaľničnú križovatku Haid) je rýchlosť obmedzená na 100 a menej km/h zákonom na ochranu ovzdušia (IG-L - Immissionsschutzgesetz - Luft).

História diaľnice sa začala písať v roku 1937, keď rakúske územie tajne preskúmavali nemeckí inžinieri zamaskovaní za turistov. Po pripojení Rakúska v marci 1938 k Nemeckej ríši sa vypracovali podrobné plány na výstavbu Ríšskej diaľnice 26, ktorá mala spájať Nemecko s takzvanou Ostmark (Východnou markou - fašistický názov Rakúska). Diaľnica sa začala stavať 7. apríla 1938 zo Walls-Siezenheimu pri Salzburgu za prítomnosti Adolfa Hitlera a už v lete bolo vo výstavbe 60 kilometrov. Kvôli nedostatku pracovných síl z dôvodu rozpútania druhej svetovej vojny mala výstavba veľký časový sklz, preto prvé dva úseky v dĺžke 16,8 km od hranice Walserberg po Salzburg-Mitte boli dané do prevádzky v roku 1942. Nasledujúci rok bola výstavba diaľnic v Nemecku zastavená.

Po druhej svetovej vojne boli pokusy o znovuobnovenie výstavby zo strany západných okupačných armád, avšak Sovietsky zväz s tým nesúhlasil. Intenzívna výstavba bola preto možná až po odsune sovietskych vojsk z Rakúska a získaní neutrality v lete 1955. Oficiálne sa výstavba začala dňa 17. júla 1954 pri obci Hallwang, severovýchodne od Salzburgu (úsek Zilling - Mondsee). Nasledujúci rok sa obnovila i výstavba úsekov Ennsdorf - Sattledt a Sankt Christophen - Pöchlarn, rozostavaných ešte počas vojny. Výstavba pokračovala v rýchlom tempe a 12. mája 1967 bol do prevádzky odovzdaný posledný chýbajúci úsek Amstetten-West - Amstetten-Ost.

Diaľnica sa počas svojej trasy križuje s viacerými diaľnicami a rýchlostnými cestami:

Diaľničné križovatky (nem. Knoten) Popis (9) Auhof (Wien) Začiatok diaľnice (9 km je vzdialenosť do centra Viedne - na napojenie na Wiener Straße) (32) Knoten (Altengbach) Steinhäusl Križovatka Steinhäusl 32 kilometrov západne od Viedne, kríženie s diaľnicou A21, ktorá tvorí časť obchvatu mesta. Tvarovo ide o rozštepovú križovatku. (55) Knoten Sankt Pölten Na 55. kilometri sa A1 križuje s rýchlostnou cestou S33, ktorá smeruje cez mesto Sankt Pölten na sever až do mesta Krems an der Donau. Tvarovo je to trúbkovitá križovatka, ktorá leží juhovýchodne od Sankt Pöltenu. (60) Knoten Schwadorf O päť kilometrov ďalej je plánovaná križovatka s S34. (169) Knoten Linz Na 169. kilometri sa nachádza križovatka Linz, na ktorej sa A1 križuje s A7, ktorá odtiaľ smeruje na sever smerom na české hranice. (175) Knoten Haid O šesť kilometrov ďalej je postavená križovatka Haid s diaľnicou A25, ktorá tvorí spojku s diaľnicou A8. Tvarovo je to trúbkovitá križovatka. (196) Knoten Voralpenkreuz S A8 sa A1 križuje o dvadsať kilometrov ďalej v križovatke Voralpenkreuz. Tam sa pripája aj diaľnica A9, ktorá vedie od slovinskej hranice a mesta Graz. (298) Knoten Salzburg Poslednou križovatkou je križovatka Salzburg, kde je možnosť odbočiť na diaľnicu A10, ktorá ďalej smeruje cez Alpy do mesta Villach.

Po dostavaní východo-západného spojenia krajiny v podobe A1 sa začalo vzhľadom na vzrastajúcu hustotu dopravy uvažovať o jej postupnom rozširovaní. Spoločnosť ASFiNAG vypracovala plány na rozšírenie diaľnice na tri pruhy medzi križovatkami Steinhäusl a Voralpenkreuz, čo predstavuje vzdialenosť 164 kilometrov. 7. októbra 2005 bol po 23 mesiacoch výstavby otvorený prvý, 21 kilometrov dlhý trojpruh na úseku Voralpenkreuz-Haid v Hornom Rakúsku. Výstavba pokračovala ďalej, takže dnes je k dispozícii súvislý trojpruh vrátane krajnice a núdzových zálivov v pôvodne zamýšľanej dĺžke 164 kilometrov.