Štátny znak Česka

Štátny znak Česka sa používa už od roku 1990 a má dve varianty: malý štátny znak a veľký štátny znak. Ich súčasná podoba, ako aj spôsoby použitia sú stanovené ústavným zákonom číslo 3/1993 Zb. prijatým 17. decembra 1992. Veľký štátny znak aj malý štátny znak patria medzi štátne symboly Českej republiky.

Veľký štátny znak tvorí štvrtený štít. V prvom a štvrtom^{[p 1]} poli je historický znak Čiech - strieborný dvojchvostý lev v skoku so zlatou zbrojou a zlatou korunou na červenom poli. V druhom poli sa nachádza znak Moravy - orlica strieborno-červeno šachovaná so zlatou zbrojou a korunou na modrom poli. V treťom poli je znak Sliezska - čierna orlica so strieborným perisoniem (polmesiacom), uprostred s krížikom, ukončeným trojlístkami, so zlatou korunou a červenou zbrojou na zlatom podklade.

Veľký štátny znak reprezentuje spojenie všetkých historických krajín štátu. Autorom návrhu i výtvarného prevedenia je heraldik Jiří Louda. Veľký štátny znak slúži k vonkajšej reprezentácii štátu a na označenie budov, v ktorých sídlia orgány štátnej správy, štátne úrady a pod. Jeho originál je v tejto chvíli (od roku 2006) stratený.^[1]

Oficiálny popis veľkého štátneho znaku:^[2]

Malý štátny znak je tvorený červeným poľom, na ktorom je umiestnený historický znak Čiech: strieborný dvojchvostý lev v skoku so zlatou zbrojou a zlatou korunou. Je malým štátnym znakom od roku 1990 najprv ako znak Českej republiky v rámci ČSFR. Dnes je používaný na miestach, kde dochádza k rozhodnutiu zo štátnej moci. Napr. na pečiatkach a pečatidlách úradov štátnej správy a samosprávy alebo na tabuliach označujúcich pamätné stromy. Malý štátny znak sa tiež používa na označenie sídiel orgánov, ktoré boli poverené výkonom štátnej moci - súdy, exekútori, hygienické stanice a pod.

Oficiálny popis malého štátneho znaku:^[2]

Český lev, pôvodne jednochvostý, nahradil v 12. storočí plamennú orlicu sv. Václava. Druhý chvost bol ku levovi v znaku pridaný zrejme ako odmena za pomoc, ktorú poskytol cisárovi Přemysl Otakar I. v boji proti Sasom, presvedčivým dôkazom je však až pečať, ktorú používal Přemysl Otakar II.^[3] Heraldika však všeobecne chápe zdvojenosť nepárových orgánov (chvost alebo hlava) erbových zvierat ako znak mužského pohlavia vyobrazeného zvieraťa.^[4]

• 
  Historický znak Čiech na Pražskom hrade
• 
  Veľký štátny znak na cestovnom pase
• 
  Medený štátny znak
• 
  Prezidentská verzia
• 
  Malý štátny znak Česka v rokoch 1990–1992
• 
  Veľký štátny znak Česka v rokoch 1990–1992

1. ↑ Podľa predkladateľov návrhu sa v tomto prípade jedná o opakovanie symbolu hlavného z troch celkov, ktoré odpovedá európskym heraldickým pravidlám (pozri snemovný tisk návrhu zákona na webe Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR); podľa Správy Pražského hradu však štvrté pole znázorňuje republiku ako celok (pozri popis štátnych symbolov na webe Pražského hradu).

1. ↑ Poslanci mají bojovku, hledají ztracený originál státního znaku. Novinky.cz. Dostupné online [cit. 2018-02-04]. (po česky)
2. ↑ ^{a b} Zákon o štátnych symboloch Českej republiky [online]. [Cit. 2018-02-11]. Dostupné online. Archivované 2013-10-29 z originálu.
3. ↑ LOUDA, Jiří. Království české: erby a rodokmeny vladnoucích rodů … Havířov : Petr P.Pavlík, 1996. s. 22-23. ISBN 80-85574-09-8.
4. ↑ Proč má český lev dva ocasy?. Český rozhlas, 2014-10-01. Dostupné online [cit. 2015-11-18]. Archivované 2015-11-19 z originálu.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Státní znak České republiky na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štátny znak Česka

• Štátny znak Česko-Slovenska

• Hrad.cz – Státní symboly (po česky) (po anglicky)
• Vláda ČR – Historie státního znaku (po česky) (po anglicky)