PROFILPELAJAR.COM

	Žofia Nasavská
	; švédska a nórska kráľovná
Narodenie	9. júl 1836; zámok Biebrich pri Wiesbadene, Nemecko
Úmrtie	30. december 1913 (77 rokov); Štokholm, Švédsko
Podpis
Odkazy
Commons	Žofia Nasavská
	Biografický portál

Žofia Nasavská alebo Žofia Nassavská (rodená Sophia Wilhelmine Marianne Henriette von Nassau) (* 9. júl 1836, zámok Biebrich pri Wiesbadene, Nemecko – † 30. december 1913, Štokholm, Švédsko) bola ako manželka Oskara II. švédska a nórska kráľovná.

Životopis

Pôvod a mladosť

Narodila sa ako najmladšia, dvanáste dieťa vojvodu Viliama Nasavského z jeho druhého manželstva s Paulinou von Württemberg. Jej otec zomrel v roku 1839, keď jej boli tri roky a vojvodom nasavským sa stal jeho najstarší syn Adolf, o devätnásť rokov starší ako Žofia.

V jej detstve a mladosti sa jej dostalo svedomitej výchovy a vzdelania prostredníctvom starostlivo vybraných profesorov. Vynikala predovšetkým v štúdiu histórie, jazykov a v hre na piano.

Po smrti svojej matky v roku 1856 sa Žofia presťahovala do sídla svojej najstaršej sestry, princeznej Márie Vilemíny, vojvodkyne Wied. Na zámku Monrepos neďaleko Neuwiedu sa Žofia zoznámila s Oskarom, vojvodom z Östergötlandu, druhým synom švédskeho kráľa Oskara I. Po troch mesiacoch, 25. septembra, vojvoda požiadal o Žofiinu ruku.

Manželstvo a potomkovia

Svadba sa uskutočnila na zámku Biebrich 6. júla roku 1857. Dva týždne potom novomanželia odcestovali do Švédska, kde Žofia dostala titul vojvodkyne z Östergötlandu. V čase Žofiinho príchodu na švédsky kráľovský dvor bola kráľovská rodina v ťažkej situácii: kráľ Oskar I. bol veľmi vážne chorý a regentom bol korunný princ Karol. Žofia bola priateľkou jeho manželky Lujzy Oranžsko-nasavskej a bola jej oporou pri úmrtí jej jediného syna v roku 1854 a nemožnosti mať ďalšie deti.

Skutočnosť, že Karol XV. nemal mužského dediča, znamenala, že Oskar a Žofia, teda aj ich potomkovia, sa stali najbližšími osobami v následníctve švédskeho trónu.

16. júna roku 1858 sa narodil Žofiin prvý syn. Celkom z manželstva Žofie a Oskara II. vzišli štyria potomkovia, všetci synovia:

Gustáv (* 1858 – † 1950); švédsky kráľ v rokoch 1907 – 1950;
Oskar (* 1859 – † 1953); vojvoda z Gotlandu do roku 1888, potom gróf z Wisborgu;
Karol (* 1861 – † 1951); vojvoda z Västergötlandu;
Eugen Napoleon (* 1865 – † 1947); vojvoda z Närke;

Žofia si získala popularitu, keď sa rozhodla nechať vzdelávať svojich synov v súkromnej škole spoločne s deťmi radových občanov. Predtým boli princovia vzdelávaní v paláci oddelene.

18. septembra roku 1872 zomrel kráľ Karol XV. a Oskar sa stal novým kráľom Švédska a Nórska. Žofia bola korunovaná spolu s ním 12. mája roku 1873.

Žofia sa odsťahovala zo Štokholmu pred zvesťami o Oskarovej nevere. Vojvodkyňa bola nepevného zdravia, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršovalo. Trpela anémiou, stálymi mi, ochorením kostí a ciev. Bola rovnako operovaná pre rakovinu; zákrok síce potlačil pôvodnú chorobu, spôsobil však, že Žofia mala problémy s chôdzou, takže sa musela pohybovať na kolieskovom kresle. Takmer invalidná Žofia trávila čas intenzívnym čítaním.

Každé leto kráľovná navštevovala Nórsko. Jej letná rezidencia v tejto krajine sa nachádzala neďaleko mesta Kongsvinger.

Žofia nebola naklonená výberu Viktórie Bádenskej ako nevesty pre korunného princa Gustava a ich vzťahy po svadbe v roku 1907 a príchode Viktórie na švédsky kráľovský dvor nikdy neboli dobré.

Odkaz a smrť

Kráľovná bola silno ovplyvnená činnosťou Florence Nightingalovej. Potom, čo navštívila radu nemocníc v Londýne, pojala plán založiť školu pre ošetrovateľky vo Švédsku. 1. januára roku 1884 vznikol s jej prispením domov pre ošetrovateľky a spoločne so svojim manželom založila 14. decembra roku 1887 novú nemocnicu, Sophiahemmet, ktorá fungovala tiež ako škola pre ošetrovateľky.

Po smrti Oskara II. v roku 1907 sa Žofia stiahla z verejného života. Jej posledné verejné vystúpenie bolo 3. decembra roku 1913, kedy sa zúčastnila promócie svojej vnučky v Sophiahemmete. Necelý mesiac potom, 30. decembra toho istého roku v Štokholme zomrela.