v užšom zmysle (ktorý sa v zahraničí nevyskytuje): len staršia verzia tohto písma (novšia sa potom označuje ako azbuka)
pôvodne: názov hlaholiky (v Rusku do 11. storočia)
Tento článok sa zaoberá prvým významom slova. Abeceda cyrilského písma sa nazýva cyrilská abeceda (alebo azbuka). O významoch slova azbuka pozri azbuka.
V starom Bulharsku (pokrývajúcom vtedy väčšie územie ako dnes), kam po vyhnaní z Veľkej Moravy (885/886) utiekli niektorí z vyhnaných Metodových žiakov, sa popri hlaholike rozšírila praktickejšia cyrilika. Cyrilika sa konštituovala vo východobulharskom prostredí (pravdepodobne v Preslavi) na konci 9. alebo začiatkom 10. storočia, vznikla z veľkých písmen gréckej abecedy, pričom ale minimálne 10 písmen charakteristických pre slovanské jazyky je odvodených z hlaholiky. Svoj názov cyrilika dostala na počesť svätého Cyrila. Cyrilika vznikla v Bulharsku ako súčasť snáh o jeho osamostatnenie od Byzantskej ríše; duchovní mali namiesto byzantského úradného jazyka gréčtiny prejsť na jazyk slovanský, k čomu potrebovali vhodné písmo. Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika. Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až cár Simeon (893 – 927). Z Bulharska sa cyrilika šírila do okolitých slovanských krajín a Rumunska, a to najmä do tých krajín, ktoré sa pridržiavali byzantského obradu.
Moderná typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv. azbuka (resp. graždanka), pochádza zo začiatku 18. storočia a je výsledkom úprav v Rusku za cára Petra Veľkého. Používa sa dodnes na Ukrajine, v Rusku ako aj v mnohých ďalších krajinách na území bývalého Sovietskeho zväzu a jeho vazalských štátov (mongolčina), ako aj v Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku. Azbuku / cyriliku používali do 18. stor. aj valašskí a sedmohradskí Rumuni.
Cyrilika na Slovensku
V cirkevnom prostredí sa cyrilika používa podnes aj na Slovensku v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi v bohoslužobnej oblasti pri zápise cirkevnoslovanských textov. V minulosti sa používala aj pri zápise literárnych a úradných textov, a to aj mimo cirkevného prostredia. Na začiatku 20. storočia začala gréckokatolícka cirkev vydávať knihy s bohoslužobnými textami pre ľud (tzv. zborníky), ktoré už neboli písané cyrilikou, ale latinkou. Oficiálne bohoslužobné knihy pre duchovenstvo sú však dodnes tlačené výhradne cyrilikou.[chýba zdroj]
Za najstarší cyrilský nápis na slovenskom území sa považuje náhrobný kameň kniežaťa Presiana z konca 10. storočia, ktorý bol nájdený pri rotunde v Michalovciach (v súčasnosti uložený v Zemplínskom múzeu v Michalovciach).
Modernú cyriliku okrem toho používajú aj Rusíni pri zápise textov v rusínskom jazyku, existuje však tendencia zapisovať rusínske texty paralelne aj latinkou.
V staroslovienčine a cirkevnej slovančine sa na zapisovanie čísel používali rôzne cyrilské písmená. Systém presne kopíroval zápis čísiel pomocou gréckej alfabety. (Tabuľka s rozpisom číselných hodnôt.)