Bunardžik (bulh. Бунарджик), často vyslovované ako Bunardžika (bulh. Бунарджика), prípadne Chălm na osvoboditelite (bulh. Хълм на освободителите) (oficiálny, ale takmer nepoužívaný názov) je jeden zo šiestich súčasných pahorkov v meste Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1] Časť pahorku bola vyhlásená ako prírodná pamiatka.[2][1][3][4][5]
Názvy
Najčastejšie používaným názvom pre pamätník je názov Bunardžik (bulh. Бунарджик), často vyslovované ako Bunardžika (bulh. Бунарджика). Meno pochádza z tureckého výrazu bunar, teda v doslovnom preklade do slovenčiny studňa, aj keď v tomto prípade preberá skôr význam slova prameň a pahorok tak bol pomenovaný, pretože na jeho území vyviera niekoľko prameňov a rozvádzala sa odtiaľ voda do mesta.[1][6][7][3][4][8]
Najstarším používaným názvom pre pahorok bol pravdepodobne trácky výraz Purd (bulh. Пурд) a neskôr sa používal grécky výraz Krinis (bulh. Кринис). Podobne ako v prípade výrazu Bunardžik, aj tieto dve slová znamenajú v preklade do slovenčiny prameň.[6][7][9]
V období antiky bol pahorok známy ako Chălma na Cherkules (bulh. Хълма на Херкулес), teda v preklade do slovenčiny Herkulesov pahorok a to z dôvodu, že na jeho vrchole stávala socha tohto antického hrdinu.[1][9][3][4]
Po druhej svetovej vojne pahorok na krátky čas niesol aj oficiálne meno Stalin (bulh. Сталин).[9]
Oficiálny názov pahorku, ktorý znie Chălm na osvoboditelite (bulh. Хълм на освободителите), teda v preklade z bulharčiny Pahorok osloboditeľov sa v podstate nepoužíva.[1][3]
Bežne a často používaným názvom pre tento pahorok je Aľoša (bulh. Альоша). Tento názov je odvodený, od sochy, ktorá reprezentuje Pamätník sovietskej armády a pre ktorú sa tento výraz bežne používa.[1][9][3]
Charakteristika
Pahorok Bunardžik leží v centrálnej časti Plovdivu západne od jeho najstaršej historickej časti. So svojou nadmorskou výškou 234 m.n.m. je druhý najvyšší z plovdivských pahorkov. Jeho vrchol leží približne 108 metrov nad úrovňou mesta.[1][4][10][11]
V roku 1881 bol na vrchole postavený takzvaný Ruský pamätník (bulh. Руски паметник – Ruski pametnik).[1][3] Tento pamätník bol venovaný padlým v Rusko-tureckej osloboditeľskej vojne, ktorá prebehla v roku 1878.[9][3][4][10][11][5]
V roku 1901 bola na pahorku otvorená nekrytá reštaurácia, ktorá bola medzi obyvateľmi známa tým, že podávala ako svoju špecialitu žabie stehienka.[1][4][5]
Po druhej svetovej vojne bol na vrchole pahorku postavený Pamätník Sovietskej armády (bulh. Паметник на Съветската армия – Pametnik na Săvetskata armija), ktorý je známy predovšetkým pod jeho miestnym názvom Aľoša (bulh. Альоша). Tento pamätník bol postavený v roku 1957.[1][3][10][11][5]
V období socializmu bolo na území pahorku otvorené letné kino.[1][4][10][5]
Pahorok je obľúbeným miestom pre oddych a je hojne navštevovaný. Z vrcholu pahorku sa rozprestierajú krasne výhľady na všetky svetové strany. Je možné vidiet celé mesto Plovdiv, pohoria Rodopy a Stará planina ako aj pomerne veľkú časť hornotráckej nížiny.[1][3][4][11][5][8]
Veľká časť pahorku je od roku 1995 chránená ako prírodná pamiatka s výmerou 22 hektárov. Predmetom ochrany je zachovanie samotného pahorku z dôvodu jeho geomorfologickej jedinečnosti (skaly tvorí intermediárna vyvretá hornina syenit) a vysokej prírodno-náučnej ako aj estetickej hodnoty.[2][3]
Na pahorku sa nenachádzajú významné historické stavby. V novších obdobiach tam však bolo postavených niekoľko pamätníkov. Sú to:
Zaujímavosti
- V období antiky stávala na vrchole pahorku socha Herkulesa.[1][7][10]
- Socha vojaka, ktorý predstavuje Pamätník sovietskej armády je vyhotovená na základe skutočného živého vzoru, sovietskeho vojaka Alexeja Ivanoviča Skurlatova a odtiaľ aj pochádza jej názov Aľoša.[1]
- Územie pahorku sa v minulosti využivalo aj na pohrebné účely. V období antiky tam stála rímska nekropola a neskôr v stredoveku počas obdobia osmanskej nadvlády turecký cintorín.[3]
Galéria
Referencie
