Názov Vărchovrăch je odvodený od rovnomenného vrchu s nadmorskou výškou 1 633 m n. m., ktorý leží v centrálnej časti hrebeňa.[1]
Lokalita
Vărchovrăch tvorí severozápadnú časť západorodopského dielu Černatica. Južná hranica hrebeňa Vărchovrăch susedí s masívom vrchu Modăr 1 992 m n. m.[1][2] Západnú hranicu tvorí hlboká dolina rieky Văča,[3][2] ktorá hrebeň oddeľuje od Batašskej planiny.[2] Východnú hranicu tvorí dolina rieky Părvenecka reka,[3][2] ktorá Vărchovrăch oddeľuje od černatického hrebeňa Sredňa. Severnú hranicu tvoria svahy, ktoré sa spúšťajú do Hornotráckej nížiny, pričom centrálne severné a severovýchodné svahy sú veľmi prudké a severozápadné sú miernejšie, stupňovité a na ich úpätí ležia mestá Kričim a Peruštica, ako aj dedina Ustina.[2]
Pohľad k severozápadnému okraju hrebeňa Vărchovrăch zo severovýchodného okraja Batašskej planiny cez dolinu rieky Văča pri meste Kričim
Všeobecná charakteristika
Vărchovrăch je jedným najväčších hrebeňov západorodopského dielu Černatica.[1] Hlavný hrebeň sa začína v južnej časti vrchom Golica odkiaľ pokračuje smerom na sever, kde nad dedinou Čuren zatáča smerom na severovýchod a končí sa pri dedine Chrabrino na hranici s Hornotráckou nížinou. Stredná nadmorská výška hrebeňa je približne 1 600 m n. m. Hlavný hrebeň je vo vrcholovej časti pomerne ploský a zalesnený, pričom od začiatku hrebeňa v južnej časti až po vrch Vărchovrăch prevládajú ihličnaté lesy a od tohto vrchu smerom na sever listnaté lesy.[2]
Hrebeňom v období antiky prechádzali dôležité trácke a rímske cesty.[2]
Najvyššie vrchy
Najvyšším vrchom Vărchovrăchu je vrch Golica, ktorý dosahuje nadmorskej výšky 1 923 m n. m. Medzi ďalšie najvyššie vrchy hrebeňa patria napríklad Vărchovrăch, Markova čuka, Komarov kamăk, Vrăchče, Vichrolom a ďalšie.[2]
Klíma
Podnebie je na teritóriu hrebeňa mierne kontinentálne s horskými klimatickými vplyvmi. Hmly sa vyskytujú len zriedkavo. Napriek dolinám s prudkými svahmi sa z dôvodu hustého zalesnenia v oblasti Vărchovrăchu nevyskytujú lavíny.[2]
Vodstvo
Na teritóriu Vărchovrăchu pramení pomerne veľké množstvo rodopských riek, ktoré vytvárajú hlboké a strmé doliny.[2] Rieky sú krátke a stekajú na územie Hornotráckej nížiny, kde sa vlievajú do rieky Marica, ktorej sú pravými prítokmi. Najdôležitejšia z nich je Părvenecka reka, nazývaná aj Tămrăška reka,[1] alebo Tămrăš.[3]
Pôdy
Na území Vărchovrăchu prevažujú hnedé horské a lesné pôdy.[2]
Na úpätí severozápadných svahov hrebeňa Vărchovrăch sa nachádzajú mestá Kričim a Peruštica, a dedina Ustina. Pri severovýchodných svahoch hrebeňa ležia dediny Brestovica a Chrabrino. V centrálnej časti hrebeňa ležia dediny Čuren[2] a Skobelevo.[1]
Turizmus
Vărchovrăch patrí k turisticky bohato navštevovaným častiam Rodop. Na jeho území sa nachádzajú dobre vybudované turistické cesty a nachádzajú sa tu aj horské chaty. K obľúbenosti prispievajú aj dobré klimatické podmienky, prírodné bohatstvo, vrátane výskytu množstva druhov lesných plodov, ako aj blízke historické kultúrne objekty. K turizmu prispieva aj blízka vzdialenosť oblasti k oblastným mestám Plovdiv a Pazardžik. Najlepšími východiskovými miestami k návšteve Vărchovrăchu sú mesto Peruštica,[1] ako aj horská chata Vărchovrăch,[3][1] ktorá leží v nadmorskej výške 1 550 m n. m. uprostred borovicového lesa južne od rovnomenného vrchu a je vďaka svojej centrálnej polohe ako aj kapacite (patrí k najväčším horským chatám v Bulharsku) dobrým východiskovým bodom k turistike do oblasti hlavného hrebeňa Vărchovrăchu.[1]
Kultúrne pamätihodnosti
Zaujímavým bodom je z hľadiska kultúrnych pamiatok historické mesto Peruštica s množstvom pamiatok z obdobia bulharského národného obrodenia a odkazmi na aprílové povstanie, ktorého sa občania Peruštice významným spôsobom zúčastnili a z tohto dôvodu bolo mesto vypálené a veľká časť obyvateľstva zavraždená. Pri meste sa nachádzajú taktiež pamiatky z tráckeho a rímskeho obdobia z ktorých vyniká predovšetkým tzv. Červený chrám, ktorý leží v miestnej časti Pastuša a bol postavený období 4. – 6. storočia. Významnou pamiatkou sú aj ruiny pevnosti Momino kale na vrchole ťažko prístupného, vysokého vrchu nad dedinou Skobelevo.[1]
