Po celej svojej dĺžke je súčasťou európskej cesty 60. Okrem toho medzi križovatkami Linz a Salzburg sa trasa diaľnice zhoduje s trasou E55 a na úseku Salzburg - nemecká hranica je súčasťou E52.
Diaľnica A1 patrí medzi najdôležitejšie diaľnice v Rakúsku. Je význam i zaťaženie vzrástlo po páde železnej opony a otvorení hraníc krajín tzv. Východného bloku. Na nemeckej strane na rakúsku A1 nadväzuje diaľnica A8 smerujúca do Mníchova.
Diaľnica A1 je najstaršia diaľnica v Rakúsku a druhá najdlhšia (po A2). Začína od križovatky na západnom okraji Viedne Auhof (Wien) kde má kilometrovník 9 KM a končí na rakúskom území za Salzburgom po viac ako 290 kilometroch buď prechodom do Nemecka alebo pokračovaním po Tauern Autobahn (A 10) v Rakúsku. Na úseku KM 154,9 – 175,5 (výjazd Enns-Steyr po diaľničnú križovatku Haid) je rýchlosť obmedzená na 100 a menej km/h zákonom na ochranu ovzdušia (IG-L - Immissionsschutzgesetz - Luft).
História
História diaľnice sa začala písať v roku 1937, keď rakúske územie tajne preskúmavali nemeckí inžinieri zamaskovaní za turistov. Po pripojení Rakúska v marci 1938 k Nemeckej ríši sa vypracovali podrobné plány na výstavbu Ríšskej diaľnice 26, ktorá mala spájať Nemecko s takzvanou Ostmark (Východnou markou - fašistický názov Rakúska). Diaľnica sa začala stavať 7. apríla1938 zo Walls-Siezenheimu pri Salzburgu za prítomnosti Adolfa Hitlera a už v lete bolo vo výstavbe 60 kilometrov. Kvôli nedostatku pracovných síl z dôvodu rozpútania druhej svetovej vojny mala výstavba veľký časový sklz, preto prvé dva úseky v dĺžke 16,8 km od hranice Walserberg po Salzburg-Mitte boli dané do prevádzky v roku 1942. Nasledujúci rok bola výstavba diaľnic v Nemecku zastavená.
Po druhej svetovej vojne boli pokusy o znovuobnovenie výstavby zo strany západných okupačných armád, avšak Sovietsky zväz s tým nesúhlasil. Intenzívna výstavba bola preto možná až po odsune sovietskych vojsk z Rakúska a získaní neutrality v lete 1955. Oficiálne sa výstavba začala dňa 17. júla1954 pri obci Hallwang, severovýchodne od Salzburgu (úsek Zilling - Mondsee). Nasledujúci rok sa obnovila i výstavba úsekov Ennsdorf - Sattledt a Sankt Christophen - Pöchlarn, rozostavaných ešte počas vojny. Výstavba pokračovala v rýchlom tempe a 12. mája1967 bol do prevádzky odovzdaný posledný chýbajúci úsek Amstetten-West - Amstetten-Ost.
Úsek
Dĺžka
Dátum otvorenia
Wien-Auhof - Preßbaum
18,019 km
22.12.1966
Preßbaum - Sankt Christophen
13,093 km
16.12.1961
Sankt Christophen - Pöchlarn
49,797 km
3.12.1958
Pöchlarn - Amstetten-Ost
18,126 km
16.12.1961
Amstetten-Ost - Amstetten-West
13,494 km
12.5.1967
Amstetten-West - Ennsdorf
29,176 km
10.12.1965
Ennsdorf - Sattledt
43,233 km
3.12.1958
Sattledt - Vorchdorf
12,430 km
26.8.1960
Vorchdorf - Regau
16,467 km
7.10.1960
Regau - Seewalchen
10,769 km
15.6.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Seewalchen - Straß
13,400 km
31.7.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Straß - Traschwand
2,500 km
7.8.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Traschwand - Mondsee
14,195 km
26.10.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Mondsee - Zilling
19,300 km
24.6.1958
Zilling - Salzburg-Mitte
7,700 km
12.10.1951
Salzburg-Mitte - Walsergerg
9,900 km
13.9.1941
Dôležité križovatky
Diaľnica sa počas svojej trasy križuje s viacerými diaľnicami a rýchlostnými cestami:
Poslednou križovatkou je križovatka Salzburg, kde je možnosť odbočiť na diaľnicu A10, ktorá ďalej smeruje cez Alpy do mesta Villach.
Rozšírenia
Po dostavaní východo-západného spojenia krajiny v podobe A1 sa začalo vzhľadom na vzrastajúcu hustotu dopravy uvažovať o jej postupnom rozširovaní. Spoločnosť ASFiNAG vypracovala plány na rozšírenie diaľnice na tri pruhy medzi križovatkami Steinhäusl a Voralpenkreuz, čo predstavuje vzdialenosť 164 kilometrov. 7. októbra2005 bol po 23 mesiacoch výstavby otvorený prvý, 21 kilometrov dlhý trojpruh na úseku Voralpenkreuz-Haid v Hornom Rakúsku. Výstavba pokračovala ďalej, takže dnes je k dispozícii súvislý trojpruh vrátane krajnice a núdzových zálivov v pôvodne zamýšľanej dĺžke 164 kilometrov.