Tento článok mapuje dejiny využitia elektrickej energie na území dnešného Slovenska.
Prvé použitie elektriny na území Slovenska
Iba štyri a pol roka po tom ako Edison vynašiel žiarovku sa 2. februára 1884 v Prešporku v mlyne miestneho podnikateľa Gottfrieda Ludwiga rozsvietilo 85 žiaroviek, každá mala príkon 15 W. Tento dátum sa považuje sa prvé využitie elektrickej energie na území dnešného Slovenska.[1]
Domácnosti a elektrina
Do vzniku ČSR v roku 1918 bol podiel obcí, ktoré boli zásobené elektrickou energiou iba 2,2 % a elektrickú energiu malo iba 1 600 domácností.[1]
22. jún 1919 je významným bodom v elektrifikácií na území Československa. Vláda v tento deň prijala „Zákon o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie v štáte Československom“. Do roku 1928 bolo na účely elektrifikácie zo štátneho rozpočtu vyčlenených až 75 miliónov korún.[2]
Aj keď sa už s elektrifikáciou obcí na Slovensku začalo záujem o zavedenie elektrickej energie do domácnosti nebol nijak veľký. Nezáujem o zavedenie bol daný predovšetkým insolventnosťou občanov a taktiež neznalosťou výhod elektriny.[1] Napríklad v obci Nesluša na Kysuciach, ktorá mala pred rokom 1938 až 3 151 obyvateľov, sa po jej úplnom elektrifikovaní prihlásilo na odber elektrickej energie len 38 domácností.[1] Veľký rozdiel vo využívaní elektrickej energie bolo možné pozorovať na vidieku a v mestách.
Koncom 30. rokov 20. storočia už trh ponúkal široké množstvo rôznych elektrických prístrojov. V ČSR bolo v roku 1938 2,050 milióna elektrospotrebičov z toho asi len 1/10 pripadala na Slovensko.[1]
V roku 1960 bola na území vtedajšieho Československa elektrifikovaná posledná obec – Zlatá Baňa. Pri tejto príležitosti sa dokonca v obci konala manifestácia pracujúcich spojená so zapojením obce na elektrickú sieť a večer sa konala programe ľudová veselica.[2] Československo sa stalo len piatou krajinou na svete, ktorá dokončila elektrifikáciu obcí.[3]
Elektrifikácia železníc
Po skončení druhej svetovej vojny bol podiel parnej trakcie všetkých výkonov železničnej dopravy až 96% a takýto podiel sa podpísal na tom, že sa na dopravu spotrebovalo až 10% uhlia, ktoré sa vyťažilo v celom Československu. Na Slovensko muselo byť na dennej báze dovážaných až 7 vlakov uhlia. 22. októbra 1945 z dôvodu vývoja v okolitých štátoch sa zbor povereníkov rozhodol schválil plán na elektrifikáciu takmer 2000 km vybraných slovenských železničných tratí.[4]
Elektrifikácia železníc bola rozdelená na tri etapy:
Prvá etapa
V prvej etape elektrifikácie železníc mali byť elektrifikované trate v celkovej dĺžke 650 kilometrov.[4]
Druhá etapa
V druhej etape elektrifikácie železníc mali byť elektrifikované trate v celkovej dĺžke 640 kilometrov[4]
Tretia etapa
V tretej etape bolo plánom elektrifikovať následovne trate:[4]
Pozn. Nie všetky plánované trate boli napokon elektrifikované.
Plánom bolo, že všetky elektrifikačné práce by mali byť ukončené do 20 rokov. Hlavným cieľom elektrifikácie železníc bola úspora uhlia, pretože sa rátalo s použitím elektriny vyrobenej vodnými elektrárňami. Druhým cieľom bolo zvýšenie prepravných výkonov zväčšením hmotnosti vlakov.[4]
Vzhľadom na to, že sa na elektrifikácií chcelo hneď začať pracovať bolo v roku 1946 rozhodnuté o použití jednosmernej sústavy s napätím 3 kV, napájanej z trojfázovej celoštátnej energetickej siete cez transformátory a usmerňovače v meniarňach. Bolo to riešenie, ktoré poskytovalo hneď dve výhody - vysokú účinnosť napájania a symetrické zaťaženie energetickej siete.[4]
Vôbec prvou elektrifikovanou železničnou traťou bol úsek Žilina – Spišská Nová Ves.[4] V nasledujúcich rokoch bola sa podarilo zelektrifikovať a sprevádzkovať trate Spišská Nová Ves – Košice (1961), Košice – Čierna nad Tisou (1962), Mosty u Jablunkova – Čadca (1963). Po dokončení elektrifikácie úseku Čadca – Žilina sa mohlo v roku 1964 začať s prevádzkou dopravy ťažkých rudných vlakov medzi Čiernou nad Tisou na Ostravsko v elektrickej trakcii. Zároveň bola elektrifikovaná tiež trať Horní Lideč – Púchov – Žilina (1960). [4]
Elektrifikácia následne prebiehala na úsekoch Košice – Haniska pri Košiciach (1965), Kysak – Prešov (1978), Vrútky – Martin (1982), Barca – Čaňa (1984), Kalša – Trebišov – Maťovce a Michaľany – Trebišov (1990). Širokorozchodná trať Haniska pri Košiciach – Trebišov – Maťovce bola elektrifikovaná v rokoch 1976-1978.[4]
Rast podielu elektrickej trakcie na prepravných výkonoch ČSD (v %)[4]
Rok
|
1950
|
1960
|
1970
|
1980
|
1990
|
Parná
|
97,5
|
78,2
|
14,2
|
–
|
–
|
Motorová
|
2,5
|
3,7
|
28,7
|
36,9
|
26,4
|
Elektrická
|
–
|
18,1
|
57,1
|
63,1
|
73,6
|
Dejiny výstavby elektrárni
Míľniky
Referencie
- ↑ a b c d e AKTUALITY.SK. Počiatky elektriny v slovenských domácnostiach [online]. Aktuality.sk, 2021-11-13, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ a b TERAZ.SK. Pred 60 rokmi elektrifikovali poslednú obec v Československu [online]. TERAZ.sk, 2020-09-04, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Rok 1960: Elektrifikovali poslednú obec v ČSSR - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j Elektrifikácia ŽSR [online]. [Cit. 2023-10-04]. Dostupné online. Archivované 2021-10-24 z originálu.
- ↑ Krompachy - Prvá vodná elektráreň na východnom Slovensku [online]. www.krompachy.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ AGENTURA, Simopt, s r o-internetová. Energetický slovník - Infoservis - Javys, a.s. [online]. www.javys.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online. Archivované 2023-10-03 z originálu.
- ↑ You are being redirected... [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ You are being redirected... [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ WHOSRED.SK. SVD Gabčíkovo–Nagymaros [online]. Vodohospodárska výstavba, š.p., [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ AGENTURA, Simopt, s r o-internetová. Energetický slovník - Infoservis - Javys, a.s. [online]. www.javys.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online. Archivované 2023-10-03 z originálu.
- ↑ You are being redirected... [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Pred 25 rokmi sprevádzkovali vodnú elektráreň v Gabčíkove [online]. TERAZ.sk, 2021-05-17, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Pred 21 rokmi spustili do skúšobnej prevádzky prvý blok Atómovej elektrárne Mochovce [online]. SITA.sk, 2019-06-08, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ HNonline.sk - Slovensko musí odstaviť Bohunice v rokoch 2006 a 2008 [online]. hnonline.sk, 2005-04-08, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ You are being redirected... [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ Popis elektrárne - ZSE Elektrárne, s.r.o. [online]. www.elektraren-malzenice.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ HNonline.sk - Jadrové palivo v 3. bloku Mochoviec ožilo. Elektrárne spustili štiepnu reakciu [online]. hnonline.sk, 2022-10-23, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ HNonline.sk - V Železiarňach Podbrezová vzniká najväčšia solárna elektráreň na Slovensku. Výrazne podporí zelenú energiu [online]. hnonline.sk, 2022-10-21, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Prvé verejné osvetlenie v Uhorsku zaviedol Bohuslav Križko. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-12-09. Dostupné online [cit. 2023-10-03].
- ↑ História ZSE - Skupina ZSE [online]. www.skupinazse.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ SSE [online]. lepidus.org, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
- ↑ History - VSD [online]. 2022. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ You are being redirected... [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
Pozri aj