Po skončení vzdelávania sa v roku 1842 presťahoval do Plovdivu,[2] kde v roku 1849 začal pôsobiť ako učiteľ.[1]
V rokoch 1850 – 1853 učil na novootvorenej škole v Peruštici, ktorá je po ňom od tej doby pomenovaná.[4] V rokoch 1853 – 1856 pôsobil ako učiteľ v plovdivskej Diecéznej triednej škole svätých Cyrila a Metoda.[2] V roku 1855 vydal vlastným nákladom v Belehrade malý kalendár s názvom Staroplaninče (bulh.Старопланинче), čo je považované za počiatok bulharského organizovaného vydávania kníh.[1] V rokoch 1856 – 1857 pôsobil ako učiteľ v rodnej Klisure, po roku sa ale vrátil naspäť do Plovdivu, kde sa usadil už nastálo.[2]
Pokračoval aj vo vydavateľskej činnosti pričom knihy tlačil v Belehrade a Budapešti a privážal ich na územie dnešného Bulharska.[3] V roku 1857 spoločne s ďalším učiteľom Jačom (Joakimom) Truvčevom a kníhviazačom Ňagulom Bojadžijským založil spoločnosť Družestvena knigoveznica (bulh.Дружествена книговезница, doslova Družstevné kníhviazačstvo).[1][2][3] Z kníhviazačstva sa neskôr stalo kníhupectvo a ešte neskôr vydavateľstvo.[1][2]
V roku 1862 zmenila spoločnosť názov na Izdatelstvo Chr. G. Danov i s-ie (bulh.Издателство Хр. Г. Данов и с-ие, doslova Vydavateľstvo Chr. G. Danov a spol.).[1][2][3] K spoločníkom v tejto novej spoločnosti pridal Joakim Gruev.[1][3] V začiatkoch činnosti vydavateľstvo vydávalo predovšetkým učebnice a nástenné geografické mapy[3] (ktoré boli prvými nástennými geografickými mapami vydanými v Bulharsku).[1][3] V roku 1867[2] vydavateľstvo otvorilo pobočky v mestách Ruse a Veles.[1][2][3] V rokoch 1869 – 1876 vo vydavateľstve vydáva časopis Letostruj ili domašen kalendar (bulh.Летоструй или домашен календар, doslova Letopis alebo domáci kalendár).[1] Od roku 1873 začal Christo G. Danov pôsobiť v spoločnosti bez účasti ďalších spoločníkov.[3] V roku 1874[2][3] sa Christovovi G. Danovovi podarilo[2][1][3] spoločne s obchodníkom Jankom Kovačevom[2] kúpiť vo Viedni vlastnú tlačiareň.[1][2][3]
Danovova tlačiareň
V roku 1878 bola tlačiareň prepravená do Plovdivu.[1][2][3] Po oslobodení Bulharska Christo G. Danov pokračoval v aktívnej vydavateľskej činnosti[3] a od roku 1878 taktiež vydával najautoritatívnejšie bulharské noviny v období po oslobodení Bulharska – vestník Marica (bulh.Марица).[1][2][3] Prvé číslo týchto novín Christo G. Danov vydal hneď tri týždne po podpísaní Berlínskeho dohovoru.[1] Noviny Marica boli vydávané do roku 1885.[2][3] V roku 1880[2] Danovovo vydavateľstvo otvorilo ďalšie pobočky a to v mestách Sofia a Lom.[1][2]
Neskoršie úspechy a politická činnosť
V roku 1881 sa Christo G. Danov stal pridruženým členom Bulharskej literárnej spoločnosti (bulh.Българско книжовно дружество – Bălgarsko knižovno družestvo) – dnešná Bulharská akadémia vied (bulh.Българскa академия на науките – Bălgarska akademija na naukite).[1][2][3]
V roku 1882 bol zvolený za poslanca Oblastného výboru Východnej Rumélie.[1] V roku 1895 sa stal jedným zo spoluzakladateľov plovdivskej Obchodno-industriálnej komory a jej významným činiteľom.[2]
Vo funkcii starostu Plovdivu
V rokoch 1896 – 1899 pôsobil ako starosta Plovdivu.[1][2]
Počas obdobia v úrade nebral za túto funkciu výplatu,[2][1] ale prikázal aby sa tieto peniaze odkladali a neskôr použili ako príspevok pri výstavbe útulku pre siroty. Na základe jeho iniciatívy bolo v Plovdive založených a otvorených veľa kultúrnych inštitúcií, postavených množstvo budov a bol zhotovený prvý územno-architektonický plán mesta, ktorý zhotovil architekt Josef Schnitter.[1] Ďalším významným počinom vo funkcii starostu bol projekt a realizácia zalesňovania plovdivských pahorkov Bunardžik,[1]Nebet tepe a Sachat tepe.[2]
Po roku 1899
V roku 1900 sa Christo Gruev Danov stal čestným členom Bulharskej literárnej spoločnosti (dnešnej Bulharskej akadémie vied).[1][2][3]
V roku 1905 bol Christovovi G. Danovovi udelený titul Čestného občana Plovdivu.[1]
V období svojej vydavateľskej a učiteľskej činnosti Christo G. Danov osobne napísal (a vydal) niekoľko učebníc. Medzi inými napríklad:
Primeri za krasnopisanie (bulh.Примери за краснописание, doslova Príklady kaligrafie)
Kratka čislitelnica za malki deca (bulh.Кратка числителница за малки деца, doslova Krátka kniha počítania pre malé deti)
Prostranna čislitelnica s pribaveni zadavki za vsiako dejstvie (bulh.Пространна числителница с прибавени задавки за всяко действие, doslova Rozsiahla kniha počítania s pridanými úlohami pre každú situáciu)
Prostranno sviašteno bitopisanie na cărkvata ot vechtij i novij zavet săs 101 obrázkami (bulh.Пространно священо битописание на църквата от вехтий и новий завет със 101 изображения, doslova Rozsiahly posvätný životopis cirkvi podľa Starého a Nového zákona so 101 obrazmi)[1]
Vydavateľská činnosť
Len v období od založenia svojho vydavateľstva do oslobodenia Bulharska v roku 1878, Christo G. Danov vydal vo svojom vydavateľstve približne 300 titulov. Celkovo potom do svojej smrti v roku 1911 viac ako 1000 titulov medzi ktoré patria najmä učebnice, vedecké pojednania, umelecká literatúra, atlasy, mapy ako aj biografie predstavujúce významných Bulharov,[1] ako aj niektorých významných cudzincov, medzi inými napríklad Georga Washingtona, Giuseppa Garibaldiho, Jany z Arku, Molièra, alebo Jana Amosa Komenského.[2] Vydávané boli aj mnohé diela antických gréckych autorov, ako aj západoeurópskych a ruskýcj klasikov, medzi inými diela autorov ako Euripides, Guy de Maupassant, Victor Hugo, Jules Verne, Friedrich Schiller, alebo Ivan Sergejevič Turgenev.[2]
Ďalšie aktivity
Christo Gruev Danov sa významne angažoval v otázkach feminizmu a bol veľkým zástancom dievčenského vzdelávania. Písal taktiež články namierené proti alkoholizmu a iným sociálnym neduhom. Vo svojich textoch sníval o prevzdelaní Bulharska v európskom štýle. Bol taktiež významným popularizátorom svetovej vedy a kultúry.[2]
Cena Christa G. Danova
V roku 1999 začal plovdivský magistrát v spolupráci s bulharským ministerstvom kultúry udeľovať Cenu Christa G. Danova za prínos pre literatúru. Ocenenie sa udeľuje každoročne 24. mája v celkovo deviatich kategóriach, pričom miestom, kde sa ocenenie udeľuje je priamo plovdivský dom Christa G. Danova.[1]
Zaujímavosť
V roku 1911 bol po smrti Christa G. Danova jeden z plovdivských pahorkov – Sachat tepe – premenovaný na jeho počesť. Získal tak názov Danov chălm (bulh.Данов хълм, doslova Danovov pahorok).[5]
Galéria
portrét Christa G. Danova
snímka z roku 1905, zhotovená pri príležitosti osláv 50. výročia Danovovej vydavateľskej činnosti
snímka z roku 1905, zhotovená pri príležitosti osláv 50. výročia Danovovej vydavateľskej činnosti
