Pochádzala z národne uvedomelej zemianskej rodiny s prídomkom Jeszenszky-Gasparovje. Vzdelanie získala na školách v Martine (ľudová škola a gymnázium) a neskôr, v rokoch 1925 - 1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.[1] Po skončení štúdií sa vrátila do Martina, kde spočiatku (v rokoch 1935 - 1939) pracovala ako súkromná učiteľka klavíra[2] a súčasne pôsobila v ženskom spolku Živena. Od roku 1939 bola redaktorkou časopisu Živena a v rokoch 1949 - 1952 pracovníčkou Matice slovenskej.[2] Od roku 1949 pôsobila aj v Bratislave - na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity prednášala rusistiku (1949 – 1950) a vo vydavateľstve Tatran pracovala ako redaktorka (1952 - 1956).[2] Neskôr sa profesionálne venovala prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.[3] Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. Vo verejnom živote bola známa aj svojou prácou ako podpredsedníčka Živeny.[2] V roku 1968 sa výrazne angažovala v demokratizačných procesoch a vystupovala proti okupácii Československa, kvôli čomu bola politicky prenasledovaná[1], mala zakázanú publikačnú a prekladateľskú činnosť. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.
