Československé vojnové loďstvo
Vlajka vojenských plavidiel
Krajina	Československo
Existencia	1918 – 1959
Vznik	máj 1918
Zánik	1959
Typ	vojenské loďstvo
Funkcia	Obrana štátnych hraníc tvorených vodnými tokmi
Veľkosť	2 Flotily
Velitelia	Karel Pavala
Nadradené jednotky	Veliteľstvo Česko-slovenských légií Česko-slovenská armáda Česko-slovenská ľudová armáda
Účasť
Vojny	Ruská občianska vojna Maďarsko-česko-slovenská vojna
Bitky	Bitka o jazero Bajkal Bitky o rieky Hron a Ipeľ

Česko-slovenské vojnové loďstvo sa vzťahovalo výhradne na riečne plavidlá. Pretože Česko-Slovensko bolo vnútrozemský štát, nikdy nemalo plnohodnotné vojnové loďstvo.

V máji 1918 vznikli vo Vladivostoku prvé námorné oddiely Československých légií vo východnom Rusku. Lode sa používali predovšetkým k dopravným účelom. Mali k dispozícii dva parníky a ľadoborec. Lode boli vyzbrojené húfnicami. Neskôr sa ku ním pridali ďalšie dva parníky Sibirjak a Feodosia, ktoré sa zúčastnili 16. augusta 1918 bojov s červenými jednotkami pri obsadzovaní prístavu na jazere Bajkal a pri tom potopili boľševistickú loď Bajkal. Činnosť námorného oddielu bola ukončená v roku 1920, kedy sa jednotky už česko-slovenskej námornej pechoty vrátili do Československa.

V rokoch 1918 až 1939 mala armáda vo výzbroji celý rad vojnových lodí. Boli to predovšetkým rôzne strážne a hliadkové člny, delové člny a mínové člny tzv. mínonosky. Boli utvorené celkovo 2 flotily a to Dunajská flotila a Labská flotila. Vlajkovou loď Československého vojnového loďstva bola hliadková loď President Masaryk, ktorá bola vyzbrojená štyrmi delami kalibru 66 mm. Všetky plavidlá boli v rokoch 1919 až 1921 zaradené do Oddielu vojenského loďstva pre Labe a do Oddielu vojenského loďstva pre Dunaj. V roku 1921 boli jednotky zlúčené a vznikol 1. vodný prápor, ktorý bol súčasťou 4. ženijného pluku.

Po druhej svetovej vojne bol v roku 1946 v Bratislave vytvorený 14. ženijný prápor s lodnou a mínovou rotou. Od roku 1950 bol útvar súčasťou 52. pontónového pluku. V jeho rámci pôsobila lodná rota, ktorú tvorila čata bojových člnov a čata mínových člnov. V roku 1957 bola rota preorganizovaná na rotu riečneho zatarasovania. V roku 1959 bola jednotka zrušená.

• Smělčak
• Naděžnyj
• Sibirjak
• Feodosia

• Streljok

• hliadková loď President Masaryk

• strážne člny triedy OMs
• delové člny triedy OMd
• mínové člny (mínonosky) triedy OMm
• hliadkové člny triedy OMh

• bojové člny
• mínové člny

Československá námorná pechota bola využívaná hlavne na obsluhu pobrežného delostrelectva, pobrežných protilietadlových kanónov (dve batérie vyzbrojené protilietadlovými kanónmi Škoda vz. 12 kalibru 90 mm) a samotnú obranu riečnych tokov. Boli oblečení do námorných rovnošiat a rozmiestnení na pobreží Dunaja a ústí riek Ipeľ a Hron. Po napadnutí Maďarskom roku 1919 a pokuse o maďarský prevrat na území Slovenska bránila námorná pechota južnú hranicu štátu, tvorenú prevažne riekami, pred nájazdmi Maďarských hladinových síl. Išlo o najväčšie zapojenie Československej námornej pechoty do bojov. Jej ďalšie pôsobenie malo až do rozpadu prvej republiky už len mierový charakter. Jednotky boli následne rozmiestnené na ochranu priechodov Praha-Nusle a Praha-Vršovice, prápor v Litoměřicích a Bratislave. Tieto telesá boli však zrušené a preskupené do dvoch hladinových oddielov. Jeden na rieke Labe v Litoměřicích a druhý na Dunaji v Bratislave.

Po prvej svetovej vojne požadovala československá vláda prístup k moru ako kompenzáciu za storočia utláčania zo strany Uhorska a Rakúsko-Uhorska, ale kvôli prieťahom v jednaniach o prístupu Československa ku moru a následnému vypuknutiu svetovej hospodárskej krízy boli jednania ukončené.

• HUBERT, Miroslav; PAVALA, Karel. Vojenské lodě Československa 1918-1959. Praha a Děčín : ARES a Spolek přátel plavby, 1999. 53 s.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československé válečné loďstvo na českej Wikipédii.