Désirée Claryová sa narodila 8. novembra1777 vo francúzskom meste Marseille. Jej otec François Clary sa narodil 24. februára1725 a bol lodníkom a obchodníkom, vďaka čomu získal značný majetok. François Clary bol dvakrát ženatý; jeho prvou manželkou bola Gabrielle Fleechonová, s ktorou mal 4 deti (Francois-Joseph, Marie-Jeanne, Marie-Therese-Katherine a Ethienne-François). Gabrielle zomrela 4 mesiace po poslednom pôrode (3. mája 1758). O rok neskôr si François vzal za manželku Françoise-Rose Somisovú, ktorá mu porodila ďalších 9 detí – Nicolas-Joseph, Joseph-Honoré, Rose, Lucie, Justinien, Honorine, Mária Júlia, Basile a Désirée.
Désirée Claryová bola pokrstená deň po svojom narodení v kostole Saint-Ferréol.
Zasnúbenie s Napoleonom
O období mladosti Désirée je zachovaných veľmi málo informácií. Pravdepodobne bola vychovávaná v jednom marseilleskom kláštore. V roku 1793 sa Eugenie-Désirée zoznámila s chudobnou rodinou korzických emigrantov Bonaparteovcov. V auguste 1794 sa jej sestra Júlia Claryová vydala za Napoleonovho brata Jozefa. Niekedy v priebehu rokov 1795 – 1796 sa zasnúbila s mladým generálom Napoleonom Bonaparte. So svadbou Désirée s Napoleonom však nesúhlasila celá rodina Claryovcov. Napokon sa Napoleon zoznámil v Paríži s vdovou Joséphine de Beauharnais, s ktorou sa v roku 1796 aj oženil.
Svadba s generálom Bernadotte a kráľovná Švédska a Nórska
V roku 1810 bol Bernadotte (ktorý sa medzitým stal francúzskym maršalom (1804) a vojvodom z Ponte Corvo (1806)) adoptovaný bezdetným švédskym kráľom Karolom XIII., a tak sa stal ako Karol Johan korunným švédskym princom. Po smrti kráľa a po korunovácii manžela sa Désirée stala švédskou a nórskou kráľovnou; vystupovala pod menom Desidéria. Napriek tomu, že jej manžel a aj syn žili od roku 1810 vo Švédsku, Désireé zostala v Paríži, kde žila pod pseudonymom grófka z Gotlandu až do roku 1823. Až vtedy pri príležitosti svadby jej syna Oskara s Jozefínou z Leuchtenbergu (vnučkou Joséphine de Beauharnais) prišla Désireé Claryová do Štokholmu, kde už aj zostala. Jej slávnostná korunovácia sa však konala až 21. augusta1829. Počas svojho pobytu vo Švédsku bývala na zámku Rosersberg neďaleko Sigtuny.
Smrť
3. marca1844 ovdovela a na švédsky trón nastúpil jej syn Oskar. 17. decembra 1860 odišla do Štokholmu na inscenáciu Calderonovej drámy „Život sen“. Po návrate z divadla náhle zomrela na schodisku kráľovského zámku. Pochovaná je v štokholmskom chráme Riddarholm.