V okrese Kysucké Nové Mesto je obcou s najväčším počtom obyvateľov. Rozprestiera sa na 25,48 km². Leží na východnej časti Javorníkov v doline rieky Neslušanka, má pahorkovitý až vrchovitý, v severnej časti hornatý povrch chotára s nadmorskou výškou od 371 do 875 m. Najnižšie miesto v obci je na Nádolí, najvyšší vrch je Jakubovský (886 m n. m.). Na úbočiach a hrebeňoch okolitých pohorí sa nachádza 22 menších osád - kopaníc, ľudovo nazývaných „vrchy“. Chotár Nesluše je bohato zalesnený, prevláda smrek (v súčasnosti napadnutý lykožrútom), borovica a z listnatých stromov buk, hrab a breza. V obci sa nachádza viacero minerálnych prameňov vajcovky, z ktorých najznámejšie sú pramene na Poľanách a v Drndovskom potoku. Rašeliniská a slatiniská pokrývajú časť za Močarinou a na Ostrom. V okolí obce možno nájsť chránené rastliny a živočíchy, nie je neobvyklým ani stretnutie s vysokou, srnčou a diviačou zverou, v poslednom čase bol zaregistrovaný aj výskyt medveďa.
Dejiny
Územie po oboch stranách rieky Kysuca bolo osídlené už v 13. storočí. Na Neslušu sa vzťahuje hodnoverný písomný doklad z roku 1367 - listina, ktorá nebola doposiaľ publikovaná. Nachádza sa vo Festetičovskom kniežatskom archíve Maďarského krajinského archívu v Budapešti, je vedená pod číslom DL 91734. V tom čase síce táto komunita nepatrila do panstva, ale bola šľachtickým majetkom.
Najstarší publikovaný doklad o obci pochádza z roku 1438. Ide o listinu obsahujúcu výpočet obcí príslušných k Budatínskemu panstvu a jeho ohraničenia. Text sa zachoval v potvrdení Rudolfa II. z roku 1592 v Esterháziovskom kniežatskom archíve a je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti pod číslom DL 88138.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1814-1816. Donátormi kostola boli členovia rodu Suňogovcov. Obnovou prešiel v roku 1913. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár so sochami sv. Petra a Pavla a dvoch anjelov. Za ním je umiestnený neskorobarokový oltárny obraz z konca 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Ďalej sa tu nachádza klasicistický bočný oltár sv. Vendelína z prvej polovice 19. storočia. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečeliu dominuje rizalit lemovaný dvoma pármi pilastrov. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a mladšou ihlancovou helmicou.[4]
Kultúra
Mandolínový súbor Žiarinka
Koncert súboru Žiarinka
Netradičný 40-členný detský mandolínový súbor. Rôznorodý repertoár sa skladá z ľudových, populárnych, sakrálnych piesní i vážnej hudby. Súbor vznikol v roku 1995.
