Vzdušným silám je od roku 1998 podriadené aj Vrtuľníkové krídlo ozbrojených síl (Försvarsmaktens helikopterflottilj), pod ktoré patria vrtuľníkové jednotky predtým podliehajúce leteckým zložkám pozemných (Arméflyget) a námorných (Marinflyget) síl.
História
Švédske vzdušné sily vznikli v roku 1926 zlúčením armádnej Leteckej roty (Flygkompaniet) a leteckých oddielov (Flygavdelningar) námorníctva. V roku 1930 už mali sedem eskadrón. Počas druhej svetovej vojny pomáhalo Švédsko susednému Fínsku v zimnej vojne, keď poslalo Fínom 29 lietadiel, vrátane strojov krídla F 19, zloženého zo švédskych dobrovoľníkov, ktorí prišli na pomoc napadnutému Fínsku, a umožnilo prepravu ďalšej materiálnej pomoci cez svoje územie. Neskôr počas vojny silné letectvo, dosahujúce počtu až približne 800 lietadiel, prispelo k odvráteniu hrozby možnej invázie do Švédska. Počas studenej vojny Švédsko naďalej budovalo silné letectvo na ochranu svojej neutrality. Krajina si mohla vybrať medzi silným letectvom alebo vývinom atómovej bomby. Nakoniec sa rozhodla pre letectvo, a tak vznikol aj návrh úspešného viacúčelového stíhacieho lietadla JAS 39 Gripen.
V dôsledku novej medzinárodnej vojensko-politickej situácie po skončení studenej vojny prišli švédske vzdušné sily o veľkú časť základní, pričom reorganizácie a finančné škrty si tiež vyžiadali zníženie počtu prevádzkovaných lietadiel. V súvislosti s novou zahraničnou politikou Švédska, ktoré sa rozhodlo prispievať svojimi ozbrojenými silami do medzinárodných mierových misií, sa realizovala aj modernizácia lietadiel JAS 39 Gripen, ktoré tak mohli zabezpečiť vzdušným silám požadované schopnosti. V roku 2011 sa vďaka týmto schopnostiam mohli Gripeny švédskych vzdušných síl zapojiť do medzinárodnej operácie Unified Protector v Líbyi, kde s využitím prieskumného kontajneru SPK-39 slúžili ako platforma pre spravodajské a prieskumné misie.[1]
Dňa 29. marca 2013 vzlietli z oblasti Petrohradu dva strategické bombardéryTupolev Tu-22M3 diaľkového letectva ruských vzdušných síl so sprievodom štyroch stíhačiek Suchoj Su-27, aby v nasledujúcich nočných hodinách simulovali nálet na švédske hlavné mesto Štokholm. Ruské lietadlá sa dostali aj na hranicu švédskeho vzdušného priestoru nad ostrovom Gotland, ale švédske vzdušné sily neboli schopné zasiahnuť včas z najbližších základní Luleå-Kallax a Ronneby. Incident vyvolal vo Švédsku diskusie o nutnosti prehodnotenia doterajšej obrannej stratégie. Vzdušné sily sa následne rozhodli presunúť pohotovostné stíhačky JAS 39C Gripen aj na základňu Uppsala-Ärna, ktorá sa nachádza severne od Štokholmu, a Visby na ostrove Gotland. Začali sa tiež vracať k niektorým konceptom, ktoré sa už považovali za relikt studenej vojny. Jedným z nich je využitie provizórnych vzletových a pristávacích dráh, ktoré vznikli z vopred určených úsekov švédskej cestnej siete. Švédskym vzdušným silám sa pri následných cvičeniach podarilo preukázať, že schopnosť rozptýlenia na provizórne plochy nestratili a že pre takúto situáciu majú vytvorené logistické a technické postupy.[1]
Spojovacia letecká skupina (Sambandsflygrupp), základňa Ronneby: Sk 60
F 17 Gotland, základňa Visby (Okrem iného sú tu vybudované aj štyri hangáre pre pohotovostné stíhačky JAS 39C Gripen a priestory pre podporný personál.)